Nikto nevie, koľko ich tu žije

Nedávny poslanecký prieskum poslancov Európskeho parlamentu a výborov Národnej rady Slovenskej republiky v Národnom parku Slovenský raj skončil, podľa niektorých jeho účastníkov, skutočným fiaskom. Mnohopočetná delegácia navštívila v dňoch 24. až 26. mája Letanovský mlyn, Smižany a majer v Mečedelovciach v okrese Spišská Nová Ves, neskôr si prezrela rómsku osadu v Hranovnici v okrese Poprad. Od začiatku pociťovali organizátori z radov spišskonovoveských ochranárov nezáujem o problém rómskych komunít žijúcich v blízkosti národného parku.

"Bolo pre mňa prekvapujúce, že niektorí pozvaní neprišli bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Prekvapuje ma, že neprišiel napríklad predseda Strany zelených na Slovensku Pavol Petrík, ale aj pracovníci novozvolenej VUC-ky. Z poslancov slovenského parlamentu prišli z ôsmich pozvaných štyria," uviedol Milan Barlog, ktorý reprezentuje Občianske združenie Zachráňme Letanovský mlyn.

Dôvod množstva poslaneckých prieskumov do lokalít v blízkosti Slovenského raja je Slovákom dávno známy. Nelegálny výrub dreva tu ohrozuje chránené územie nevyčísliteľnej hodnoty, najznámejšími vinníkmi sú Rómovia z osady Letanovský mlyn. V absurdných, až filmovo pôsobiacich životných podmienkach tu žije približne tisíc Rómov. Ich počet nie je možné určiť presne, zdroje uvádzajú počty od 500 do 2000 obyvateľov. V súčasnosti vyjasňujú skutočnosti práve aktivisti mimovládnych organizácií.

"Podľa údajov z roku 1999 tu žilo oficiálne 550 ľudí, počty sa však menia prakticky každý deň. Preto pôjdeme z domu do domu a všade sa opýtame, koľko ľudí tu naozaj žije," skonštatoval M. Barlog. V akčnom programe, ktorý mali poslanci k dispozícii, sa taktiež uvádza: V rómskej komunie v Letanovskom mlyne je 23 percent populácie vo veku od 0 do štyroch rokov, sedemdesiat percent ĺudí od 0 do 25 rokov nepozná pojem pracovný pomer...

Je potrebné dodať, že v súčasnosti žiaden z obyvateľov osady nemá miesto trvalého pobytu. Starosta Letanoviec Urban im ho zrušil a spor je v rukách súdov. Nechcení osadníci nosia do svojich príbytkov drevo z Raja, aby si zakúrili vo svojich pieckach a budúci osud ich netrápi.

Budú to Mečedelovce a basta!

Akčný plán k zabezpečeniu právneho statusu v Národnom parku Slovenský raj je dokumentom, ktorý predložili poslancom spoločne dve organizácie - správa spomínaného parku a Občianske združenie Zachráňme Letanovský mlyn. Na šiestich stranách upozorňujú ochranári na základné nebezpečenstvá pri presune letanovských Rómov do nových domovov.

Jednou z kapitol plánu je harmonogram okamžitých opatrení, krátkodobý, strednodobý aj dlhodobý plán riešení. V pláne figuruje miesto nového domova letanovských Rómov - majer pri Mečedelovciach v katastri Spišského Štvrtku. Ten zase patrí do okresu Levoča a ten do Prešovského kraja.

Ostal už iba jediný obhajca riešenia na pôvodnom území - je ním splnomocnenkyňa vlády SR pre riešenie otázok rómskej menšiny Klára Orgovánová. O jej snahe riešiť problém svedčí aj neoficiálne rokovanie so zainteresovanými, ktoré sa uskutočnilo dva dni po ukončení poslaneckej návštevy.

Nerómovia majú iný názor: "Neviem, prečo sa stále vraciame k iným variantom. Veď Ministerstvo životného prostredia SR odpísalo osadu v Letanovskom mlyne na likvidáciu. Vysvetľoval som to aj pani Orgovánovej, že existuje riadne vládne uznesenie o tom, že túto osadu je nutné presťahovať. Z hľadiska ochrany prírody je na nevhodnom mieste. Toto uznesenie sa teraz zľahčuje na odporúčania typu - je potrebné vypracovať územný plán na budúce presídlenie. Nehovorí sa priamo o presťahovaní. Pri poslednej návšteve ministra životného prostredia tvrdil pán Miklóš, že ak by mal plán rýchlych krokov zajtra na stole, aj tak by bolo neskoro. Preto sme ho vypracovali, ale stále sa nič nedeje. Ale už aj pri optimálnom postupe meškáme jeden mesiac. Ak by sme postupovali podľa akčného plánu, tak by sme mali mať do roku 2005 všetky povolenia a začali by sme stavať," tvrdí M. Barlog.

