Novinár má zaiste právo klásť otázky. Ich skladba smeruje k navodeniu dojmu a stáva sa bazálnym podfóliom vnímania skutku a pravdy obecne.

Priestor dávany komunistom a možnosť vytvorenia mediálneho odsudku zodpovedných za vládu v zemi je ťahom medialnej kampane, to je fakt. Pred zhruba pol rokom som dal panu Grebeníčkovi a potom panu Ransdorfovi otázku. Poprosil som ich o radu, kde sa dočítam, na akých základoch stavia reformovaná Komunistická strana Čiech a Moravy. Konkretne, čo je axiologickým základom verifikácie pravdy obecne, a ako je potvrdzovaná vo vsťahu k moci a zodpovednosti za rozhodnutie. Ide o relativizáciu pravdy i faktu.

Kolektivistické určenie pravdy doviedlo svet k nezodpovednosti a obludnemu teroru, a tohoto princípu sa nikto z nich nevzdal. Tu leži zaklad zločinnosti vynútením kolektívnej zodpovednosti a nakoniec aj viny, ktoru si sami odpustime. Tak je dnešná spoločnosť ochromená vedomím i nevedomím pocitom spoluviny a neriešením daného stavu nezodpovednosťou.

Nedostal som odpoveď, žiadnu, tak ako moja matka nedostala odpoveď na odôvodnenie zatknutia otca v 50 rokoch, nedostala ju dvaapol roku a po odsedení štyroch rokov ju nedostal otec do smrti.. vlastizradca, vedel a nepovedal, neudal...nenaučil nás nenávidieť, učil nás porozumieť a vyhnúť sa nebezpečiu a to tu je... ale späť k článku.

Tým, že sa stretnem s vrahom, že s nim uzavriem obchod o neútočení nepreberám predsa zodpovednosť za jeho minulé a budúce činy. Takto je ale prezentovaný konkordát a to je podraz. Verím, že je ťažké v novinárskej praxi sa takýmto skratom vyhnúť a už vôbec ich nenavodzovať a to pani Bobošíková v prezentovaní nezaujatosti a objektivity zhusta robi.

Žaloba určite nič pozitívne nerieši, je chybou. Chýba politická vôla spoločenského zázemia , ktora je u nás zmesou vyvineného svedomia a osobným zotročením túžbou po zisku dosiahnutelného všetkými prostriedkami.