12. 6. 2003
Potraty: nebytie alebo nedokonalé bytie?Hoci súčasná spoločnosť má celkom iné hodnoty a životný štýl, než aby vyžadovala zákaz potratov, je to práve otázka interrupcií, resp. jej zákazu, ktorá neustále čerí hladinu politickej i verejnej mienky na Slovensku.
|
A to aj napriek tomu, že systém pravidiel vykonávania interrupcií je u nás nastavený vcelku rozumne. Žena má podľa doteraz platnej legislatívy do dvanásteho týždňa tehotenstva právo rozhodnúť sa, či dieťa privedie na svet alebo nie. Do šestnásteho týždňa je možné prerušiť tehotenstvo pre rubeolu, do dvadsiateho štvrtého z genetických dôvodov, i keď tieto neskoršie termíny upravuje osobitná vyhláška. V súčasnosti sa však v parlamente nachádza návrh poslaneckej novely zákona, ktorý dáva rodičom možnosť slobodne sa rozhodnúť o narodení či nenarodení geneticky poškodeného dieťaťa. Aký bude jeho osud, rozhodnú, žiaľ, práve tí, ktorí sa mylne domnievajú, že vstupom do parlamentu dostali od svojich voličov a voličiek mandát na všetko vrátane odňatia základného práva ženy -- rozhodnúť o svojom tehotenstve. Postoj KDH v tejto otázke je nielen známy, ale aj nemenný. Nemilé prekvapenie vyvoláva zmena "nálady" v koaličnej SDKÚ a SMK, ktoré v rozpore s vlastnými predvolebnými vyhláseniami so spomínanou novelou zákona z dielne ANO nesúhlasia. Muži v talároch na Ústavnom súde sa budú otázkou, či slovenská ústava chráni ľudský život a či platný zákon o interrupciách je alebo nie je s ňou v súlade, zaoberať až po horúcom lete. A ak Ústavný súd zruší v súčasnosti platnú vyhlášku ministerstva zdravotníctva o interrupciách z genetických dôvodov, môže celkom logicky nastať riziko zákonného vákua. Novela z dielne ANO chce tomu predchádzať. I preto nie je nič nezvyčajné, že sa k vyhláseniu petície na podporu spomínanej novely pridali aj viaceré neformálne ženské združenia. Na to, aby sa poslanci museli novelou v každom prípade zaoberať, je potrebných sto tisíc podpisov. Mimovládky na tomto čísle netrvajú, prvoradým cieľom petície je, aby mali ľudia možnosť prejaviť sa aj v tejto otázke. Rodičom, ktorým sa totiž narodí dieťa s vrodenou chybou, určite ako prvá napadá iracionálna otázka: Kto za to môže? Gény, lekári, zákon? Otázka, či je nebytie lepšie ako nedokonalé bytie, nesie v sebe viac ako filozofický kontext. Odpoveď na ňu sa nehľadá ľahko. Uľahčime si teda aspoň odpoveď na otázku, či bude mať žena aj muž možnosť slobodne sa rozhodnúť o narodení či nenarodení geneticky poškodeného dieťaťa. Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO |