Návrh núdzovej rezolúcie predložila nemecká odborová centrála DGB. "V Európe panuje najhoršia kríza od konca druhej svetovej vojny. Počet nezamestnaných prekročil hranicu desiatich miliónov," povedal šéf DGB Heinz Putzhammer. Za tejto situácie je podľa neho pokračovanie reštriktívnej rozpočtovej a menovej politiky neudržateľné.

* * *

Pakt stability a rastu pritom, paradoxne, vznikol pri zavádzaní spoločnej meny z iniciatívy Nemecka. Vtedajší kancelár Helmut Kohl sa obával, že by Nemci v referende mohli odmietnuť vymeniť marku, ktorá patrila k najtvrdším menám sveta, za európske peniaze. Do zmluvy o vzniku eura presadil záväzok všetkých členských štátov obmedziť schodky verejných rozpočtov na tri percentá HDP. K tomuto cieľu smeruje aj úsporný balíček českej vlády, ktorá sa usiluje zoškrtať štátne výdavky o 200 miliárd korún a zároveň zvýšiť dane.

Zavedenie podobných úsporných opatrení pritom v Európe podľa Putzhammera vyvolalo súčasnú hospodársku krízu. "Ekonomika niekoľko rokov takmer nerastie. Zato každý rok stúpa nezamestnanosť a vlády sa v snahe dodržať záväzky paktu snažia zlikvidovať vymoženosti sociálneho štátu," upozorňuje Putzhammer. Tomu chcú odborári zabrániť. Riešenie súčasnej krízy naopak vidia v zmene hospodárskej politiky, ktorá by mala smerovať k obnoveniu hospodárskeho rastu a tvorbe pracovných miest. "Škrty vo verejných výdavkoch, ktoré si vynucujú rozpočtové obmedzenia, nepomôžu ekonomiku naštartovať. Potrebujeme, aby EÚ mohla na podporu ekonomiky dodať rozpočtu injekciu v objeme jedného percenta HDP," povedal Putzhammer.

Česká a slovenská vláda však robí pravý opak. Namiesto fiskálnej expanzie, ktorá by podporila hospodársky rast, škrtajú. Vrátane dávok na zdravotné a sociálne zabezpečenie, ktoré v kríze ekonomiky pomáhajú ako kotva. Peniaze, ktoré štát rozosiela nezamestnaným, dôchodcom alebo rodinám vo forme prídavkov na deti, pomáhajú i v čase hospodárskej krízy udržiavať spotrebu domácností. Tá je významnou časťou ekonomiky. "Pri zoškrtaní výdavkov na sociálnu politiku hrozí i útlm spotreby, a tým i príjmov firiem. Kríza sa tak ešte zhorší, pretože s pokračujúcim poklesom spotreby budú firmy ďalej prepúšťať," pripomenul na zjazde európskych odborárov v Prahe šéf ČMKOS Milan Štěch. Taká úsporná politika podľa neho pomáha roztáčať "špirálu hospodárskej smrti".

* * *

Vlády na Slovensku i v Čechách pritom rozpočtové škrty odôvodňujú nutnosťou vyhovieť Paktu stability a rastu, čo by neskôr obom krajinám umožnilo vstúpiť do eurozóny. Ekonomický expert odborov Martin Fassmann upozorňuje: "Otázkou je, či škrty nevyvolajú skôr ďalší pokles ekonomiky, ktorý by stabilizáciu verejných rozpočtov len oddialil." Omnoho zásadnejšou otázkou však podľa neho je, či má vôbec zmysel robiť škrty s cieľom neskoršieho pristúpenia k euru. "Kandidátske krajiny by sa k euru mohli pripojiť až niekedy v roku 2007 až 2010, aj keby maastrichtské kritériá obmedzenia rozpočtových deficitov spĺňali už teraz," upozorňuje Fassmann. V EÚ sa totiž vedie zásadná debata o tom, či Pakt stability a rastu nezrušiť.

Na zjazde európskych odborárov to potvrdil aj predseda Európskej komisie Romano Prodi a prezident Konventu o budúcnosti EÚ Valéry Giscard d'Estaing, ktorí sa na ňom tiež zúčastnili. R. Prodi označil pakt dokonca za stupídny a uviedol, že už dlhší čas sa usiluje o jeho zrušenie. Už teraz ho opakovane neplní Nemecko a Francúzsko. Nemecký kancelár Gerhard Schröder síce tento víkend na zjazde SPD pretlačil prijatie úsporného balíčka, ktorý by mal zoškrtať výdavky verejného rozpočtu tak, aby krajina záväzok naplnila, no pri pokračujúcej hospodárskej kríze mu, rovnako ako Francúzsku, hrozí, že bude musieť pakt "odpískať". Francúzsky prezident Jacques Chirac rovno odkázal Bruselu, že pokiaľ bude ohrozený hospodársky rast vo Francúzsku, tak sa krajina galského kohúta necíti byť Maastrichtskou zmluvou naďalej viazaná.

Odborári požadujú i zmenu menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá by nesledovala len udržanie nízkej inflácie, ale pomáhala aj tvorbe nových pracovných miest. ECB však svoje kroky nekonzultuje ani s odborármi, ani s Európskou komisiou. Odborári, šéf Európskej komisie i prezident Konventu o budúcnosti EÚ sa zhodli, že úloha ECB sa musí redefinovať.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO