Nedá sa, samozrejme, vylúčiť ani účasť nacionalistov, no protesty sú v prvom rade namierené proti súčasnej podobe európskej integrácie, nie proti samotnej myšlienke zjednotenej Európy.

Dôvodov je viac ako dosť. Hlavnou myšlienkou protestov bol odpor proti európskej politike, ktorá vedie k zvyšovaniu nezamestnanosti a znižovaniu práv pracujúcich. V posledných rokoch badať na starom kontinente nebezpečný proces. Jedna krajina za druhou prijíma reformy pracovného práva, ktoré majú viesť k "väčšej flexibilite na trhu práce". Reálny vplyv tohto eufemizmu spoznáme po podobnej reforme onedlho aj u nás -- znižovanie minimálnej mzdy, oslabenie pozície odborov, uľahčenie prepúšťania z práce. Nedávno sa takto "sflexibilnil" trh práce v Taliansku, deje sa to v Portugalsku.

Európska integrácia, jej rozširovanie aj prehlbovanie, mala šancu trend zastaviť. Smutným faktom je, že dnes mu naopak pomáha. Aj keď oficiálne stále stojí na zásadách solidarity a sociálneho štátu, reálna podoba je iná. Koordinuje sa iba monetárna politika. Cieľom Európskej centrálnej banky a Paktu rastu a stability je predovšetkým udržanie čo najnižšej inflácie, nie boj s nezamestnanosťou, či dokonca prerozdeľovanie.

Riešením nie je nostalgické lipnutie na národnom štáte. Ak má Európa získať súhlas ľudí, musí im niečo prinášať. Odvolávať sa na "historickú a civilizačnú nevyhnutnosť", či "prínosy v dlhodobom horizonte" (ktoré sa potom aj tak rozplynú) nestačí. Aj to vyjadrujú grécke demonštrácie.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO