28. 5. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
28. 5. 2003

Rusko a USA sa po vojne v Iraku opäť opatrne zbližujú

Viktor Kovaľov
Ruský prezident Vladimir Putin sa 14. mája stretol s ministrom zahraničných vecí USA Colinom Powellom. Jeho návšteve v Moskve predchádzali dva krvavé atentáty -- v Saudskej Arábii a v Čečensku.

Je možné, že tieto teroristické akty nakoniec pomôžu zlepšiť rusko-americké vzťahy a zabudnúť na konflikty, ktoré vznikli počas irackej krízy. Majú spoločný záujem -- strategickú spoluprácu v boji proti terorizmu. Pre Washington je veľmi dôležité pochopiť náladu v Kremli pred návštevou amerického prezidenta v Petrohrade, naplánovanou na 31. mája.

Vzájomné sondovanie

Po otvorenej ruskej kritike vpádu do Iraku sa dá návšteva Colina Powella v Moskve chápať ako "gesto víťaza, ktorého nesúdia a ktorý môže sám odpustiť". Pravda však je, že takýto prístup nemajú všetci vo Washingtone. Poradkyňa prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Condoleezza Ricová síce ponúkla rovnicu "Francúzsko -- potrestať, Nemecko -- ignorovať, Rusku -- odpustiť", no Kongres opätovne odložil prerokovanie návrhov Jacksona-Vanicka. Padla dokonca otázka, či sa vôbec Bushovi oplatí cestovať. Rozhodnutie je však už známe -- Bush cestuje.

Teroristické akty pripomenuli, že Rusi a Američania sedia na jednej "antiteroristickej lodi". Fakt je, že Powell nemal počas svojej návštevy v rukách všetky plánované tromfy. Očakávaný prielom v riešení blízkovýchodného konfliktu sa neudial, Francúzi vystúpili za to, aby boli do projektu rezolúcie OSN o zrušení sankcií voči Iraku zapracované podstatné pripomienky. Ruský minister zahraničných vecí Igor Ivanov sa teda nemýlil, keď ešte v marci tvrdil, že Američania "sa vrátia do OSN", aby mohli legitimizovať výsledky vojny. Možno teda Američania pochopili, že sa im samým nepodarí "zreformovať" arabský svet.

V Rusku sa na návštevu Powella pripravovali. Bremeno prípravy niesli nielen diplomati, ale aj poslanci -- museli rýchlo prehodnotiť svoje stanovisko k ratifikácii rusko-americkej Dohody o strategických útočných zbraniach. A tak, aby sa vyhol nepríjemným prekvapeniam, uskutočnil Putin stretnutie s lídrami strán. Po tom, ako ju ruská Duma na znak protestu proti vojne v Iraku demonštratívne odmietla ratifikovať, bola rýchla zmena názoru "pekným darčekom" k Powellovej návšteve.

USA plánovali predložiť v Bezpečnostnej rade OSN rezolúciu o zrušení sankcií voči Iraku minulú stredu. Potom však ustúpili skeptikom -- Rusku, Francúzsku a Číne -- a odložili rozhodnutie o jeden deň. V stredu priletel do Ameriky minister obrany Ruska Sergej Ivanov. Deň pred jeho príchodom prišiel jeho menovec z ministerstva zahraničných vecí v Kyjeve s radom zmierlivých vyhlásení adresovaných Washingtonu. Rusko má dobrú šancu úplne uzavrieť minikonflikt s USA. Jeho kontraproduktívnosť, s ohľadom na vlastné záujmy, je jasná už aj mnohým v Moskve.

Koľko stojí súhlas?

Je fakt, že rokovania o rezolúcii už vstúpili do fázy cynického obchodovania (čo je stále lepšie než nediplomatické výroky, ktoré už rozhádali Paríž a Moskvu s Londýnom a Washingtonom). Už počas návštevy Powella v Moskve bolo jasné, že sa jadro sporov premiestnilo do pragmatickej roviny bránenia ruských ekonomických záujmov v Iraku -- a to znamená ropu a splatenie dlhov. V utorok, počas konzultácií v OSN o novej rezolúcii, získali Spojené štáty na svoju stranu minimálne dvanásť z pätnástich členov Bezpečnostnej rady. Predstavitelia Ruska, Číny a Francúzska dali najavo, že dokonca aj v prípade zachovania rozporov s USA, nikto z nich nepoužije právo veta. V najhoršom prípade sa zdržia hlasovania.

Netreba preceňovať význam posledných rokovaní v OSN a ruskej a francúzskej podpory plánom Bieleho domu. No podľa Ženevskej konvencie z roku 1949 (o právach okupujúcich krajín) anglo-americká administratíva nemôže z pohľadu medzinárodného práva vytvoriť v Iraku legitímnu vládu. A to znamená, že nech by dnes určili kohokoľvek, noví vládcovia Bagdadu nebudú mať právo uzatvárať dohody v mene krajiny. Vrátane udeľovania ropných kontraktov.

Vo Washingtone priznávajú, že situácia s Ruskom je o dosť zložitejšia ako s Francúzskom. Moskva by chcela spojiť zrušenie sankcií s vyhlásením inšpektorov o tom, že v Iraku neexistujú zbrane hromadného ničenia. Také rozhodné trvanie na princípoch OSN však Američania považujú za úmysel "bojovať v ukončenej vojne". O pokračovaní inšpekcií odmietajú seriózne diskutovať. Politika je vec cynická. Už teraz je všetkým jasné, že prítomnosť zbraní hromadného ničenia v Iraku je, mierne povedané, problematická -- doteraz ich nenašli. Nie je však podstatné dokázať Washingtonu, že zvrhnutie Husajna bolo protiprávne. Otázka je, čo by sa dalo s prípadnou protiprávnosťou robiť. A či vôbec niečo.

