Na konferencii v prítomnosti tisícok žien sa podarilo určiť hlavné problémové oblasti a prekážky na ceste k dosiahnutiu rodovej rovnosti. Účastníčky konferencie v Pekingu prvýkrát pomenovali stratégiu na dosiahnutie rovnoprávnosti mužov a žien "gender mainstreaming" a naformulovali tzv. Pekinskú akčnú platformu, ktorá vyzdvihuje 12 problémových oblastí na dosiahnutie rodovej rovnosti. Platforma sa stala politickým dokumentom, ktorému vyjadrili podporu všetky zúčastnené vlády, medzi nimi aj Slovensko.

Ministerstvo práce: nepravdivé údaje

Prístup slovenskej vlády k akčnej platforme z Pekingu typickým spôsobom odráža záujem o tematiku postavenia a práv žien. 150-stranový dokument ani nebol preložený do slovenčiny. Napriek tomu vláda v pravidelných správach podáva pozitívny obraz situácie na Slovensku. Ak však poznáte fakty, prečítate správy trochu inak.

Správa k 10. výročiu prijatia Pekinskej akčnej platformy vyzdvihuje tzv. inštitucionálne zabezpečenie rovnosti príležitostí u nás. Píše sa v nej o odbore rovnosti príležitostí na MPSVR, Koordinačnom výbore pre problematiku žien, Komisii pre postavenie žien pri NR SR, vytvorení inštitútu ombudsmana, ako i dokumentoch Národný akčný plán pre ženy a Koncepcia rovnosti príležitostí žien a mužov.

V skutočnosti je však inštitucionálne zabezpečenie rovnosti príležitostí žien a mužov na Slovensku ďaleko najhoršie zo všetkých krajín Európskej únie. Prijaté dokumenty sa totiž dlhodobo neplnia, sú bez finančnej podpory a už vôbec nikto nekontroluje a neposkytuje odpočet ich plnenia. Fungovanie ombudsmana nepotrebuje komentár a parlamentná komisia nefunguje, lebo nemá žiadne reálne právomoci, a záujem o jej funkčnosť nemajú ani poslankyne a poslanci NR SR.

Zatiaľ čo doteraz ide len o zavádzanie, v prípade odboru a koordinačného výboru ministerstvo uvádza vyslovené nepravdy. Koordinačný výbor pre problematiku žien totiž zanikol už po nástupe súčasnej vlády v roku 2002 a odbor rovnosti príležitostí nechal Ľudovít Kaník zrušiť symbolicky k tohtoročnému Medzinárodnému dňu žien -- od utorka už neexistuje.

Vláda sa chváli cudzími aktivitami

Takže sa nemožno čudovať, že v ďalšej časti správy sa vláda nehanbí chváliť sa cudzím perím: kampaňou, ktorá bola vedená proti násiliu páchanému na ženách a zákonmi prijatými na ochranu obetí domáceho násilia. Kampaň totiž viedli a financovali mimovládne organizácie (MVO) bez akejkoľvek odozvy vlády a zákony uzreli svetlo sveta až na základe iniciatív MVO.

Pri hodnotení ekonomickej aktivity žien je výrazný rodový rozdiel v zárobkoch žien a mužov, ktorý sa stále zvyšuje (cca 28 %). Dôležitým ukazovateľom postavenia žien je ich politická participácia, ktorá v súčasnej vláde klesla až na úroveň, pod ktorú sa už klesnúť nedá. V správe je spomínaná aj Národná stratégia reprodukčného zdravia, ktorá je pripravená a pre odpor KDH už rok čaká na prijatie -- a zrejme si ešte počká.

Napriek týmto negatívnym ukazovateľom nie je situácia žien na Slovensku v porovnaní s mnohými vyspelými štátmi nijako katastrofálna. Výrazný rozdiel je však v podpore štátu a inštitúcionálnom zabezpečení. Ženská otázka u nás nie je prioritou napriek vstupu do EÚ a jej výraznej rodovej politike. Na Slovensku vďačia ženy za to, čo dosiahli, jednoducho vlastným silám a iniciatívam, pričom v poslednom čase sa skôr sústreďujeme na obhajovanie súčasného stavu ako na napredovanie. Laxný prístup vlády sa odrazil aj na výlučne formálnom hodnotení plnenia akčnej platformy z Pekingu a (ne)podpore vládnej delegácie na zasadaní OSN.

Pod tlakom konzervatívcov

Desať rokov po Pekingu je globálna situácia v oblasti ženských práv napriek neodškriepiteľnému pokroku menej optimistická. Z obavy pred vplyvom konzervatívnych síl na čele so súčasnou vládou USA bola očakávaná celosvetová konferencia žien degradovaná na 49. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien (CWS). Jej zasadania sa konajú každý rok a nie sú ničím mimoriadnym. Obavy boli hlavne o zhoršenie dosiahnutého konsenzu v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv, ktoré sú tŕňom v oku vláde USA, Vatikánu a fundamentalistických moslimských krajín.

Budova OSN bola minulý týždeň namiesto decentnej šede oblekov zaplnená pestrými šatami žien z celého sveta. Rokovanie CWS otvoril generálny tajomník OSN Kofi Annan. Vo svojej reči zdôraznil: "Uplynulo 60 rokov odvtedy, čo zakladatelia OSN zapísali na prvej strane našej charty rovnaké práva pre mužov a ženy. Odvtedy nás učí jedna štúdia za druhou, že neexistuje efektívnejší spôsob rozvoja, ako je posilňovanie žien. ... Desať rokov po Pekingu sú si ženy nielen viac vedomé svojich práv, ale naučili sa ich aj využívať."

Cieľom 49. zasadnutia CWS bolo zhodnotenie pokroku od konania Pekinskej konferencie, potvrdenie akčnej platformy a sústredenie sa na riešenie problémov, ako prevencia AIDS a zastavenie obchodovania so ženami. Na texte záverečnej deklarácie, ktorá je veľmi stručná a iba potvrdzuje platnosť a záväznosť akčnej platformy, sa štáty vopred dohodli.

"Plnenie" dohôd podľa USA

Hneď na začiatku rokovania však Spojené štáty americké ukázali, že sa (opäť raz) nemienia držať dohodnutého konsenzu, a žiadali k textu deklarácie doplniť vetu, že akčná platforma "nevytvára žiadne nové medzinárodné ľudské práva a nezaručuje právo na interrupciu".

Vedúca delegácie Európskej únie Mady Muhlheimsová bola počínaním delegácie USA šokovaná. Pripravený text deklarácie bol prijatý vopred konsenzom a platila dohoda, že sa nebude na zasadaní otvárať ani meniť. "Dúfame, že USA zvážia svoj postoj," povedala Muhlheimsová, "po týždni ping-pongu sa začínam obávať, že nakoniec nebudeme mať žiadnu záverečnú deklaráciu."

USA však na svojom návrhu nekompromisne trvali a spustili zákulisnú propagandu. Po chodbách budovy OSN sa šírili letáčiky propagujúce ich prístup, ktorý bol vraj podporený 500 tisícmi e-mailami znepokojených občanov. Na chodbách i na uzavretých zasadaniach sa objavovali títo "znepokojení občania" v dlhých sutanách, s krížom na krku, modliaci sa za spásu duší rebelujúcich žien, ktoré o to viditeľne vôbec nestáli. Stáli však o svoje práva a tvrdo za ne bojovali.

Progresívne mimovládne organizácie USA spustili petíciu na podporu pripravenej deklarácie a podporovali stanovisko ostatných krajín CWS proti vlastnej vláde. O podporu požiadali senátorku Hillary Clintonovú, ktorá sľúbila porozprávať sa s ministerkou zahraničných vecí USA Condoleezzou Riceovou. Koniec koncov, Hillary bola jednou z líderiek konferencie v Pekingu a pozitívny prístup vtedajšej vlády USA znamenal pre ženské hnutie veľkú podporu.

Arogancia Bushovej administratívy

Ženské mimovládne organizácie z oblasti strednej a východnej Európy -- medzi nimi aj slovenské -- napísali americkému prezidentovi Georgeovi Bushovi list s požiadavkou "rešpektovať ženské práva a pridať sa k medzinárodnému konsenzu". Podobne reagovalo mnoho iných organizácií z celého sveta.

Nicole Amelineová, francúzska ministerka pre paritu a rovnosť, obhajovala na tlačovej konferencii postoj EÚ voči USA. Zdôraznila, že ženy v rozvojových krajinách vo svojom zápase o prístup k vzdelaniu, práci a zdravotným službám využívajú Pekinskú akčnú platformu pri vyjednávaniach so svojimi vládami a obávajú sa akýchkoľvek ústupkov od pôvodného dokumentu. "Je to otázka vnímania dokumentu. Je veľmi dôležité nevytvoriť voči svetu pocit, že sme urobili krok späť v reinterpretácii tejto otázky."

Nasledovalo nespočetné množstvo oficiálnych i zákulisných rokovaní s vládnymi delegáciami a zástupkyňami MVO. Na jednej z nich zástupca vlády USA vystúpil v duchu hesla: "My zvíťazíme, vy prehráte, zvykajte si na to, máme v pláne vrátiť veci do stavu, v akom bolo pred Pekingom." Toto je prejav arogancie vlastnej súčasnej americkej vláde. A to sa pred dvoma týždňami prezident Bush usmieval na občanov Európy ako na najlepších priateľov a priateľky.

Vedúca americkej delegácie ambasádorka Ellen Sauerbreyová vo svojom príhovore na plenárnom zhromaždení nenechala nikoho na pochybách, že to USA myslia vážne. Najprv zhodnotila obrovskú finančnú podporu USA pre MVO pracujúce v oblasti plánovaného rodičovstva. Podobne ako slovenská vláda aj ona zavádzala. V skutočnosti americká vláda totiž podporuje tzv. zodpovedné rodičovstvo, ktoré je vraj v protiklade k plánovanému, a programy o výchove k abstinencii. Ambasádorka prezentovala stanovisko USA, žiadala prítomné štáty o porozumenie a vyjadrila potešenie, že "také množstvo štátov vyslovilo ich dodatku podporu". Ako sa nakoniec ukázalo, jedinou skutočnou oporou Spojených štátov bola Svätá stolica (Vatikán).

Ženské práva -- zámienka na vojnu

Vo štvrtok prestížny denník New York Times napísal, že USA dodatok sťahujú. Opak bol však pravdou a situácia sa začínala vyostrovať. Poobede sa začali šíriť obavy, že žiadna deklarácia prijatá nebude, čo by bolo pre zasadnutie katastrofálne. Hlavne vďaka pevnému stanovisku EÚ a afrických štátov nakoniec USA nenašli pre svoje požiadavky takmer žiadnu podporu a návrh dodatku v piatok ráno naozaj stiahli.

V piatok večer tak mohla byť prijatá záverečná deklarácia a na chodbách OSN sa tancovalo. Zhodou okolností bola pripravená oslava MDŽ, delegátky však v skutočnosti oslavovali prijatie deklarácie a víťazstvo ženských práv. Po dlhých mesiacoch problémov, zmrazovania finančnej podpory a obáv z budúcnosti znamenal minulý týždeň pre ženské hnutie a hlavne pre MVO pracujúce v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv pozitívny prelom.

Je však zreteľné, že práve táto problematika je pre konzervatívne sily najväčším tŕňom v oku a právo na interrupcie znamená v ženských právach zlomový bod. A ukázalo sa tiež, že vláda USA, ktorá stála v deväťdesiatych rokoch na čele progresívneho vývoja v oblasti ľudských práv žien, je dnes jeho najväčšou brzdou. Ženské práva zaujímajú vládu USA len vtedy, keď sa dajú využiť ako zámienka na vedenie vojny.

Autorka, predsedníčka občianskeho združenia Možnost voľby, bola členkou delegácie SR na 49. zasadnutí CWS - Pekinskej akčnej platformy

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO