Uvedená predstava o fonde, tvorivú verejnosť pobúrila. Najmenej si dáva servítky pred ústa boss TV Markíza, Pavol Rusko. Ako už pred časom povedal, vidí v tom formu "novodobého výpalníctva", ktoré má slúžiť asi tomu, aby "kamaráti pána ministra mohli natočiť zas ďalšie neúspešné filmy". Ani tvrdenie úradníkov, že ide údajne o celkom štandardný európsky model, v konfrontácii s faktami neobstojí. Vo Švédsku napríklad súkromné miestne televízie, ktoré plnia lokálnu spravodajskú úlohu, teda rozhodne verejno prospešnú činnosť, nielenže neplatia nijaké odvody naviac, ale dokonca dostávajú od štátu určitý podiel z vyberaných koncesionárskych poplatkov. Ani v STV nič nevedia o tom, že by s nimi niekto predlohu zákona vopred konzultoval a vo svojej dlhodobej ekonomickej mizérii a zadĺženosti považujú záležitosť za neprijateľnú. Najkonkrétnejší boli v reakcii distribútori filmov a majitelia kín. Ak podľa nich predpis uzrie svetlo sveta, môže viesť ku zvýšeniu vstupného v kinách až o sto percent. Svoje práva budú prípadne brániť aj stávkou.

Aby sme však jednostranne nestáli len na strane privátnych vysielateľov, zaznamenajme aj názor , ktorý prezentoval bábkový "generálny riaditeľ" Markízy, v skutočnosti Ruskova pravá ruka, Vladimír Repčík. Podľa jeho slov by sa dalo o zmienenom fonde hovoriť "omnoho otvorenejšie", ak by bola verejnoprávnej STV vzatá možnosť vysielať reklamu. Ak teda Rusko vlastnými ústami hovorí o "výpalníctve", nemal by ústami svojho človeka zas požadovať systém "po nás potopa", lebo v koho prospech by bolo de facto ekonomické zlikvidovanie STV, je jasné. Nechutnou je v návrhu zákona klauzula, vytvárajúca výnimku z uvažovaných platieb pre "spravodajské televízie". Keďže takáto je u nás iba jediná, TA 3, vzniknutá za veľmi netransparentných, škandálnych okolností, a jej šéfom je bývalý tlačový hovorca Mikuláša Dzurindu, viac dodávať ani tu netreba.

Duchovným leitmotívom zamýšľaného zákona je žiaľ ďalšie posilnenie paternalistickej roli štátu a jeho byrokracie. Kritici veľmi správne poukazujú na už zo samej spiatočnícky krok, kedy majú malé skupiny ľudí subjektívne rozhodovať o tom, komu z tých, čo do fondu povinne vložili nemalé sumy (napr. u Markízy môže ísť ročne až o 50 miliónov korún), niečo z toho vrátia. Čo za to budú asi chcieť ? Nejde o otvorený priestor pre potenciálnu korupciu ? Minister Kňažko a spol. zasa raz preukázali typicky úradnícky spôsob myslenia. Pritom omnoho správnejšia cesta by bola na dosah ruky. Upraviť daňové zákony tak, aby sa podobali tým vo vyspelých krajinách, kde je pre podnikateľské subjekty výhodné sponzorovať kultúrne aktivity. Lenže takýto postup by predpokladal na poste ministra kultúry nie bohéma, ale koncepčného politika, ktorý by dokázal nielen "dupať smerom dole", no u kolegov vo vláde a v parlamente presadiť aj potenciálne konfliktné, zato komplexné riešenia. Perličku na záver : Keď sme sa pýtali po voľbách 1998 istého vysokopostaveného politika, prečo dali za šéfa rezortu práve M. Kňažka, znela odpoveď : "Lebo on chcel". Tak to aj vyzerá.

Poznámka JČ: Je však pravda, že v mnohých západních zemích jsou komerční televizní stanice různým způsoben nuceny k tomu, aby podporovaly (méně) komerční filmovou tvorbu. Terestrické televizní stanice totiž nepodnikají v tržním prostředí: počet terestrických vysílacích frekvencí je omezen, patří mezi tzv. "rodinné stříbro" státu a společnost má právo za výsadu udělit vysílací frekvenci zrovna jedné televizní společnosti a ne jiné (není možné si prostě jen tak začít vysílat) požadovat plnění určitých kulturních požadavků. Toto je normální princip audiovize v Evropské unii a jistě se časem prosadí i v žadatelských zemích. Jinou věcí je případné zneužívání takto získaných financí pro korupční financování "kamarádů" - to je však procedurální věc, která nijak nezpochybňuje obecněji zavedený princip. - Za první Československé republiky existoval filmový zákon, podle něhož na každých sedm dovezených zahraničních filmů musel být natočen jeden český či slovenský film a jeho výroba se dotovala z daní odebíraných ze zisku zahraničních filmů. Nynější kritici Kňažkova zákona by to jistě označili za "komunismus"? Přitom samozřejmě nepodporujeme ani nepřehlížíme nedokonalosti a nesrovnalosti, k nimž dochází při vyjednávání tohoto zákona. Je skutečně velmi pravděpodobné, podle toho, co se dovídám na Slovensku, že v důsledku neobratnosti a chyb vládních činitelů tento v principu rozumný zákon neprojde.