Obrat

Vyhlásenia ruského ministra zahraničných vecí Igora Ivanova, ktoré urobil počas svojej prednášky v Kyjeve, boli pre Američanov senzáciou. Tvrdil, že mnohé krajiny sú ochotné zúčastniť sa na nejakej operácii v Iraku, vrátane mierovej, no musí sa to uskutočniť len na základe mandátu OSN. Vo Washingtone to ihneď pochopili ako náznak toho, že Rusko by nebolo proti svojej účasti na mierovej misii v Iraku. O podobný manéver sa pokúsila Ukrajina, pred pár rokmi ho urobilo Rusko samotné v prípade Kosova.

Vyzerá to tak, že USA neočakávali takú prudkú premenu. Každopádne omnoho viac by ju dokázali "oceniť", keby prišla pred vojnou.

Vtedajšia pozícia Ruska čiastočne komplikuje súčasné rokovania. V Moskve pravdepodobne najprv predpokladali, že vojne sa dá vyhnúť a Husajnov režim udržať, neskôr zasa, že sa vojna stane pre Spojené štáty "druhým Vietnamom". Pravdepodobne preto si neudržali "zdržanlivú líniu" podľa čínskeho príkladu. Peking tiež odsúdil aktivity USA, ale nepreviedol túto kritiku do roviny diplomatických súbojov s USA v OSN. Moskva, na druhej strane, sa zapojila do protiamerickej koalície vytvorenej Parížom a Berlínom. Dnes však jej elity postupne prijímajú tézu, že "netreba viesť už skončenú vojnu".

USA už Rusku ustúpili -- fungovanie programu Ropa za potraviny bolo predĺžené nie na štyri mesiace, ale na šesť. Rusko, spolu s Francúzskom, má v rámci programu uzavretých dosť veľa výhodných zmlúv. Američania nie sú pripravení garantovať, že všetky súčasné dohody a zmluvy budú platné. Nevylučujú však, že časť predsa len ostane v platnosti.

Nová rezolúcia o Iraku bude v týchto podmienkach schválená pravdepodobne ešte pred schôdzkou v Petrohrade. Je fakt, že USA v záujme zachovania si pozícií uskutočnili určité ústupky voči medzinárodnému spoločenstvu. Na oplátku teraz čakajú dodatočnú legitimizáciu svojej kontroly nad Irakom. Ruská politika vo vzťahu k Iraku bola očividne založená na nesprávnych predpokladoch (ak sa vzdáme snahy vysvetľovať ju vyššími princípmi). Záujmom Moskvy by oveľa viac vyhovovalo, keby zaujala podobné stanovisko ako Čína.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       28. 5. 2003
28. 5. 2003 Amnesty International kritizuje českou vládu a smrt Roma v Brně
28. 5. 2003 Amnesty International: Utrpení, o něž se nikdo nezajímá
28. 5. 2003 Irák: Vůbec žádné zbraně hromadného ničení?
28. 5. 2003 Pád Ameriky: Rozhovor s Emmanuelem Toddem
28. 5. 2003 Neodolatelné kouzlo závisti Zdeněk  Jemelík
28. 5. 2003 Fleet Sheet: Chce se Cyril Svoboda stát komisařem EU, a proto útočí na Kavana? Jan  Čulík
28. 5. 2003 (Z)diskreditovaný štát Damas  Gruska
27. 5. 2003 Praha: Budou o nových stavbách rozhodovat jen jednotlivé městské části?
27. 5. 2003 Chovatelé kuřat znovu používají antibiotika
28. 5. 2003 Je vstup ČR do EU jistý? Michaela  Škardová
28. 5. 2003 Britský válečný korespondent kritizoval mediální magnáty
27. 5. 2003 USA obviňovány z napětí v Bagdádu
28. 5. 2003 Prozatímní vláda v Iráku
28. 5. 2003 Rusko a USA sa po vojne v Iraku opäť opatrne zbližujú Viktor  Kovaľov
27. 5. 2003 Jak spolu bojují Pentagon a americké ministerstvo zahraničí
27. 5. 2003 Chcete si koupit mou ledvinu? Jan  Čulík
27. 5. 2003 Pohlednice z Timoru XI. Jaroslav  Kováříček
27. 5. 2003 Francie: Je Dominique Baudis obětí ďábelských intrik? Josef  Brož
27. 5. 2003 Daniel Cohn-Bendit má stále chuť na politiku Ivo  Krsek
28. 5. 2003 Spokojnosť s referendom strieda obava z chýbajúcej pripravenosti na vstup do EÚ
28. 5. 2003 Akí a v akej Európe Martin  Muránsky
28. 5. 2003 Vsetín nominován na evropskou cenu za ekologickou dopravu
28. 5. 2003 "Vzpurný brněnský antikomunista" před soudem Jan  Čulík
28. 5. 2003 Letní dialog mezi vědou a uměním na Hluboké
28. 5. 2003 Dosud si žádná vláda neuvědomila, že vzdělání je investice Radek  Sárközi
28. 5. 2003 Čerstvý vietor v argentínskej politike
28. 5. 2003 Menšinoví akcionári kopú (na dvere súdu) Vladimír  Bačišin
28. 5. 2003 Do kedy...? Tibor  Moravčík
28. 5. 2003 O státě úplného blahobytu Drahomír  Strouhal
25. 5. 2003 Dobrou zprávu já přináším vám Dominik Joe Pantůček
26. 5. 2003 Chcete mít obsah BL na své stránce?
2. 5. 2003 Hospodaření OSBL za duben 2003
5. 2. 2003 Pošta redakci
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech