Naopak mzdy sú tlačené hore tam, kde je vysoký dopyt, napr. po určitých špecifických dannostiach pracovníkov schopných vykonať určitú prácu. Tu je ponuka nízka, a preto sú mzdy tlačené nahor napriek tomu, že ponuka na danom trhu môže byť vysoká. Napríklad veľa ľudí vie hrať futbal, chceli by byť futbalistami, ale iba málo z nich zvládne určitú obtiažnosť; to sa týka i huslistov, pianistov, softwarových inžinierov apod.Potiaľ teória platí.

Zároveň platí, že pokiaľ sa uchádza o určitý projekt viacero záujemcov, pri vyrovnanej kvalite rozhoduje cena. Nižšia cena signalizuje, že dotyčný uchádzač je schopný vykonať danú prácu za nižšie náklady, teda efektívnejšie; teda ide o optimálnejšie využitie zdrojov.

Každý by rád robil manažéra a nie zamestnanca. Každý by rád riadil, zadával práce, kontroloval a rozhodoval ako plnil zadávané úlohy. Ponuka po manžérskych pozíciach je vysoká, mzdy sú tiež vysoké. Ak chcete namietnuť, že manažér (nemyslím obchodníka, ani podnikateľa) je práve ten, ktorý má špecifické vlastnosti (tzv. ľudský kapitál) ako huslista, môže dôjsť k omylu. Zaprvé, od manažéra sa neočakávajú presne vymedzené a testovateľné vlastnosti, ako je to pri hre na husle. Požiadavky sú vágne - naplňuje ich viacero uchádzačov.

Zadruhé, manažér na akejkoľvek úrovni pripadá asi na piatich zamestnancov (od vedúceho oddelenia) v ktorejkoľvek inštitúcii (úrady. služby, veľké korprorácie). Verím, že nikto si nemyslí, že na požadovaný post neexistuje viacero vyrovnaných uchádzačov, pri ktorých potom výber môže byť tvorený podľa nákladov, teda že uchádzač je schopný danú činnosť vykonávať za nižšiu cenu, pretože vynaloží menej energie.

Taktiež neplatí argument zodpovednosti, pretože vo veľkých inštitúciach je zodpovednosť veľmi rozptýlená a prípadné škody jedným z nižších manažérov nespôsobia veľké škody.

Zaďalšie, topmanažéri nijakú osobnú finančnú zodpovednosť za chod inštitúcie nemajú, naopak sú zastrešení zlatými padákmi. Manažéri sú vyberaní predovšetkým na základe neekonomických kritérií, napr. absolvovanie dobrej školy - v USA to znamená schopnosť zaplatiť si ju, teda výber podľa pôvodu; dobrá škola môže byť tiež známkou matematického talentu, ale to neznamená, že dotyčný absolvent finančnej matematiky bude lepší manažérom; ďalej sa výber robí podľa kontaktov (tu by sa mohla aplikovať marginalistická užitočnosť); spoločenskej stratifikácie (skrývajúcu sa veľakrát za skúsenosti); schopnosti myslieť podľa trendov - teda byť konformný a iných obdobných kritérií.

To sa týka aj politiky. Každý rád by politikom. Predstavte si, že jedným z kritérií by bola ochota konať službu verejnosti za nižšie náklady. (Áno, v plutokratickom systéme USA mnoho kandidátov do obidvoch komôr Kongresu preferuje záľubu a prestíž nad finančnú odmenu, pretože už sú dostatočne bohatí.) Koľko mocichtivých ľudí by sa zapojilo do konkurzu - volieb?

Ekonomický systém sa riadi skôr "násilím" - podľa silnejšej vyjednávacej pozície, kde ekonomický argument je len jeden z viacerých, a uvádza sa tam, kde sa hodí.