Pred rokom som bol v porote festivalu Academia Film v Olomouci a bol tam aj austrálsky dokumentarista Clive James. Sledoval tam niekoľko filmov českej proveniencie, ktoré neboli príliš dobré. Keď som sa ho opýtal, čo si o nich myslí, odpovedal so zmyslom pre humor "najzaujímavejšie na nich bolo, že kameraman sa snažil čo najsilnejšie poukazovať na to, že je kameraman. A ja už dvadsať rokov pracujem na tom, aby film pokorne pracoval na tom, čo má povedať". Na všetkých filmových festivaloch, a myslím že do istej miery aj na Art Filme, je určité množstvo filmov postihnutých touto formou pýchy: ja chcem komunikovať seba samého, ale možno nemám dostatočné množstvo skúseností, aby som mohol vytvoriť znak - dokonalú štruktúru. A potom bolo množstvo filmov, kde bolo na prvý pohľad vidieť, že ten režisér je pokorný, talentovaný a profesionál. Pre mňa osobne bolo veľkým potešením, že hoci medzi názormi jednotlivých členov poroty boli rozdiely, viacmenej sme sa zhodli na tom, ktoré filmy budú ocenené. Je to pre mňa potvrdením, že to rozhodovanie nie je subjektívne. Že keď je skrátka niečo dobré, tak sa to pozná.

Cien bolo hneď niekoľko druhov, takže rozhodovanie trvalo pomerne dlho. Určitý problém sme mali so sekciou Artefakty, pretože sa nám zdalo, že v predvýbere sa ocitli dosť nesúrodé filmy rôznych žánrov. To nie je kritika, ale určití porotcovia preto chceli odmeniť - a asi právom - filmy, ktoré sa pokúšali o určitú umeleckú výpoveď. Boli to diela, ktoré sa snažili uchopiť skutočnosť vizuálno-lyrickým statementom. Iní porotcovia zase dávali prednosť filmom, v ktorých vizuálna vrstva bola v súlade s tematickým obsahom respektíve príbehom. Keď začnem pozerať nejaký film, vždy sa pýtam sám seba: "A vie ten režisér ako to skončí?" Videli sme dosť filmov, kde to ten autor nevedel a skončili sa rozpačite.

Hlavne v sekcii Artefakty. Mali sme trochu problém či súťažné príspevky hodnotiť ako umelecké diela (v tom prípade by mnohé z nich vypadli) alebo jednoducho ako filmy s dobrou štruktúrou, ktoré niečo vypovedajú a sú premysleným svedectvom o svete. Hovorili sme o tom aj s pánom Hledíkom, ktorý nám sľúbil, že sa snáď zásady predvýberu v tejto sekcii v budúcnosti zmenia natoľko, aby porota nemusela rozhodovať, či dá cenu citujem "koncertu alebo predpovedi počasia".

Považujem za neprijateľné, ak má režisér dopredu stanovené, čo chce tlmočiť divákovi. Myslím si, že umelecké dielo musí byť skôr intuitívne. Umelec by mal skôr usilovať o autentickú výpoveď o skutočnosti. Jeho výpoveď by mala byť znakom, v ktorom sú všetky vrstvy v súlade a pôsobia jedným smerom v prospech autentického svedectva. A samozrejme musí byť originálna, ale s originalitou, ktorá je v súlade s celkovou štruktúrou diela. Milan Kundera tvrdo kritizuje lyrizmus, ktorý považuje za únik od reality či autentickej výpovedi. Také filmy na Art Filme sú, ale ceny sme im nakoniec nedali (úsmev).