Barma získala nezávislosť od Británie v roku 1948. Nasledovalo zložité obdobie hľadania vlastnej cesty. Vtedajší politický systém bol zmesou demokracie, marxizmu a dominancie budhizmu. V roku 1962 získala vládu vojenským prevratom chunta pod velením generála Ne Wina. V roku 1988 sa uskutočnili masové demonštrácie, ktoré viedli najmä študenti a budhistickí mnísi. Ozbrojené jednotky nepokoje krvavo potlačili, pričom zabili tisíce ľudí. V tom istom roku sa z Británie vrátila do Barmy (medzičasom sa premenovala na Mjarmansko) Su Ťiová, dcéra národného hrdinu Aung Schana, aby založila Národnú ligu pre demokraciu a postavila sa na čelo opozície. Chunta sa obávala prípadnej konkurencie v nastávajúcich voľbách, a tak poslala Su Ťiovú do domáceho väzenia. Voľby jednoznačne vyhrala jej strana, ale generáli neuznali výsledky. Základné veliteľstvo chunty -- SPDC (Štátna rada pre mier a rozvoj) má pod kontrolou tlač, televíziu, rádio a tlačové agentúry. V krajine platí prísna cenzúra, právo zhromažďovať sa neexistuje. Za porušenie zákazov hrozí zatknutie a niekoľkoročné väzenie, s veľmi zlými podmienkami. Mučenie je bežným javom. SPDC často tesne pred vypršaním trestu udelí ďalších pár rokov vo väzbe alebo odsúdeného pošle na nútené práce. Napriek tomu, že Barma je členom Medzinárodnej organizácie práce, tisíce ľudí vykonávajú nútené práce. Krajina čelí hospodárskym sankciám a Filipíny a Thajsko, členské krajiny združenia ASEAN, vyvíjali nátlak na vládu, aby uskutočnila aspoň najnutnejšie politické reformy. Smutnou pravdou je, že hoci niektoré krajiny vystupujú proti vojenskému režimu v Barme, ich obchodné spoločnosti naďalej spolupracujú s vládou pri ťažbe ropy a iných surovín. V máji 2002 Su Ťiovú konečne prepustili z domáceho väzenia. Zlá ekonomická situácia prinútila SPDC, aby začala do istej miery rokovať s opozíciou. Dnes prebieha medzi Su Ťiovou a generálmi dialóg. Výsledky sú zatiaľ neznáme. Pokrok sa dal postrehnúť v roku 2001, keď SPDC prepustila asi 200 politických väzňov.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO