5. 2. 2009
Ako prijali na Slovensku EuroPán Kropáč poslal do BL otázku, ako dopadla na Slovensku ta jejich "měnová reforma". Nie som si istý, že proces prechodu na jednotnú menu Európskej únie vystihuje pomenovanie reforma, jednoducho Slovensko prijalo spoločnú menu EÚ. Predpokladám, že väčšinu čitateľov z Čiech a Moravy bude zaujímať to, ako tento proces vnímal bežný človek. Upozorňujem, že nasledovný výklad je môj subjektívny pohľad, resp. opisuje to, čo som mal možnosť vidieť vo svojom blízkom okolí. Podobne ako väčšina Slovákov mám však k prijatiu Eura neutrálny postoj, takže nasledujúce informácie by nemali byť zvlášť tendenčné, píše čitateľ BL, podnikateľ František Petro z Bratislavy. |
K prvému praktickému kontaktu občana s eurom došlo v auguste 2008. Od tohto obdobia až do konca roku 2009 bola uložená obchodníkom povinnosť duálneho zobrazovania cien, t.j. ceny v tomto období sú uvádzané v Sk aj v EU. Medzi spotrebiteľmi táto udalosť prešla viac-menej bez povšimnutia, dotkla sa prakticky iba obchodníkov.10. novembra začala Slovenská pošta doručovať tzv. eurozásielky a začiatkom decembra začali banky distribuovať eurobalíčky, ale situácia s nimi nebola až tak dramatická, ako bolo v médiách uvádzané. Osobne som si žiaden nekúpil podobne ako veľa ľudí v mojom okolí, lebo jednoducho sa mi nechcelo postaviť niekde do rady. Od 1.1.2009 do 16.1.2009 platil tzv. duálny obeh, t.j. bolo možné platiť korunami aj eurami. Väčšina ľudí aspoň v prvých dňoch platila korunami a pretože naspäť boli vydávané už len eurá, začala sa napĺňať obava peňaženiek preťažených farebnými kovmi. Sám som sa stal obeťou chybného rozhodnutia, keď miesto toho, aby som zamenil svoju hotovosť za eurá, platil som korunami s tým, že ich postupne miniem. Výsledok bola peňaženka trhajúca vrecká. To bolo snáď prvýkrát v živote, čo som nebol šťastný z toho, že som ťažký od peňazí. Po dvoch dňoch som stratil nervy a všetky koruny som odniesol zameniť do banky. Odvtedy nemám v peňaženke viac mincí ako som mal pri korune. Odľahčeniu peňaženky výrazne pomohlo aj oboznámenie sa s euromincami, ktoré som osobne urobil až niekoľko dní po jeho zavedení. Vypracoval som si pomerne jednoduchú metódu rozlišovania mincí a rozdelil som ich do troch skupín. Medené (1, 2, 5 centov) som zaradil do skupiny "Nebrať". Mosadzná skupina (10, 20, 50 centov) dostala označenie "Sprepitné". Dvojfarebná skupina v hodnote 1 a 2 eurá, dostala názov "Brať". Podľa objemu nákupu potom zaokrúhľujem na desiatky alebo dvadsiatky centov, ak som príliš rozmarný, tak na pol eura. Väčšina ľudí si však necháva z obáv, že to zle odhadnú a nechce sa im prepočítavať Eu na Sk, vydávať do slova do posledného centa. Samozrejme, že čašníci sú z toho nešťastní. Obchodníci, s ktorými som prišiel do styku, však boli dobre zásobený mincami a nestretol som sa v tejto súvislosti so žiadnymi väčšími problémami. Ďalšou, aj keď nie tak zásadnou nepríjemnosťou, je pomerne dlhé lovenie správnych bankoviek a mincí pri platení pri pokladniach, čo je však samozrejme len otázka času, kým si ľudia zvyknú. Najväčšou obavou bežných ľudí sprevádzajúcou zavedenie eura bolo a ešte aj je zvyšovanie cien v dôsledku zaokrúhľovania smerom nahor. Väčšina cien si zatiaľ drží svoju trochu obťažujúcu nezaokrúhlenosť (ceny sú uvádzané s presnosťou na dve desatinné miesta), takže opatrenia zavedené štátom sa zdajú byť zatiaľ účinné. Občas sa dokonca stáva, že obchodníka to prestane baviť a zaokrúhli smerom nadol. Novú menu prijali Slováci sebe typickým spôsobom - so stoickým kľudom a bez potreby ukazovať dlhý nos svojím kolegom z bývalého východného bloku, ktorých to ešte len čaká a u ktorých dnes nakupujú výrazne lacnejšie ako predtým. Čo asi zase neteší našich obchodníkov. V zásade však prechod na euro nesprevádzali žiadne dramatické udalosti a to ticho po pěšině, ktoré spomína čitateľ Kropáč, vystihuje reálny stav na Slovensku. Slováci bez dlhých rečí začali platiť eurom a postupne zabúdajú na slovenskú korunu a rovnako ako predtým je pre nich dôležitejšie za čo platia a nie čím platia. |