Verziu Mečedelovce vníma tento aktivista ako jedinú možnú: "Už nič iné sa nedá urobiť. Splnomocnenkyňa vlády sa snaží presadiť lokalitu v katastri Letanoviec. Toto riešenie vie aj finančne podporiť. Obecný úrad v Letanovciach v súčasnosti čaká na vyjadrenie súdu v kauze zrušenia trvalého pobytu Rómov v Letanovciach a dovtedy neurobí nič. Z tohto dôvodu sa Letanovce zatiaľ nezapojili do komplexného rozvojového programu rómskych osád na Slovensku. Preto vidím plán presídlenia ľudí Letanovského mlyna do Mečedeloviec ako jedinú možnosť, ako sa dá naplniť litera zákona a ako môžeme Rómom zabezpečiť slušné bývanie," hovorí M. Barlog.

Dajú im zvyšných 100 miliónov...

Presídlenie je zaujímavým projektom. Ale už pri prvom návrhu sa počítalo s takým veľkým balíkom peňazí, že sa zaň dajú obnoviť tri iné rómske osady. So sumou dosahujúcej výšku 100-miliónov korún môžu Spišiaci vykúpiť pozemky v lokalite, odkiaľ je ďaleko ku každej blízkej obci. To nerómom, samozrejme, vyhovuje, veď stále platí - čo oko nevidí, to srdce nebolí. Potom už iba ostáva postaviť domy a naučiť obyvateľov novej rómskej dediny pracovným návykom. Bohužiaľ stále prevládajú v návrhoch tendencie učiť Rómov košikárstvu, kováčstvu a iným historickým remeslám. Ako to však vysvetliť 18-ročnému chlapcovi, ktorý si do chatrče nosí autobatérie pre svoju elektrickú gitaru?

Plán je skutočne odvážny. Zaujímavým momentom v danom návrhu je úzka spolupráca s Biskupskou konferenciou Slovenska. Ako však motivovať katolícku cirkev k spolupráci na riešení letanovského problému v situácii, kedy nie je akcieschopná svetská moc?

"Neurobilo sa vôbec nič. Príslušný parlamentný výbor ani neoprášil svoje staré rozhodnutie. Takže začíname opäť na zelenej lúke. Počas prieskumu padali rôzne nereálne návrhy. Snažili sme sa poslancov presvedčiť, že tu nefungujú modely, ktoré úspešne aplikujú inde. Nádejali sme sa, že nám, najmä poslanci Európskeho parlamentu, pomôžu nájsť finančné zdroje. Európska únia podporuje najmä programy na výstavbu infraštruktúry a tá v lokalite Mečedelovce už existuje. Stále sme v určitej neistote, koľko by toto presídlenie stálo. Pôvodné prepočty hovorili o sume približne 100-miliónov korún. Privatizačný projekt pre spoločnosť Agrospiš počítal s oveľa menšou sumou. Vlastníci pozemkov v Mečedelovciach boli ochotní s nami rokovať nielen o odpredaji, ale aj o výmene pozemkov za iné. Podľa mňa by sa cena projektu dala reálne znížiť na niekoľko desiatok miliónov korún. Ale aj to je veľmi veľká suma..." hodnotí situáciu M. Barlog.

Ťažko mu je reagovať na poslanecké návrhy typu - rozdeľme osadu na tri časti a presťahujme ich do troch rôznych obcí. Aj takéto skvosty vychádzali z úst reprezentantov moci počas májového prieskumu. "Všetko ostalo stáť, je to ako pri všetkých poslaneckých prieskumoch doteraz. Sľúbili nám, že sa v najbližšej dobe prijmú opatrenia na úrovni parlamentu, ale neverím tomu. Je pár mesiacov pred voľbami. Po voľbách nastúpi nová vláda a kým sa tá prehryzie cez všetky čierne biele knihy...," tvrdí M. Barlog. Podľa neho bol posledný z prieskumov poslednou šancou zmeniť stav v Letanovciach v blízkej dobe.

Strážnici chodili v deravých topánkach

Už jednu šancu ochrániť Slovenský raj štát premrhal. V minulosti úspešná Občianska stráž lesov mala spočiatku veľký efekt a spätne to prizná každý, kto bol do problému zainteresovaný. "Aj príslušný urbariát priznáva, že prvý rok sa v tejto lokalite nevyskytol nepovolený výrub. Potom začala činnosť stráže stagnovať. Prvým dôvodom je malá kontrola zo strany iných subjektov. Ďalším dôvodom je to, že sa zriaďovateľovi stráže nepodarilo pre pracovníkov zabezpečiť všetko, čo im na začiatku sľubovali. Do služby chodili v takých istých potrhaných handrách a deravých topánkach ako všetci ostatní obyvatelia osady. Neodlišovali sa od nich ničím. Potom si uvedomili títo Rómovia finančný rozmer stráženia.

Rozprával som sa s jedným z nich, povedal, že keď nepracuje, tak berie 10-tisíc korún sociálnych dávok. Vysvetľoval mi, že sa nenechá naháňať svojim spoluobčanom so sekerou v ruke za VPP-čkársku mzdu. Neskôr sa to celkom zvrhlo a Rómovia tento inštitút nebrali vážne.

Títo ľudia nevydržia dlho v jednom stereotype, musíte ich stále niečím zaujať. Boli tam, samozrejme, aj takí, ktorí brali svoju prácu vážne až do konca. Nakoniec sa stali terčom posmechu ostatných strážcov. Korunou celého projektu bolo, keď sme v januári tohto roku nedostali možnosť zamestnať týchto ľudí ani v rámci verejno-prospešných prác. Podľa mňa zlyhal štát, ale maslo majú na hlave aj užívatelia lesov.

Poznám jednu vlastníčku, ktorá si vie svoj majetok ochrániť. Jej lesy ležia v tesnej blízkosti osady. Ostatní s tým majú problém. Ale ťažko je povedať, že títo za to môžu a títo nie. V každom prípade bola stráž zbytočne veľká. Stačili by dve skupiny po štyroch ľudí, ale s kompletným vybavením. Očakávali sme, že budú za mzdu pracovníka VPP robiť všetko. Výsledok je taký, že po dvoch rokoch nerúbania si za dva mesiace všetko vynahradili. Vrhli sa na les v 40-členných skupinách a nebolo tej sily, ktorá by im v tom zabránila," konštatuje M. Barlog.

Postoj majiteľov lesov (dlhoročným to problémom pri ochrane prírody na Slovensku) vysvetľuje aj formulácia z akčného plánu ochranárov. Tí tvrdia, že z približne 30 väčších užívateľov lesa, ktorí majú k dispozícii nad päťdesiat hektárov porastu, je vo výrubmi dotknutom území osemnásť. Tí sa v pohľade na možnosť riešenia problému údajne delia na ľahostajných až skeptikov (sem patria Lesy Slovenskej republiky, obec Smižany alebo združenie PRO Populo) alebo aktívnych (ZVL Smižany, Urbár Letanovce alebo Urbár Hranovnica).

Práca ostáva na mimovládkach

Tam, kde štát spí, nastupujú občianske združenia. Tak je to aj v prípade OZ Zachráňme Letanovský mlyn. Po získaní grantu rozbehli aktivisti mimovládnej organizácie v osade viacero činností. Zabezpečili Rómom lacné drevo, vyvíjajú vzdelávaciu a osvetovú činnosť.

"Rozbehli sme projekt s drevom. Spoločnosť Embraco nám dáva drevené palety, Rómovia ich môžu páliť. Ľudia z osady ich nedostanú zadarmo, musia si určitý čas brigádnicky odpracovať. Teraz sme napríklad sadili stromčeky. Všetko sú to práce v prospech obce. Školenia a kurzy uskutočňujeme v Letanovciach, kde máme prenajatý dom. Veľký úspech mal napríklad kurz varenia. V jednoduchých podmienkach na podobných pieckach, aké majú doma, sme pripravovali jedlá. Popri týchto populárnych činnostiach zorganizujeme vždy nejakú prednášku. Nemajme však zbytočné nádeje, že keď týchto ľudí presťahujeme do lepších podmienok, že sa zo dňa na deň zmenia. Pôvodne som si myslel, že v osade je 20 percent obyvateľov, ktorí by sa do lepších podmienok presťahovali aj zajtra. Dnes poviem, že je ich dokopy dvadsať," vyjadruje svoje sklamanie M. Barlog.

V Letanovskom mlyne vníma kategóriu zúfalých obyvateľov. Tí by sa presťahovali kdekoľvek, ale sami si už pomôcť nedokážu. Ale viac ako polovicu obyvateľov osady tvorí, podľa neho, vrstva ľudí, ktorí v skutočnosti zo svojich chatrčí odísť nechcú. "Ak sa ich človek na odchod opýta, budú títo ľudia hovoriť o tom, že chcú odísť. Ale v skutočnosti je im tam dobre. Vyskúšali sme si to," tvrdí M. Balog. Zároveň si uvedomuje obmedzené možnosti tretieho sektora. "Sme občianske združenie a nemôžme zabezpečovať pre Letanovský mlyn územný plán alebo vyhľadávaciu štúdiu. Nemáme na to finančné prostriedky, je to nereálne. Pomoc očakávame od poslancov. Som rád, že nám financie prisľúbili z Európskeho parlamentu. Takisto členovia Národnej rady Slovenskej republiky sľúbili, že svoje doterajšie rozhodnutia zrevidujú," dodal na záver M. Barlog.

Sprchy ešte dlho nebudú

Všetko dlhoročné dianie v kauze Letanovský mlyn dokazuje najviac neschopnosť Slovenskej republiky vyriešiť si vlastné problémy. Moloch byrokracie sa hýbe pomaly. Rómovia z osady stratili vieru v schopnosť štátu ponúknuť im dôstojné zamestnanie, prvú šancu postaviť sa na nohy. "Tiež chcem mať sprchu a elektrinu. Tiež chcem žiť ako človek," povedal pri jednom z mnohých poslaneckých prieskumov mladý Róm z Letanovského mlyna. Uši vysokopostavených ľudí však ostávajú naďalej hluché.