Kundera - český, francúzsky alebo stredoeurópsky spisovateľ?

3. 4. 2014 / Igor Daniš

Je ale Kundera francúzsky spisovateľ? Pred tým než začneme o tom uvažovať, pripomeňme si, že je skutočne iný než český spisovateľ v emigrácii, či už v Paríži alebo inde, a že sa sžil s francúzskym prostredím. Pripomeňme si v Paríži pôsobiacich českých spisovateľov Weinera, Krála, Ouředníka, Martínka alebo Formánka, alebo v Kanade do svojej smrti pôsobiaceho rýdzo českého spisovateľa Škvoreckého alebo v USA Hostovského. Kundera - český spisovateľ pôsobiaci v emigrácii -, sa stal súčasťou francúzskej literatúry a diskurzu. Ale čo má spoločné s francúzskou literatúrou dvadsiateho storočia a s francúzskymi spisovateľmi 20. storočia? Kundera kladie dôraz na hru, slovnú aj myšlienkovú hru, nevážnosť, komickosť, smiech, iróniu, intelektuálnu jasnozrivosť, digresie, narušenie príbehu, nechuť k príbehu, celkovú konštrukciu románu, precíznu dôslednosť v motívoch.. Myslíme jeho spisovateľskými druhmi vo Francúzsku umeleckých a literárnych ideológov Bretona, Aragona, Eluarda, Queneaua? Tézovitých románopiscov (nie filozofa) Sartra, Aragona alebo Gida? Nudných a tézovitých v slepej uličky končiacich novoromanistov na čele so Simonom a Robbe-Grilletom (vplyv Joyca a Faulknera)? (Pripomínam Kertészov v prvej časti komediálny "nový román" Fiasko.) Áno, francúzskym spisovateľom nechýba irónia, ale je príliš žlčovitá a málo hravá a komická. Pripomeňme si Célina, Duteurtra alebo Houellebecqa. A to nespomínam plejádu ničím výnimočných francúzskych spisovateľov v druhej polovici 20. storočia. Spája Kunderu s francúzskou literatúrou existencializmus, napr. s Camusom? Lenže Kunderov existencializmus má veľmi blízko skôr k existencializmu nemeckého spisovateľa Anderscha. Spomeňme si na poviedku/novelu Milovník polostína, ktorá je až takmer "kunderovská", alebo jeho romány Rudovláska, Zanzibar nebo poslední důvod či Zima v Ardenách (prepojenie s dejinnou situáciou). Kde nájsť podobné motívy vo francúzskej literatúre? Kde nájsť v nej komickosť, hru, nevážnosť? France, Aymé, Dutourd? Zabudnutí spisovatelia? Aymého trilógia Travelingue, Cesty školákov a Uranus, ani nie je celá preložená do češtiny. A jeho poviedková tvorba -- rýdzi surrealizmus. Už len britská a americká literatúra je omnoho viac intelektuálne hravá a ironická než francúzska: Joyce, Huxley, Orwell, Greene, Lodge, Bradbury, Updike, Roth, Bellow. A možno aj talianska alebo španielska -- Malaparte, Sciascia, Calvino, Gadda, Vassalli, Cela, Ballester, Millás, Molina, Cercas a ďalší.

Jedna z pozitívnych vlastností, ktoré sa v mnohých komentároch pričítajú Kunderovi, je oživenie strednej Európy, stredoeurópskej kultúry a literatúry. Sám Kundera v niektorých zo svojich esejí prirovnáva a spája stredoeurópsku literatúru s latinsko-americkou. Áno, majú k sebe omnoho bližšie než majú k západoeurópskej literatúre: hravosť, komickosť, magickosť, rozbitá konštrukcia, potlačenie príbehu apod. Sám Kundera vychádza z diela Musila, Kafku a Brocha.

Nemá Kundera viac spoločného - okrem českých spisovateľov -, s Kišom, Pavičom, Kertézsom, Konrádom, Grendelom, Jančarom, Witkieviczom než s francúzskymi spisovateľmi 20. storočia?

Nemá viac spoločného so stredoeurópskymi spisovateľmi pôsobiacimi v emigrácii: J. B. Singerom (emigrantom v USA) alebo Ionescom, Cioranom, Celanom (pôsobiacimi v Paríži a píšucimi francúzsky) či Gombrowiczom (Argentína, Paríž), ale možno aj možno albánskym spisovateľom Kadarem (Paríž)?

Nepripomína svojim vzťahom k Čechám resp. k českému kultúrnemu dianiu, inštitúciám a predstaviteľom vzťah rakúskeho spisovateľa Bernharda k rakúskemu kultúrnemu dianiu, inštitúciám a predstaviteľom? Paralely medzi latinskoamerickou literatúrou a stredoeurópskou nie sú len v samotnom písaní, ponímaní literatúry, ale tiež k v osudoch jednotlivých spisovateľov a život v emigrácii. Pripomeňme si ich: Cortázar, Borges, Sabáto, Benedetti, Onetti, Amado, Carpentier, Pinera, Cabrera Infante, Márquez, Fuentes, Rulfo, Paz, Allendeová, Llosa a ďalší.

Kde nájsť vo francúzskej literatúre "rabelaisovského" rozprávača? Najviac sa mu blíži v posledných románoch Tieta z Agreste (česky Pasačka koz), Zmizení svaté Barbory, Starí námorníci alebo Uniforma, frak a nočná košeľa Jorge Amado. Amado podobne ako Kundera miluje svoje postavy, domácu kultúru, je ľudový (Vančura), a tiež je dominantný a hravý rozprávač: všetko akoby od Kunderu? Ako ďaleko k francúzskej literatúre 20. storočia. Amado tiež žil roky v Paríži.

Kam patrí Kundera? Do českej, francúzskej alebo stredoeurópskej literatúry, ak literatúru môžeme rozšíriť za hranice národného jazyka a spojiť ju inými spoločnými znakmi? Podľa mňa je Kundera skôr českým a stredoeurópskym spisovateľom než francúzskym. Našťastie!

Kundera vraví, alebo sa hovorí sa, že svoje romány z francúzštiny by musel do češtiny preložiť sám, a nikomu nedá k prekladu zvolenie. Lenže jeho romány nie sú vôbec z francúzštiny preložené ani do slovenčiny? Tiež by ich rád prekladal sám? Do poľštiny, ako druhému najbližšiemu jazyku k češtine, sú preložené. Sú čitatelia, ktorí priemerne zvládajú cudzí jazyk, schopní detailne pochopiť Kunderovu slovesnosť a myšlienkové nuansy v cudzom jazyku, navyše, keď sú/sme zvyknutí na jeho rozprávanie a premýšľanie v češtine?

Rozprávalo sa v pripomienkových rozhovoroch o francúzsky napísanom románe Identita. Je niečím zvlášť francúzsky? Pripomína sa podobnosť ku Kafkovej Premene alebo k poviedke Falošný autostop. Mne pripomína ešte tiež v tom čase napísanú novelu En ausencia de Blanca od španielskeho spisovateľa A.M. Molinu.

Beckett ako iný dvojjazyčný spisovateľ žijúci v Paríži písal jedným aj druhým jazykom. Prekladanie z jedného do druhého jazyka neznášal a mučilo ho. Kunderova žena preložila z francúzštiny do češtiny manželov predslov k hre Jakub a jeho pán. Nedokázala by preložiť iné knihy svojho muža? A možno Kundera má svoje francúzske romány preložené do češtiny, ale nemieni ich vydať. A možno dnes vo francúzštine vychádzajúci román Oslava bezvýznamnosti existuje aj v češtine.

Vytisknout