Novým šéfredaktorom zlúčených denníkov Práca a SME je Martin M. Šimečka. Vydavateľstvo Petit Press sa stáva majiteľom ochrannej známky Práce. Práca bude nateraz vychádzať ako mutácia denníka Sme. Na jeseň by sa mali obe noviny spojiť. Cieľom je údajne skvalitniť a rozšíriť noviny s desiatimi ponechanými pôvodnými redaktormi Práce. Vydavateľstvo Petit Press, a.s., Bratislava, už vydáva šesť celoštátnych a vyše tri desiatky regionálnych periodík, napr. denníky Sme, Új Szó a Košický Korzár, politicko - spoločenský týždenník Domino fórum, maďarský týždenník Vasárnap, programové TV Oko a pre vidiek Roľnícke noviny. Pripomeňme ešte nedávnu neúspešnú snahu Petit Press pohltiť aj denník Národná Obroda, ktorý ale minimálne do volieb potrebuje markízácky boss Pavol Rusko ako hlásnu trúbu vlastných politických ambícií.

Už z tohoto výpočtu vidno, že v oblasti printových médií ide o rovnaké riziko nezdravej monopolizácie významného mediálneho segmentu, ako je to u televízie v prípade Markízy. Sústredenie sa na "moderné a dravé", v praxi však väčšinou žiaľ vulgárno- tržné pojatie žurnalistiky, so sebou ale prináša nevyhnutne bulvarizáciu a stratu základného informačného a mienkotvorného postavenia, lepšie povedané rezignáciu naň. V prípade Markízy priam bije do očí klasická schéma ich Televíznych novín v štýle vražda - znásilnenie - nehoda - politická škandalizácia. V poslednom čase ako čerešnička na torte, samozrejme aj tvrdé vyzdvihovanie strany ANO. Na papieri SME vidno podobný trend už len v titulkoch na hlavnej stránke, kde rovnaký priestor a dôležitosť dostávajú informačne nulovo bohaté témy, napr. škandály celebrít, popri závažných spoločensko - politických udalostiach. Tu treba hľadať aj vysvetlenie anomálneho javu, ktorý prekvapuje mediálnych analytikov, že vyše dvestotisícový náklad dosiahol z troch štvrtín bulvárny týždenník "Plus 7 dní". Práve na úkor denníkov, ktoré významná skupina občanov prestala čítať úplne. Je to pochopiteľné, ak hľadajú spravodajské informácie v omnoho pružnejších elektronických médiách a Internete, na ostatné si v "instantnej" podobe radi týždeň počkajú, a strácajú motiváciu hľadať to v denníkoch.

Ako z toho von z hľadiska vydavateľa ? Ako vidno, v rámci Murphyho zákona "čo nejde silou, ide ešte väčšou silou", cestou monopolizácie trhu. Ako sa pritom postupuje v praxi, dobre vedia novinári v regiónoch, ktorí (teda tí, ktorí prekonali strach) sa obracali na Slovenský syndikát novinárov aby ich chránil pred novými šéfmi, ktorí ich za nedôstojných ekonomických podmienok skúšali žmýkať ako citrón. Aj výber kádrov hovorí svoje. Šéfredaktor SME Martin Šimečka, ktorý nastúpil po tragickom úmrtí svojho predchodcu Ježíka, má síce najvyššie ukončené vzdelanie základné, ale ak je v očiach nemeckých majiteľov napriek tomu tým pravým mužom, má to iste svoj dôvod. Sám sa rád pasuje za ochrancu mravného princípu v politike a žitia v pravde, ale nikto ho ešte nepočul napr. protestovať proti faktu existencie anonymných akcií svojho vydavateľstva na doručiteľa. Pritom toto bolo pred minulými voľbami jedným z masívne kritizovaných "darebáckych opatrení" Mečiarovho režimu. Ako vidno, kritizovať možno len dovtedy, kým to ide "správnym smerom". A v atmosfére zrejme nie čistých tendencií a snáh o ovládnutie priestoru, je tým najlepším kádrom práve ten, kto je na svojich chlebodarcoch plne závislý, lebo bez nich a inde by nemal šancu na podobné uplatnenie.
Posledným sudcom je a ostane našťastie čitateľ. Ten je však obmedzený možnosťou voľby. Priestor na ňu sa mu aj na Slovensku plazivo a neustále zužuje.