Vychádzajú pritom z názoru, že súčasná podoba ekonomiky nie je priateľská k životnému prostrediu a nezlučuje sa s princípmi trvalej udržateľnosti. Pre ekologickejší a trvalo udržateľný život je podľa nich potrebné zaviesť odlišné ekonomické systémy, ktoré by mohli pomôcť pri riešení vážnych ekologických, ale aj sociálnych problémov našej spoločnosti.

Systém v systéme

Jedným z nich je 29-ročný Bratislavčan Robo Zelník, ktorý stál pri zrode prvej LETS skupiny v Bratislave a redakčne spolupracuje na internetových stránkach www.lets.sk, www.inaekonomika.sk. Zaujíma sa o rozličné formy alternatívnej ekonomiky približne päť rokov. O počiatkoch svojho záujmu o alternatívnu ekonomiku hovorí: "V roku 1997 vyšla v českom časopise Baraka séria článkov o LETS (Lokálny výmenný obchodný systém), ekonomike daru a budhistickej ekonomike. Veľmi ma to zaujalo, začal som o tom premýšľať a zistil som, že práve model LETS je oveľa bližší mojej predstave, ako by ekonomika mohla fungovať, ak by mala byť v prospech ľudí ako celku. Súčasný ekonomický model mi pripomína skôr pyramídovú hru, v ktorej ekonomickej elite nezostáva nič iné, ako ďalej expandovať, kolonizovať a drancovať prírodné aj ľudské zdroje, pretože inak by sa pyramída zrútila. Alternatívne ekonomické modely namiesto sústavného konkurenčného boja a neobmedzeného ekonomického rastu ponúkajú priateľskú spoluprácu a rovnováhu."

LETS je systém bezpeňažnej ekonomiky, v ktorom si ľudia vzájomne vymieňajú svoje služby, prácu, čas a schopnosti. Nepotrebujú pri tom používať oficiálnu menu, ktorej môže byť v komunite nedostatok. Stačí, aby sa jej členovia zišli, zapísali na papier zoznam všetkých zručností a vecí, ktoré ovládajú, majú a požadujú, porovnali si svoje zoznamy navzájom a potom každý robil pre druhých to, čo vie a čo druhí požadujú. Vhodným pomocníkom pre fungovanie LETS systému môže byť aj internet. Aby sa nikto necítil ukrivdený, každá vykonaná práca sa zapíše, pričom "ceny" riadi vzájomná dohoda.

Nápad vytvoriť takýto systém sa zrodil v Kanade v roku 1991. Michael Linton, psychoterapeut, žil v oblasti, kde po krachu továrne nastala hromadná nezamestnanosť. Jeho klienti sa dostali do veľkého stresu. Potrebovali jeho služby, nemali však peniaze. Aj Michael potreboval predmety dennej spotreby a remeselnícke práce, ale nemal za ne čím zaplatiť. Pritom v mestečku žili kvalifikovaní remeselníci a živnostníci schopní zabezpečiť servis na patričnej úrovni. Jediné, čo nemali, boli peniaze. Vtedy dostal Linton zaujímavý nápad: Prečo nezaviesť "lokálnu menu", tak ako v Rakúsku po prvej svetovej vojne? LETS sa rozšíril do viacerých krajín Európy, najúrodnejšiu pôdu však našiel v Anglicku. V súčasnosti tam funguje v asi štyristo systémoch približne 15 tisíc ľudí.

Manchesterský LETS patrí medzi najväčšie, má približne štyristo členov.

Verejne známe alternatívne ekonomické systémy na Slovensku by sa dali spočítať na prstoch jednej - dvoch rúk. Prevádzkujú ich zvyčajne environmentálne a sociálne zamerané mimovládne organizácie alebo neformálne skupinky nadšencov. Prvý LETS na Slovensku vznikol v roku 1999 v Zaježovej. Veľmi obľúbená je časová banka v Rajeckých Tepliciach prevádzkovaná občianskym združením Kultúra, ďalej je tu Vzájomná pomocnica v Revúcej (združenie AlterNativa), či Trnavský spolok gazdovský. V Bratislave fungujú dve LETS skupiny. LETS Svojpomoc vznikla v októbri roku 2001 a krátko nato vznikol ďalší LETS prevádzkovaný združením Environmentálna poradňa Studnička.

Neškodní blázni?

Opýtal som sa Roba Zelníka, ako reaguje slovenská verejnosť na podobné projekty. "V súčasnosti sú u nás alternatívne ekonomické systémy vnímané skôr ako nejaký bláznivý experiment, ktorý nemožno brať vážne. Celkom iná situácia je napr. v niektorých častiach Austrálie a USA, kde sú tieto systémy podporované miestnymi vládami, ktoré si už všimli ich kladný prínos pri znižovaní kriminality či začleňovaní nezamestnaných a hendikepovaných do spoločnosti. Na to si my ešte budeme musieť počkať, u nás je to zatiaľ v štádiu prvých pokusov. Do budúcnosti sa však dívam optimisticky. Patríme medzi krajiny, ktoré nie sú nadmieru bohaté, takže do istej miery sme nútení uvažovať o existenčných otázkach. Nie sme však natoľko ekonomicky zdevastovaní, aby sme sa z tej situácie, v ktorej sa nachádzame, nemohli vyhrabať. Treba len prestať čakať na pomoc zvonka a začať konať, kým nie je neskoro."

