Bývalého odborového predáka a robotníka metalurgického priemyslu vítali nadšené davy s heslami ako Tí, čo nikdy nemali vládu, pozdravujú prezidenta Lulu alebo Všetky naše nádeje vkladáme do Lulu. Nepriateľ protokolu a oficiálnych recepcií sa predieral medzi zástupmi ľudí, ktorí ho chceli len priateľsky objať a vybozkávať, a živo s nimi komunikoval. Dal tak najavo, že ani ako prezident nikdy nezmení spôsob života, ktorý viedol ako odborár.

Svoje účinkovanie na čele štátu začal da Silva slovami: "Zmena je kľúčové slovo," a dodal: "Ak ku koncu môjho mandátu budú mať všetci Brazílčania možnosť naraňajkovať sa, naobedovať a navečerať, moje životné poslanie sa naplní."

Lula dlho neotáľal a prvým rozhodnutím vlády posunul nákup dvanástich nových bojových lietadiel na rok 2004 a ušetrených 760 miliónov dolárov určených na tento obchod presunul na financovanie programu boja proti hladu, ktorým trpí celá tretina obyvateľstva Brazílie. Pripomeňme len, že nová brazílska vláda sa skladá zo štyroch žien, dvoch černochov a siedmich bývalých odborárov. Na rozdiel od predošlých, väčšinou oligarchiou, tradičnými straníckymi bossmi a niekedy aj armádou ovládaných vlád pochádza takmer polovica nových ministrov z tých najchudobnejších sociálnych vrstiev. Jeden z lídrov Strany pracujúcich (PT) v tejto súvislosti vyhlásil: "Nebudeme vládou tlačenou korporáciami, budeme vládou ľudí."

Lula da Silva však musel priznať, že vzhľadom na zložitú hospodársku situáciu krajiny, vysokú infláciu a obrovskú zadlženosť zrejme nebude možné do štyroch rokov presadiť všetky ambiciózne plány PT smerujúce k ekonomickej stabilizácii, zníženiu úrokových mier a vytváraniu nových pracovných miest. Nový minister financií už medzitým avizoval reštrikcie a napätú fiskálnu a menovú politiku.

Ako pragmatik sa Lula zachoval v súvislosti s obavami z kolapsu brazílskeho hospodárstva šírenými v zahraničných ekonomických kruhoch v prípade, že bude zvolený za prezidenta. Dal najavo, že bude rešpektovať všetky medzinárodné záväzky Brazílie vrátane tých, ktoré sa týkajú Medzinárodného menového fondu, a garantoval stabilitu verejných financií počas trvania jeho mandátu v rokoch 2003 až 2007.

I keď tieto vyhlásenia vyvolali určité upokojenie, rozličné polemiky a dohady vznikli v súvislosti s budúcou zahraničnopolitickou orientáciou novej brazílskej vlády. Lula da Silva sa netají tým, že má ambíciu stať sa regionálnym lídrom Latinskej Ameriky, čo by mohlo ohroziť strategické záujmy Spojených štátov amerických na tomto kontinente, medzi ktoré patrí aj iniciatíva na vytvorenie Celoamerickej zóny voľného obchodu (FTAA). V podobe, ktorá už vopred vytvára nerovnovážny stav medzi USA a zvyškom amerického kontinentu, je pre da Silvu neprijateľná. Dokonca nemal zábrany nazvať ju priamo anexiou latinskoamerickej ekonomiky k ekonomike USA. Veď len dnes sa za vývoz brazílskych produktov do USA platia 45-percentné colné tarify, kým na americké výrobky dovážane do Brazílie iba 15-percentné. Lula v tejto súvislosti tvrdí: "Nie je možné zase vstúpiť do novej obchodnej avantúry, v ktorej sa Brazílii neponúka nič, ale veľa sa od nej vyžaduje." Je pritom jasné, že vytvorenie FTAA bez Brazílie, deviatej najväčšej ekonomiky sveta, by bolo celkom nemysliteľné.

Vznikne nebezpečná os s epicentrom na Kube?

Lula da Silva je zástancom inej integrácie. Požaduje integráciu nielen ekonomickú a obchodnú, ale najmä politickú a kultúrnu podľa vzoru Európskej únie. S týmto cieľom navrhol reformovať a posilniť MERCOSUR, ktorý by ako regionálny blok so spoločnou zahraničnou politikou a koordinovanými aktivitami na medzinárodných fórach a v multilaterálnych organizáciách vystupoval v prospech politickej a ekonomickej stability, tak potrebnej pre Latinskú Ameriku. Až tento cieľ dosiahne, bude sa dať konkrétne hovoriť o projekte Celoamerickej zóny voľného obchodu.

Oveľa väčšie znepokojenie však vzbudili úvahy o údajnom vytvorení strategického partnerstva medzi Venezuelou, Kubou a Brazíliou, ktoré venezuelský prezident Hugo Chávez "humorne" nazval "osou dobra". Prítomnosť Cháveza a Fidela Castra (medzi ďalšími 116 predstaviteľmi štátov) na prezidentskej inaugurácii v Brazílii, kde sa netajili svojimi osobnými sympatiami voči Lulovi, tieto úvahy len prehlbujú. Podľa popredných amerických analytikov (a bývalých pracovníkov americkej administratívy) by takáto aliancia viedla ku kubanizácii celého kontinentu, nehovoriac už o vytvorení silného regionálneho protiamerického bloku.

No ešte väčšiu hrôzu vyvoláva u severných susedov Latinskej Ameriky potenciálne víťazstvo ľavice v ďalších krajinách regiónu (v Argentíne, Uruguaji, Paraguaji), takzvaný dominový efekt, ktorý by mohol spôsobiť ďalšie oslabenie vplyvu USA na latinskoamerickom kontinente a následné vytvorenie "nebezpečnej osi s epicentrom na Kube, s fatálnymi následkami", ako uvádzajú spomínaní analytici. Žeby za takého nebezpečného partnera pokladali aj tradičného amerického spojenca Čile, na ktorého čele stojí socialistický prezident Lagos a ktoré sa črtá ako silný strategický partner Brazílie?

Počas nedávnej návštevy v Spojených štátoch, kde sa stretol s americkým prezidentom Georgeom Bushom, Lula vyhlásil, že akákoľvek kríza vo Venezuele sa musí vyriešiť na základe demokratických a ústavných princípov. Nové voľby podľa neho nestačia, potrebné je skutočné zmierenie, ku ktorému chce Brazília prispieť. A práve demokratizácia, politická a ekonomická stabilita v Latinskej Amerike, boj proti obchodnému protekcionizmu a úsilie o zníženie sociálnych nerovností a chudoby sú nosnými piliermi politiky bývalého odborára a súčasného brazílskeho prezidenta. Žeby takáto politika mala za cieľ destabilizáciu celého latinskoamerického kontinentu?

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO