Podpora kinematografie na úrovni EÚ -- efektívny boj proti kultúrnej dominancii USA v európskych kinách?

10. 8. 2011

V roku 2011 sa naplno začal na európskej úrovni proces, ktorý možno zjednodušene nazvať bojom do posledného eura. Áno znovu je tu čas na schvaľovanie ďalšieho finančného rámca, ktorý bude určovať na európskej úrovni základné mantinely všetkých z politík EÚ. My sa však v rámci tohto článku nevydáme do blízkej budúcnosti a nezapojíme sa do vášnivých diskusií a argumentácii o "dôležitosti" navýšenia rozpočtu, hľadaní nových zdrojov či opodstatnenosti niektorých položiek v rozpočte. Pozrieme sa na jednu z oblastí, ktorá je podľa vyjadrení Európskej komisie narozdieľ od iných v bezpečí od rozpočtových škrtov. Je ním citlivá oblasť programu MEDIA, ktorý niektorí komentátori vyzdvihujú ako úspešný model podpory na európskej úrovni a iní zase zatracujú ako neefektívny nástroj, ktorý silene vytvára európsku dimenziu tam, kde existujú viac menej len fragmentované národné kinematografie. To čo diskusia o prvých správach o možnom zrušení programu MEDIA ukázala je fakt, že strana barikád naklonená jeho fungovaniu je nielenže omnoho hlasnejšia, ale aj početnejšia. Dokázala si v rámci svojho tlaku vybojovať ojedinelé prísľuby od Európskej komisie ešte predtým, ako boli jasné špecifiká jej návrhu.

Program MEDIA -- 20 ročná tradícia podpory kinematografie na úrovni EÚ

Ako každý program verejnej podpory aj MEDIA počas 20 rokoch svojej existencie (áno už od roku 1991 je tu tento program s nami) bola podmieňovaná napĺňaním viacerých z cieľov, ktoré sa v jej prípade v skratke snažili bojovať s kultúrnou dominanciou americkej kinematografie prostredníctvom posilňovania pozície európskej kinematografie na rôznych distribučných platformách, a to najmä v kinách. Samozrejme benefitovali z nej i iné oblasti (vývoj audiovizuálnych diel, vzdelávanie profesionálov a pod.), no reálnym cieľom bolo vždy naštrbenie dominancie kultúry spoza atlantického oceánu, na ktorého vyjadrenie sa najefektívnejšie používa ešte stále podiel na návštevnosti v kinách. A tak sa domnievam, že po 20 rokoch je na mieste aby sme sa pozreli na to, ako efektívne sa darí tomuto programu napĺňať jeden zo svojich základných cieľov, ktorý je súčasťou i súčasného finančného rámcu na roky 2007 -- 2013 v rámci MEDIA 2007: "zvýšiť šírenie a počet divákov európskych audiovizuálnych diel v rámci Európskej únie a mimo nej".

Koľko nás to stojí?

Skôr ako si overíme túto základnú premisu sa však pozrieme na to, v rámci akých rozpočtových mantinelov sa program MEDIA pohyboval počas svojho trvania. V absolútnom vyjadrení, podľa priebežných a záverečných hodnotiacich správ tohto programu, priemerný ročný rozpočet v každom z programových období jednoznačne stúpal o 22 respektíve 23 mil. eur ročne a to v roku 1991 -- 1995 (40 mil. eur ročne), 1996 -- 2000 (62 mil. eur ročne / nárast o 55 %), 2001 -- 2006 (85 mil. eur / nárast o 37 %) a 2007 -- 2013 (108 mil. eur / nárast o 27 %). V porovnaní s prvým rozpočtovým obdobím preto prišlo k nárastu ročnej priemernej sumy podpory v súčasnom programovom období o 170 %. A aj v nasledujúcom období Európska komisia vylúčila zníženie rozpočtu pre program MEDIA. Slovami Manuela Barosa, predsedu Európskej komisie "Rozširovali sa niektoré správy, že Európska komisia mala v úmysle ho (program MEDIA, pozn. aut.) zredukovať, čo je úplne nepresné. Naopak, ak sa o niečom, v súvislosti s týmto programom uvažuje, tak je to jeho posilnenie, aspoň to je to čo sa chystáme navrhnúť." Bez ohľadu na konečný schválený rozpočet pre túto oblasť sa teda zdá, že sa európski profesionáli z oblasti kinematografie nemajú čoho obávať. Napriek tomu je však potrebné, pri skúmaní ročnej výšky podpory, v úvahu zobrať i postupné navyšovanie počtu krajín, ktoré na programe participujú a s tým spojené navyšovanie obyvateľov, na ktorých má podpora "efektívne pôsobiť". Z týchto dôvodov síce absolútna výška podpory jednoznačne stúpala no v rámci ukazovateľa podpory na jedného obyvateľa napriek nárastu medzi rokmi 1991 a 2003 stúpla vynakladaná podpora z 0,1 eura na obyvateľa na 0,2 eura na obyvateľa, no následne sa už stabilizovala na úrovni oscilujúcej v zvyšných rokoch v priemere okolo tejto hranice. Efektívne preto najmä vplyvom veľkého rozšírenia EÚ v roku 2004 a 2007 prišlo k zastaveniu nárastu podpory, keďže musela byť prerozdeľovaná medzi vyšší počet krajín.

MEDIA -- efektívny boj proti americkej dominancii v európskych kinách?

Potom ako sme si zadefinovali efektívne rozpočtové limity programu MEDIA môžeme sa pozrieť na jeho vplyv na ukazovateľ podielu európskej kinematografie v kinách. V tomto kontexte je však najskôr potrebné spomenúť, že program MEDIA je predovšetkým zameraný na nenárodnú európsku filmovú produkciu (filmy z iných európskych krajín ako je ich domovská krajina). Napriek tomu je hlavný cieľ programu zameraný na európske diela v EÚ vo všeobecnosti a preto sa pozrieme spolu na tri hlavné ukazovatele: podiel americkej produkcie, podiel európskej produkcie ako celku a podiel európskej nenárodnej produkcie v európskych kinách na návštevnosti počas trvania programu MEDIA. Na základe toho budeme schopní posúdiť ako efektívne program v skutočnosti zvláda boj proti ťažkej konkurencii, ktorá drví európsku kinematografiu dlhé desaťročia.

Americká dominancia

Štatistiky sú vo všeobecnosti v oblasti ekonomiky v pozadí európskej kinematografie veľmi chabé a jediným relevantným zdrojom na európskej úrovni sú údaje Európskeho audiovizuálneho observatória. Neexistuje taktiež žiadna dlhodobá analýza v oblasti návštevnosti v kinách. Preto keď chceme skúmať tento ukazovateľ musíme sa spoliehať na publikáciu "Trendy na filmových trhoch", ktorá je vydávaná od roku 1997 pri príležitosti konania sa festivalu v Cannes a je ako jediná voľne dostupná i verejnosti. Z agregovaných dát vyplýva, že dominancia USA v európskych kinách je nielenže jednoznačná, ale aj výnimočne stabilná a pohybuje sa na priemernej úrovni 71,1 %. Až na 2 prípady (1998 a 2001) neboli odchýlky nikdy vyššie ako 2,1 percentuálneho bodu. To poukazuje na neschopnosť programu MEDIA viac menej efektívne nabúrať jednoznačnú dominanciu americkej produkcie a to napriek všetkým pozitívam, o ktorých hovorí väčšina lídrov ale aj hodnotiacich štúdii, ktoré sú v tejto oblasti pravidelne vykonávané.

Európska odpoveď?

Keďže podiel európskej a americkej produkcie sú spojenými nádobami, je aj v prípade európskej produkcie možné sledovať, na základe údajov Európskeho audiovizuálneho observatória, len minimálne odchýlky od ročného priemeru od roku 1996 vo výške 26,6 % celkovo predaných lístkov. Je síce možné v posledných 4 rokoch badať hodnoty nad hranicou priemeru, avšak nikdy nie viac ako o 2,2 %. Priam tragický je pritom pohľad na rok 1998, kedy európske filmy dosiahli zdrvujúco len podiel 18,8 %, čo je najnižšia hodnota za celé obdobie od roku 1996 -- 2009. Efektívne teda platí: program MEDIA možno stabilizuje podiel európskej kinematografie, ale takmer iste nenapĺňa jeden zo svojich cieľov: "zvýšiť šírenie a počet divákov európskych audiovizuálnych diel v rámci Európskej únie".

Nenárodné filmy kľúčom k úspechu európskej produkcie?

Najefektívnejším zrkadlom programu MEDIA je samozrejme vývoj podielu nenárodných európskych filmov v kinách v krajinách EÚ, keďže na zlepšovanie tohto ukazovateľa je efektívne zameraný. Z dôvodu nedostupnosti dát v tejto oblasti síce disponujeme údajmi o tomto ukazovateli len za obdobie rokov 1996 až 2004, avšak aj z nich je zrejmé, že nenárodné filmy tvorili len v priemere 8,5 % celkového podielu na návštevnosti v kinách, pričom práve posledné roky za ktoré sú údaje dostupné patria k najhorším a podiel nenárodných filmov klesol pod hranicu 6,4 %. V zvyšnom období si môžeme ilustračne pomôcť vývojom podielu filmov z USA, na úkor ktorých by prípadné zvýšenie sa podielu nenárodných filmov muselo odzrkadliť. Ten však ako sme si už vyššie popísali sa vyznačuje nevídanou stabilitou a počas celého zvyšného obdobia po roku 2004 sa znížil len v priemere len o 0,7 %.

MEDIA -- ako ďalej po roku 2014?

V situácii, kedy je z vyššie popísaných údajov jasné, že sa európskej kinematografii nedarí jasne bojovať s dominanciou spoza oceánu, je opodstatnenie existencie programu MEDIA ešte silnejšie ako predtým. Ako poukazuje analýza, výška pomoci na jedného obyvateľa 0,2 eura je postačujúcich maximálne na stabilizovanie, ale vôbec nie na efektívny boj. Programu chýba väčšie zameranie na reálne výsledky a samozrejme nemôže reálne donútiť divákov, aby venovali svoj čas a peniaze práve európskej kinematografii. To môže len pestrá a kvalitná ponuka filmov a publikum ochotné akceptovať, že európske filmy majú väčšinou ambíciu viac ako len zabávať.

Vytisknout