Marxizmus nie je skutočná veda!

13. 1. 2011 / Andrej Sablič

1. Nemožno súhlasiť s názorom, že vedu "charakterizuje soustavné využívání vědecké metody". Vedu skutočnou vedou môžu ustanoviť len jej praktické výsledky v obore v ktorom operuje. Ak by sme pripustili názor Milana Neuberta potom by sme marxizmus museli považovať za vedu lebo Marx v podstate k niektorým svojím výsledkom sa dopracoval metódou "základnej bunky", teda metódou všeobecne používanou v prírodných vedách.

2. Nemožno súhlasiť s "téměř nemožnost připravovat řízené experimenty". To, že spoločnosť neumožňuje prípravu vedeckých riadených experimentov ešte nezavrhuje ich možnosť. Riadené experimenty sa v skutočnosti pripravujú a realizujú počnúc MMF, cez rôzne kvázi revolúcie, systémove zmeny a pod. Problém je, že to nie sú experimenty vedecký pripravované, realizované a vyhodnocované! Čo vlastne boli "glasnoť a perestrojka", november 1989, dôchodková reforma na Slovenskú a pod.. V podstate niekoľko ľudí, bez akéhokoľvek zapojenia verejnosti a odborných ustanovizni (napr. SAV, VŠ a pod.) začalo experimentovať. Do určitej miery to platí aj o VOSR i keď ako neskôr ukážem tu išlo o čiastočne vedecký pripravený experiment.

3. K "Složitost předmětu zkoumání": Kto kde a ako definoval "predmet skúmania pre vedu ktorej chceme hovoriť marxizmus"? Ma tým predmetom byť "SPOLOČNOSŤ"? To asi ťažko pretože by to musela byť nejaká "maxiveda" od zdravovedy či dokonca zoológie cez ekonómiu až po morálku a etiku, a čert vie čo ešte.

Vyznavači marxizmu si neuvedomujú ako tým, že miešajú rôzne Marxom dotknuté spoločensko vedné disciplíny a politicko-esejistické pohľady na spoločnosť dohromady pod pojem marxizmus ubližujú Marxovi a znehodnocujú to čo pre ľudstvo urobil, teda skutočne vedecké výsledky jeho práce. Čo je však ešte horšie je fakt, že týmto sebe i iným bránia triezvemu pohľadu na spoločnosť, reálnemu hodnoteniu dosiahnutých výsledkov a projekcii ďalších postupových krokov.

Je preto načase dať za pravdu samotnému Marxovi a jeho slovám "nejsem marxistou" ktoré citoval Lukáš Matoška! Kto iný má vedieť to čo vedel a čo ešte nevedel Marx samotný?! Skutočný vedec totiž čím viac vie tým viac vie aj o tom čo ešte nevie. Len vedecké rýchlokvásky a Truhlík "všade boli a všetko neomylne vedia"!

Podrobnejší rozbor:

Pod marxizmus jeho prívrženci subsumujú tri spoločenské vedy, filozofiu, politickú ekonómiu a vedecký komunizmus (politológiu). Filozofia: Napriek tvrdeniu "marxistov" o vedeckosti "marxistickej filozofie" nemá filozofia doposiaľ overený svoj základ a tak sa pohybuje od idealizmu cez dualizmus k materializmu. (Poznámka : V článku Papež: "Bůh způsobil Velký třesk" možno badať určité koketovanie kresťanstva s dualizmom). Možno raz si filozofia ustali svoj základ a stane sa vedou ale zatiaľ ju možno považovať za matku vied (od okultistických cez teologické, spoločenské až po exaktné) ale nie za vedu samotnú. Treba však priznať, že na jej pôde vznikali, vznikajú a budú vznikať vedecké produkty práve pre jej otvorenosť ktoré potom tvoria impulzy pre vznik nových skutočných vied či ich časti.

Čo teda z Marxových filozofických produktov možno považovať za vedecké? Marx k najvšeobecnejším dialektickým zákonitostiam vývinu prírody ktoré definoval Hegel pridal slova: spoločnosti a ľudského myslenia. Marx tým vlastne prehlásil, že procesy v spoločenskom konaní a myslení podliehajú všeobecným zákonitostiam a preto ich človek môže poznávať, predvídať a urýchľovať či sa im brániť. Toto znamená, že človek si môže pre tento účel sformovať skutočne vedecké postupy a nemusí sa spoliehať na živelnosť (napríklad na TRH). Z toho nakoniec vyplynula pre Marxa možnosť použiť na skúmanie problémov v spoločnosti metódu "základnej bunky".

Politická ekonómia: Na základe týchto filozofických produktov Marx spracoval strategický cieľ (revolučný krok) "zospoločenštiť výrobné prostriedky", ktorý mal zabezpečiť:

1. zastavenie antagonistického rozpadu spoločnosti

2. cieľavedomé využívanie výrobných síl a národných zdrojov (plánovitosť)

3. transparentnosť ekonomických procesov v spoločnosti

4. vytvorenie podmienok na prechod ekonómie z oblasti spoločensko vednej do oblasti exaktnej

5. zabrániť cyklickým krízam spoločnosti

6. časť spoločenskej produkcie postupne rozdeľovať nie podľa zásluh ale podľa potrieb (zdravotníctvo, školstvo, sociálnu odkázanosť a pod.)

7. odstrániť celu radu ďalších neduhov kapitalistickej spoločnosti

V súhrne možno konštatovať, že revolučný krok mal umožniť človeku ovládnuť ekonomické procesy podľa najlepšieho vedomia a svedomia spoločnosti a vymaniť sa tak z područia živelného TRHu. V celej bývalej socialistickej sústave sa tieto predpoklady potvrdili i keď nie vo všetkých oblastiach k všeobecnej spokojnosti. Možno teda konštatovať, že tieto Marxové produkty boli úspešne v praxi overené a zaslúžia si ocenenie vedecké. Nakoľko na týchto produktoch nebol, napriek snahe, dokončený prechod ekonómie z polohy spoločenskovednej do exaktnej neexistuje zatiaľ žiadna vedná disciplína ktorá by zužitkovala Marxom sformované vedecké produkty a stala sa tak skutočnou vedou.

"Marxisti" za kľúčové vedecké dielo Marxa považujú Kapitál. Treba otvorene prehlásiť, že Kapitál so skutočnou vedou nemá nič spoločné! Pri budovaní socialistickej spoločnosti bol v podstate nepoužiteľný!

Vedecký komunizmus (politológia): Túto časť "marxizmu" nespracoval Marx ale pozliepali "marxisti" z jeho politických postojov, úvah a zdôvodnení potreby ním navrhovaného strategického cieľa (revolučného kroku). Politológia je v podstate taktika ako v konkrétnych historických, národných a medzinárodných podmienkach a pohybov v základni (náhodných javov) zabezpečiť strategický cieľ (ak vôbec nejaký strategický cieľ spoločnosť má) a preto nemá a nemôže mať všeobecnú a teda vedeckú hodnotu! Socializmus skrachoval v podstate kvôli nepochopeniu tejto skutočnosti. Politická nadstavba socialistickej spoločnosti sa stala po celých 70 rokov nemenným pancierom ktorý nakoniec socializmus zahrdúsil!!! Pripisovať preto krach socializmu cestou akéhosi vymysleného "marxizmu" Marxovi a jeho projektu revolučného kroku je dokonala historická hlúposť či politický podvod!

Záver:

Možno, že "marxistom" a iným sa bude zdať, že som týmto článkom znehodnotil prácu Marxa pre spoločnosť a jej pokrok. NIE! Ja som len to najcennejšie, čo dal Marx ľudstvu zbavil balastu a špiny do ktorej história tuto cennosť zabalila a vyhodila na ulicu. Ono totiž základy skutočných vied (prírodných) neboli položené na tonách papiera (kvantite) ale na jednoduchých a jasných myšlienkach, vzorcoch či experimentoch (kvalite). Spomeňme si napríklad na Isaaca Newtona a jeho jablko, ktorý položil základy pre modernú fyziku a jemu podobných velikánov histórie prírodných vied.

Základný cieľ, ktorý si stanovil Marx a to likvidácia rastúceho antagonizmu v spoločnosti sa budovaním socializmu naplnil a tak jeho teoretický predpoklad bol overený a teda hore uvedené vedecké produkty Marxa potvrdené. Či bolo potrebné likvidovať antagonizmus a iné neduhy kapitalistickej spoločnosti alebo nie a či absurdný nárast antagonizmu vo svete za posledných 20 rokov je treba zastaviť alebo ešte viac prehĺbiť o tom už nebude rozhodovať veda a vedci ale politici. Veda je schopná im dať na jedno i druhé riešenie zodpovedajúce prostriedky vrátane prostriedkov na vykynoženie ľudskej spoločnosti. Ale toto je už na politikoch pre ktorý variant sa rozhodnú.

Vytisknout