Alternatívne ekonomické systémy vznikajú predovšetkým v krajinách, ktorá sú nám dávané za príklad fungujúcej trhovej ekonomiky (USA, Británia, Západná Európa, Austrália). V tejto súvislosti mi napadlo, či nie je alternatívna ekonomika iba akýmsi doplnkom, ktorý síce obohacuje trhovú ekonomiku, ale zároveň závisí od jej dobrého fungovania. Inak povedané, dajú sa vnímať alternatívne ekonomické systémy ako akási šľahačka na torte dobre fungujúcej trhovej ekonomiky? Robo na to hovorí: "Považujem za prirodzené, že alternatívne modely vznikli práve v krajinách s dobre fungujúcou ekonomikou. Práve tam totiž majú ľudia najlepšie podmienky na to, aby si uvedomili, že aj keď "všetko funguje skvele", aj tak niečo nie je v poriadku. Napríklad systém LETS vznikol v Kanade v oblasti, v ktorej po krachu továrne nastal všeobecný nedostatok národnej meny. Švajčiarske barterové družstvo Wirtschaftsring vzniklo v časoch finančnej krízy v 30. rokoch a úspešne funguje dodnes. Práve takéto udalosti nám ukazujú, aký je globálny ekonomický model zraniteľný práve tým, že je jediný. Aj v prírode je odolnosť voči epidémiám zabezpečená rozmanitosťou rastlinných aj živočíšnych druhov."

V súčasnosti známe alternatívne formy ekonomiky sa dajú považovať za nesmelé kroky prvých odvážlivcov, ktorí si trúfli odbočiť od "jedinej správnej cesty" a odvážili sa hľadať alternatívy. Podľa ich vlastných slov nie je ich cieľom nahradiť súčasný ekonomický model, ale doplniť ho tam, kde sa jeho možnosti končia, napríklad v podpore miestnej výroby a spotreby s dôrazom na sociálny a ekologický aspekt. Usilujú sa vytvoriť také prostredie, v ktorom nakupujúci a predávajúci sú skôr partnermi než anonymnými ozubenými kolieskami vo veľkom, neprehľadnom mechanizme. Zrejme práve v tomto sú najväčšie trhliny súčasného modelu, keďže väčšina alternatívnych modelov je zameraných práve na tieto oblasti.

Otázka však je, či by sa nedali rozličné pozitívne zmeny uskutočňovať aj v rámci existujúceho ekonomického systému a čo tomu bráni. "Pozitívne zmeny môžeme, ba priam musíme, uskutočňovať v každej oblasti, aj v rámci existujúceho ekonomického systému, aj mimo neho. Nemôžeme jednoducho povedať: tak dosť, tento model nám nevyhovuje, od 1. januára ho rušíme. To nejde. Ani by to nič neriešilo, ak by sme jeden model nahradili nejakým iným. Problém je totiž práve v tom, že používame jediný model a snažíme sa ho presadiť ako jediné správne riešenie do každého kúta sveta bez ohľadu na miestne podmienky a kultúrne zvyklosti. Propagátori alternatívnych ekonomických systémov tvrdia, že potrebujeme viac modelov, ktoré sa môžu vzájomne dopĺňať a vyvažovať a vďaka tejto rozmanitosti môžeme eliminovať nedostatky jednotlivých riešení. Môžeme teda začať hľadať, objavovať nové spôsoby, experimentovať s nimi a čakať, či sa uchytia alebo zaniknú. Ak však zostaneme naďalej pripútaní na jediný ekonomický model, budeme musieť aj naďalej znášať jeho negatívne dôsledky," argumentuje Robo a pokračuje objasnením niektorých problémov súčasného systému ekonomiky: "Súčasný ekonomický model napríklad nedokáže do svojich výpočtov zahrnúť sociálny aspekt globálneho obchodovania či jeho vplyv na životné prostredie. Pri konečnom rozhodovaní o výbere dodávateľa sa často zohľadňuje jediný údaj: predajná cena. Takýto pohľad je samozrejme skreslený. Vďaka tomu sú potom jablká dovezené z Nového Zélandu zdanlivo výhodnejšie oproti jablkám dopestovaným aj spotrebovaným z miestnych zdrojov a bez chemického ošetrenia. Aký to však má dopad na zamestnanosť v blízkych poľnohospodárskych regiónoch, na životné prostredie a celú Zem, to už na cenovke nie je uvedené."

Alternatívne ekonomické systémy vznikajú predovšetkým preto, aby pomáhali riešiť naliehavé ekologické a sociálne problémy, ktoré trápia obyvateľov súčasného sveta. Zdá sa totiž, že trh ovládaný nadnárodnými korporáciami je dnes už natoľko vzdialený od obyčajných ľudí, že v skutočnosti nie je schopný načúvať ich potrebám. Je preňho oveľa jednoduchšie umelo vytvárať pseudopotreby každodenným masmediálnym balamutením. Priekopníci alternatívnych ekonomických systémov na Slovensku, ale aj v mnohých ďalších krajinách, sa s tým nechcú zmieriť. Čo však môže urobiť obyčajný človek na Slovensku, ak ho tieto myšlienky zaujmú? Môže sa nejako zapojiť do podobných iniciatív, prípadne začať niečo podobné v mieste svojho bydliska?

"Výhodou miestnych výmenných systémov je to, že netreba na nič čakať a môžete začať ihneď. Môžete si vytvoriť systém výmeny v rámci sídliska či obce, alebo aj v rámci jedného paneláku. Informácie o LETS či časových bankách môžete nájsť na internete. Dovoľujem si tiež upozorniť na knihu známeho britského propagátora alternatívnych ekonomických systémov Richarda Douthwaitea Ekológia peňazí, ktorá rozoberá výhody a nevýhody jednotlivých ekonomických systémov a uvádza príklady a skúsenosti z rôznych častí sveta."

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO