Svet si nepamätá obdobie také bohaté na diplomatické rokovania, ako počas uplynulých desiatich dní. Akoby sa dejiny zhustili do rokovania predstaviteľov niekoľkých desiatok štátov. Zvlášť pozoruhodné bolo rozsiahle zahraničné turné amerického prezidenta Georgea Busha a čínskeho prezidenta Chu Ťin-Tchaa, ale aj bohatý program ruského prezidenta Vladimira Putina. Dominantné bolo rokovanie v Petrohrade, ktoré by sa s určitým zjednodušením dalo nazvať stretnutie Západ -- Východ, a G-8 v Eviane, ktoré možno pre zmenu označiť za stretnutie Sever -- Juh.

Začiatok v Moskve

Erupcia významných diplomatických stretnutí sa začala v pondelok 16. mája príletom čínskeho najvyššieho predstaviteľa do Moskvy. Vo všeobecnej rovine toto rokovanie potvrdilo dve kľúčové tézy ich prístupu k súčasným medzinárodným vzťahom:

• Požiadavka, aby bol svet multipolárny, čo prevedené do zrozumiteľnej slovenčiny znamená prianie, aby svet neriadil jeden hegemón, napríklad Spojené štáty, neberúc pritom ohľad na záujmy ostatných mocností.
• Rokovanie potvrdilo pokračujúce vnímanie rusko-čínskych vzťahov ako strategického partnerstva.

V ekonomickej oblasti sa rozhodlo o dokončení veľkých projektov, ako je ropovod a plynovod z Ruska do Číny. Hovorilo sa aj o využití Transsibírskej magistrály pre dopravu tovarov z Japonska a Kórejského polostrova do Európy. V súvislosti so spormi okolo jadrového programu KĽDR obe strany vyhlásili, že sa zaručia za bezpečnosť tejto krajiny v prípade, ak s programom skončí. To bolo veľmi dôležité vyhlásenie nielen pre Pchjongjang, ale aj pre jastrabov v iných častiach sveta, ktorí za základný nástroj riešenia sporov považujú bombardovacie letectvo.

Na rokovanie ruského a čínskeho prezidenta nadviazala moskovská schôdzka hláv štátov Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, ktorá združuje tri postsovietske krajiny Strednej Ázie, Rusko a Čínu. Výsledkom rokovania bolo rozhodnutie dať zoskupeniu formu normálnej medzinárodnej organizácie, registrovanej v OSN. Bude to jediná regionálna bezpečnostná organizácia, ktorej členom je Čína. Sídlom bude Peking, regionálne antiteroristické centrum bude v kirgizskom Biškeku. Popri spolupráci v boji proti terorizmu ohlásila organizácia aj jesenné vojenské cvičenie v Kazachstane. Z diplomatických kruhov počuť, že o členstvo prejavili záujem i Pakistan a India.

Pokračovanie v Petrohrade

Oslavy trojstého výročia založenia mesta sa stali úspešne využitou príležitosťou na ďalšie diplomatické rokovania. Do "severného hlavného mesta" Ruska sa nepresunuli len predstavitelia Šanghajskej šestky -- hostiteľom sa podarilo získať 44 hláv štátov, ale i mnohých významných medzinárodných organizácií. Pozornosť neupútal len zaujímavý program, ale napríklad aj schôdzka G. Busha s nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom, prvá priama komunikácia po irackej kríze a rovnako jeho stretnutie s J. Chiracom, ďalším z odporcov intervencie. Rokovanie Busha s Putinom, ktorého súčasťou bola viac než hodinová schôdzka medzi štyrmi očami, potvrdilo, že strategické partnerstvo týchto krajín nemá dnes alternatívu. Počas neho si lídri vymenili ratifikačné listiny zmluvy START II obmedzujúcej jadrové arzenály oboch mocností. V Petrohrade, "okne Ruska na západ", prebehli súčasne dve multilaterálne schôdzky.

Neformálne zasadli najvyšší predstavitelia Spoločenstva nezávislých štátov, pričom schválili predĺženie mandátu síl SNŠ v Abcházsku a dohodli sa, že na septembrovej schôdzke na Jalte už budú prijaté dokumenty o prechode SNŠ na zónu voľného obchodu. Zišiel sa tiež summit Európskej únie a Ruska, na ktorom sa zúčastnili už aj najvyšší predstavitelia kandidátskych krajín. Bolo dohodnuté vytvorenie stáleho výboru partnerstva Rusko-EÚ. Znovu bola pripomenutá téma bezvízového styku, Putin hovoril dokonca o "Schengenskom múre". Nie je nezaujímavé, že Blair počas rokovania, podobne ako neskôr Bush na spoločnej tlačovej konferencii s Putinom, vyjadril podporu ruskej politike v Čečensku.

Vyvrcholenie v Eviane

Z Petrohradu sa predstavitelia najdôležitejších mocností presunuli do francúzskeho Evianu, kde sa konalo zasadnutie skupiny G-8. Zahrnutie Ruska do G-8 je jedným z najvýraznejších prejavov prekonania ideologického rozdelenia sveta počas studenej vojny. Je preto viac ako symbolické, že minuloročný kanadský summit prijal komuniké o úlohe Ruska v tejto skupine a rozhodol o tom, že v roku 2006 sa najvyššia schôdza uskutoční v Rusku. Pozoruhodné je, že tento rok prišiel do Evianu aj čínsky prezident Chu, hoci jeho rokovanie s G-8 prebehlo mimo hlavného programu. Rovnako sa kedysi ku G-7 začalo pridružovať Rusko. Podstatné však je, že o svetovom hospodárstve nemožno ani uvažovať bez predstaviteľa druhej najväčšej ekonomiky sveta.

Tohtoročný summit G-8, na ktorý boli pozvaní predstavitelia dvanástich rozvojových krajín, mal skutočne bohatú agendu. Hostitelia sami iniciovali pôvodne dokonca pätnásť tém. Popri potrebe vyladiť vzťahy rozhádzané vojnou v Iraku, to bola otázka svetovej ekonomickej stability a rastu a problematika odstraňovania najhoršej chudoby. Francúzskom navrhnutá téma "zodpovedná trhová ekonomika" našla odzrkadlenie tak v prianí spoločnej sociálnej zodpovednosti štátov G-8, ako aj v britskej iniciatíve týkajúcej sa ekonomík závislých od ťažobného priemyslu, či v americkej požiadavke prísnejšieho boja proti korupcii, ale i vo vedomí potrebnosti dostupnosti pitnej vody, boja proti AIDS a SARS, či požiadavke rozvoja vedy a technológie pre trvalo udržateľný rozvoj. Hlasno zazneli slová o boji proti terorizmu a šíreniu zbraní hromadného ničenia.

Neistota v záveroch

Spoločné výzvy a spoločná zraniteľnosť vymedzili problémy celkom jednoznačne. Na druhej strane, ani jedna z hlavných tém, možno okrem SARS, nie je na rokovaní G-8 nová. To platí najmä o boji proti chudobe. Podľa niektorých odhadov bolo napriek pôvodným veľkorysým plánom G-8 pomôcť najchudobnejším krajinám napríklad odpustením dlhov odpísaných len 20 percent pohľadávok. V Afrike rastie hladomor a boj proti infekčným chorobám má od úspechu ďaleko. Francúzsky prezident Chirac hovoril o "znepokojení nad rastúcimi rozdielmi medzi chudobnými a bohatými" a Afriku nazval "marginalizovaným kontinentom".

Svetová ekonomika práve prežíva problém slabého dolára a deflácie, ktorá brzdí predovšetkým hlavný výrobný motor západnej Európy -- Nemecko. Hospodárstvo USA je prirovnávané k zabrzdenému motoru, japonské stále stagnuje, rast v Číne ohrozil SARS. Navyše, stále trvajú obavy z dôsledkov finančnej krízy v Argentíne a Turecku i z ekonomického ohrozenia Venezuely a Brazílie. To rozhodne nebol pre G-8 mix jednoduchých tém.

Boj proti terorizmu dostal nové impulzy v podobe nedávnych atentátov v Čečensku, Saudskej Arábii a Maroku. Zabrániť šíreniu zbraní hromadného ničenia a rádioaktívnych materiálov všeobecne, ale aj v súvislosti s bojom proti terorizmu, ostáva prioritou. Vlani prijala G-8 rozhodnutie zhromaždiť na to 20 miliárd USD. Summit v Eviane na tento program nadviazal.

Nesmierne cenným zavŕšením desaťdňových diplomatických rokovaní bolo stretnutie Busha s premiérmi Izraela -- Arielom Šaronom -- a Palestíny -- Mahmúdom Abbásom -- u jordánskeho kráľa v Ammáne. Starostlivá dlhodobá príprava sa opierala o zmenené medzinárodné prostredie po vojne v Iraku, ako aj o "cestovnú mapu" -- súbor návrhov pripravený USA, Ruskom, EÚ a OSN, ktoré majú byť cestou k mieru na Blízkom východe. Aj keď nemožno jednoznačne povedať, či sú prijaté kompromisy životaschopné, sú nádejnou alternatívou k terajšiemu krviprelievaniu.

Proti prúdu

Všetko však neprebieha v znamení nehynúceho bratstva a snahy zabudnúť na nezhody. Nie náhodou prišiel Blair do Petrohradu po návšteve okupovaného Iraku a Poľska. Podobne i Bush sa najprv zastavil v Krakove, aby zdôraznil potrebu vrelých transatlantických vzťahov na pôde štátu, ktorý ich v posledných mesiacoch chápe ako disciplinované zaradenie sa za Washington. Po návšteve Jordánska potom aj Bush zamieril za americkými vojakmi do Iraku.

Vzápätí po schôdzke G-8 sa na Jalte zišli najvyšší predstavitelia GUUAM, organizácie, ktorú založili Gruzínsko, Ukrajina, Uzbekistan, Azerbajdžan a Moldavsko -- teda štáty postsovietskeho priestoru, z ktorých väčšina podporovala americkú politiku v Iraku. Zišli sa hneď po tom, čo USA vydelili peniaze na informačné prepojenie s touto doteraz mŕtvou organizáciou. Stalo sa to asi mesiac po tom, čo vznikla Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, ktorá združuje postsovietske štáty stojace proti vojenskej intervencii v Iraku.

Možno mať mnoho výhrad k výsledku sviatku diplomacie, ktorým boli summity uplynulých desiatich dní. Podstatné však je, že rokovanie nahradilo vojnu. Fakt, že štátnici pokladajú mnohé veci za dôležitejšie, ako bola intervencia v Iraku neukazuje, ako je svet komplikovaný. Ani po uplynulých týždňoch sa nedá povedať, že sa Spojené štáty zriekli svojej strategickej doktríny, podľa ktorej sa môžu uchýliť k vojne bez ohľadu na požiadavky a záujmy svojich spojencov či medzinárodných organizácií. A tak o skutočnej renesancii diplomacie bude možné hovoriť až po obnove úlohy medzinárodného práva.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO