Ficovi riskantný ťah nevyšiel

31. 3. 2014 / Igor Daniš

Premiér Fico porušil základné politické pravidlo, ktoré hovorí, že v polovici mandátu má každá vládna strana alebo vládnuci prezident najnižšie volebné preferencie, a rozhodol sa kandidovať z postu premiéra za prezidenta. V USA to končí vždy tak, že vo voľbách do Kongresu víťazia zástupcovia opačnej strany než je prezident. Fico sa odhodlal kandidovať spoliehajúc, že volebné preferencie strany Smer sú mierne vyššie než preferencie všetkých ostatných strán. Spoliehal sa tiež, že sa mu podarí zlákať voličov, ktorí nebudú nadšení s opozičným kandidáta resp. ich aspoň navedie nehlasovať pre opozičného kandidáta. Nestalo sa. Fico napriek všetkému mohol vyhrať. Príčinou jeho prehry je hlavne úplne zbabraná volebná kampaň medzi prvým a druhým kolom volieb. Kampaň viedol minister kultúry Maďarič a Ficov hovorca Tomáš. Obidvaja by mali zvážiť pôsobenie v najvyššej politike. V štandardných demokraciách sa po takom fiasku odchádza.

Fico potešený postupom Kisku do druhého kola začal negatívnu kampaň zameranú na Kiskove napojenie na sektu resp. korporáciu scientológov a na obete Kiskových finančných spoločností. Namiesto toho, aby kampaň postupne gradovali a prinášali nové informácie počas celých dvoch týždňov, PR manažéri vybalili všetky informácie naraz. Požadovaný efekt nenastal a Ficov tím sa vzdal negatívnej kampane v druhom týždni. Prostý amatérizmus. Mali naďalej opakovať to isté, do nemoty, až by časť voličov presvedčili. Príčinou neúspechu okrem nestrategického postupu bol aj fakt, že argumentovanie - v tomto prípade vysvetľovanie čo je scientológia -, na bežného slovenského voliča neplatí, ten je vedený emóciami. Nielen v politike sa na Slovensku neargumentuje, argumenty neplatia ani v bežnom živote. Slováci veria presvedčeniu. Presvedčenie väčšinou vzniká z mála informácii o veci a jave a náhlom prekuknutí ako to všetko funguje, kto je aký a podobne. V druhej etape vsadil Fico a jeho tím na presvedčovanie o svojej práci v minulosti, dôveryhodnosti, štátnickosti a tiež na totálnej mobilizácii všetkých potenciálnych voličov Smeru, lebo len to mu mohlo zabezpečiť víťazstvo. Fico však pohorel aj v TV debatách. Aj príčinou liečenia roztrhnutia Achillovej šľachy pôsobil v TV príliš chlapčensky, skromne, ustráchane nesebavedome s pochybovačným a ironickým úsmevom na tvári, čo je síce znak inteligencie, ale nie pre ľudové masy. Dokonca urobil (jeho PR tím) aj takú školácku chybu, že namiesto toho, aby chodil s barlou a vzbudzoval súcit obyčajných ľudí,  chodil krívajúc. Kiska sa pri ňom v TV vynímal. Kiska urobil iba to, čo mal. Za svojich PR poradcov si zvolil bývalých najbližších PR spolupracovníkov bývalých premiérov Dzurindu a Radičovej. Kiska dramaticky zlepšil slovný prejav a sebavedomé vystupovanie. Správne mechanicky opakoval štandardné tupé frázy o našom lepšom Slovensku, o práve na lepší život našich ľudí, o práve na šťastnejšiu budúcnosť, o lepších pomeroch pre naše deti, o útrapách obyčajných ľudí, ktoré on pozná z praxe apod. V TV debatách, ktoré som nevidel všetky, neustále automaticky kládol pravú ruku na srdce ako prístroj. To zaberá. Debaty som nevidel všetky a celé, pretože hlavne príčinou slabých, nevýrazných, nápaditých, podlízavých moderátorov boli veľmi nudné. De facto boli zbytočné. Kiska ale v nich bol jasne lepší vo všetkých ohľadoch -- slovný prejav, sebavedomie, gestikulácia, celkový výzor. Ficovi sa celkovou mobilizáciou voličov cez osobné listy aj esemesky v deň volieb podarilo priviesť svojich voličov k urnám a zvýšiť volebnú účasť zo cca 43% na 50% - čo je stále katastrofálne málo a vypovedá to o kvalite demokracie a zúfalstve voličov -, lenže to nestačilo  na celkové víťazstvo. K nemu bolo treba získať časť nerozhodnutých voličov a to sa nepodarilo. Fico a Smer vzbudzujú veľa negatívnych emócií. Nenaplní sa tak podľa niektorých čierny scenár, že Slovensko sa zmení na prezidentský systém, kde by prezident riadil premiéra

Ficov riskantný ťah odísť z priamej politiky, ktorá ho unavuje a nebaví, mu nevyšiel. Čo ďalej? Mal by sa po debakli -- ako niektorí komentátori nazývajú jeho prehru 40% ku 60% pre Kisku -, zamyslieť nad svojou vládou, ktorá nič, okrem ministerstva financií, nedosiahla a ciele, ktoré si vytýčila, zďaleka neplní. Fico by mal zmeniť svojich poradcov a vymeniť niektorých nevýrazných ministrov -- hospodárstva, zdravotníctva, práce, spravodlivosti -, alebo aspoň urobiť rošády vo vláde, čo je mazanejší prístup. Je jasné, že slabý minister práce je asi neodvolateľný, pretože je v úzkom vedení Smeru. Otázkou je, aký názor majú oligarchovia a podnikateľské klany a čo Ficovi odporučia.

Ďalšou neznámou, čo sa stane so slovenskou ľavicou. Smer sprivatizoval slovenskú ľavicu a skutočných ľavičiarov ostrakizuje. Tí sa ale nedokážu medzi sebou dohodnúť. Smer je skôr než stredoľavá strana, strana úspešných podnikateľov a overených kádrov. Niektoré mladé nádejné kádre z mládežníckej organizácie Smeru pripomínajú staré časy Mohoritu a Štěpána. Aspoň je sa na čom zasmiať.

Otázkou je tiež, či musel ísť Fico do riskantného zápasu. Smer nemal vo svojich žiadnu spoločenskú autoritu, ktorú by mohol národu predložiť na zvolenie za prezidenta. To je hanba. Ešte väčšou hanbou je, že celá slovenská ľavica nemala koho nominovať a to je na politickom kolbišti 25 rokov od Novembra 1989. To vypovedá o ľavici a jej fungovaní na Slovensku veľa. Podľa mňa, jedinou výnimkou bol bývalý politik SDĽ a SDA, bývalý minister školstva a súčasný primátor Bratislavy Milan Ftáčnik. Ftáčnik vyhral voľby v pravicovej bašte -- Bratislave. Je obľúbený a oslovuje aj iných než ľavicových voličov. Je to slušný človek, čo mohlo starým harcovníkom v Smere a podnikateľským klanom vadiť. Navyše je vedcom, čo je na Slovensku ponižujúce povolanie. Jeho bratom je šachový veľmajster Ľ. Ftáčnik a ďalším bratom IT expert.

Vedec na Slovensku: Prečo, keď je dobrý vedec sa nedal na podnikanie a nezarobil si veľké peniaze? Pretože, asi až tak toho veľa nevie, že?

Čo očakávať od Kisku? Nedá sa odpovedať. Kiska je politicky tabula rasa, najmä v zahraničnej politike a v hodnotovom vymedzení. Pripomína tak trochu prezidentského kandidáta Potôňa z úspešného slovenského satirického filmu Kandidát. Po Gašparovičovi ale aspoň budeme mať konečne prezidenta. Kiskovým jediným hodnotovým znakom bola charita. Už len to, že by ako prezident priviedol do politiky zreteľ na chudobu, súcit, zlé sociálne podmienky, beznádejnosť sociálnej situácie, aroganciu politikov k nej, by mohol v slovenskej politike urobiť veľa.

Prezidentské voľby mali ešte jeden zlomový dopad. Tretí v poradí -- mladý právnik Procházka -, zakladá novú stranu s prelomovou agendou a hodnotovým vymedzením: kresťansko-sociálnym. Podľa mňa, takáto strana na Slovensku dlhodobo chýba. Naše pravicové strany boli doteraz všetky v ekonomike neoliberálne, aj konzervatívne KDH. Dopyt je najmä u kresťansky orientovaných voličov v strednom veku s priemernými príjmami, ktorých trápia obyčajné a bežné životné problémy, ktoré slovenskí politici neriešia. Túto situáciu mohol využiť už pred rokom a pol  vtedy veľmi populárny Lipšic, keď tiež ako Procházka odišiel z KDH, zakladal stranu. Nakoniec sa priklonil k blízkemu okoliu kamarátov a nie k voličskému potenciálu, a založil neoliberálnu (x-tú v poradí) a marketingovú stranu Nova. Procházka zakladá stranu s odídencom z SDKÚ, bývalým dlhoročným analytikom neoliberálnych think-tankov, Beblavým. Či budú úspešní, uvidíme. Procházka je síce populárny, ale je príliš ambiciózny, narcistický a ešte tu a tam sa zabudne a v jeho reči sa objaví bratislavský (petržalský) pubertálny akcent (Bratislavčania nie sú na Slovensku obľúbení) -- to všetko mu môže ľahko odohnať voličov.

O budúcom vývoji napovedia už blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu. Ukáže sa ako silný je Smer so svojou kandidátkou názorovo chabých podnikateľov a kádrov, či uspejú iní ľavicoví kandidáti alebo strany pravice. Od toho sa bude odvíjať ďalšie politické dianie.

Vytisknout

Obsah vydání | Pondělí 31.3. 2014