17. 2. 2005
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
17. 2. 2005

Vernosť pravde je vysoký ideál

Polemika s článkem Jana Čulíka "Nesnesitelná přitažlivost politického aktivismu"

Ako aktivista občas píšuci do médií vidím podstatu problému niekde inde. Nerozumiem, o akej novinárskej nestrannosti sa vedie debata, a je jedno, kto sa o to pokúša.

Ak je niekoho čin dôsledkom poznania pravdy a jej osobného významu, nemôže ho to diskreditovať v ničom, čo má skutočnú hodnotu. V žiadnej profesii. Alebo oddeľujeme poznanie pravdy od konania v poznanej pravde? Prečo? Aby sa zachovala funkcia pozorovateľa?

Nechytať nikomu stranu môže znamenť dobrý spôsob, ako nadŕžať tomu, kto vie lepšie "nestrannosť" využiť. Ešte častejšie sa v našich končinách "nestrannosť" používa ako nástroj postmodernistickej relativizácie a oslabenia pravdivého na úkor lži.

Takzvané objektívne informovanie dáva často rovnaký priestor tomu, kto vedome klame, ako tomu, kto bol podvedený. To je pravidelný prípad "objektívneho" spravodajstva v našich médiách.

Nestrannosť má podľa mňa v sebe obmedzenie - vnútorne má rovnakú tému ako straníckosť. Zaoberá sa stranami.

Zákonite potom nie je témou hľadanie vyššieho vedomia, pravdy, ale vytvorenie a zachovanie "priestoru nestrannosti". Spravodajca ktorý z poznania veci hovorí v čom jedna strana klame a druhá vraví pravdu, a ľudsky sa zaangažuje, je vzácny obraz v našej relativistickej kultúre. Čo je problém? Problém je vykorenenosť profesie pozorovateľa zo society. Dôsledok sú sploštené minutové šoty v spravodajstve, a klišéovité talkshows s sebaprezentátormi a uctievačmi ega.

Už len to, že niečo je pozorované sa v dôsledku pozorovania mení. Základom skutočného pozorovania je nielen referát o pozorovanom, ale aj vnímanie vlastného vplyvu a následnej odozvy voči svojmu konaniu.

Ani to že mám schopnosť sa vžiť do pozície druhej strany, neznamená že som nestranný. Veľmi ľahko to môže znamenať, že som si osvojil jednu z techník ako účinnejšie presadiť svoje záujmy a pohľad. Ak oddelíme skúmanie motívov nestrannosti od nestrannosti samej ľahko sa dostaneme na cestu do pekla.

Vonkajšia nestrannosť teda podľa mňa nie je prejavom osobnej ani profesijnej integrity človeka čo "nestranne" informuje. Celistvosť človeka v sebe zahŕňa viac. Podporuje nevyvynuté, vidí väčší celok a pristupuje s láskou, úctou, nie však bez názoru a vzťahu. Integruje prejavy a kladie rôzne nároky na rôzne strany podľa miery ich vývoja a rozvoja.

A vnútorná nestrannosť?

Kladiem si otázky: "čo?" "prečo?" a až potom, "ako?". Čo robím: zbieram informácie, skladám ich do nejakej mozaiky s úmyslom odhaliť skutočnú energiu, ktorej prejavom tie údaje sú. Tak či onak reagujem na svoje vnútorné "prečo?". To "prečo?" má korene v tom, že každý z nás žije svoj príbeh, a je ním žitý. Kvôli niečomu v mojom živote sa venujem práve tomuto, a nie inému. Príbeh nie je skutočnosť, ale miera môjho stotožnenia sa s ním determinuje ako prijmem to s čím sa stretám, a následne, ako to spracujem. Je o mojich tendenciách, osobnosti a o nepoznanom vo mne.

Nestrannosť seriózneho novinára je mierou nedotknutosti jeho diela jeho vlastným príbehom. Je ľudsky už tak vysoko, že ho vlastný príbeh neovplyvňuje? Ako sa to docieli a prejavuje? Životom žitým v pravde, nezviazaným pravidlami "serióznej novinárskej nestrannosti".

Osobne sa považujem za "nestranného" vtedy, keď uznávam, že môj výtvor je len dielo a nie skutočnosť, že je niečim, čo môžem opustiť ako prostriedok cez ktorý rástol môj duch. A možno zrkadlo v ktorom svoje výtvory mohli lepšie uvidieť ďalší ľudia. Problém je teda v neuľpievaní na inom, ako na pravde. Problém nie je v zrkadle a zobrazení. Akákoľvek uctievaná modla vedie strate života. Aj novinárska nestrannosť.

                 
Obsah vydání       17. 2. 2005
17. 2. 2005 Jak si Donald Rumsfeld zařídil mučení zajatců v zahraničí
17. 2. 2005 Vězeň bude usmrcen, Británie nemá zájem
17. 2. 2005 Bushův sexuální skandál
17. 2. 2005 Nestranná žurnalistika vyžaduje neúplatnou službu kritickému poznávání Jan  Čulík
17. 2. 2005 Proč musejí být česká média špatná? Jiří  Mašek
17. 2. 2005 Infantilní insinuace intelektuálně indiferentních individuí Ondřej  Slačálek
17. 2. 2005 Je pravdou... Jan  Čulík
17. 2. 2005 "Budu se soustředit"
17. 2. 2005 Michael  Marčák
17. 2. 2005 Cimrman a Největší Čech Vojtěch  Polák
17. 2. 2005 Vernosť pravde je vysoký ideál Jaro  Dunaj
17. 2. 2005 Komunizmus a boľševizmus Igor  Daniš
17. 2. 2005 Zprávy z ČTK i s chlupama...
17. 2. 2005 Michael  Marčák
17. 2. 2005 Jak se svět mění
17. 2. 2005 Červená Karkulka na tisíc způsobů Bohumil  Kartous
17. 2. 2005 Kofi Annan: Srbové v Kosovu žijí ve strachu
17. 2. 2005 Stáří cti netratí (někdy) Josef  Provazník
17. 2. 2005 Třikrát a dost! Josef  Provazník
16. 2. 2005 Gross vypadá skvěle a novináři mu závidí Bohumil  Kartous
16. 2. 2005 Výzva předsedovi vlády Stanislavu Grossovi
16. 2. 2005 Už se ucho utrhlo, anebo byl jen ten džbán děravý? Miloš  Dokulil
16. 2. 2005 Amerika "chce umlčet Al Džazíru prostřednictvím privatizace"
15. 2. 2005 Osoby žalované mezinárodní velkofirmou za pomluvu mají nárok na bezplatnou právní pomoc
16. 2. 2005 Bombardování Drážďan a řepné pole na Unter der Linden Michael  Marčák
16. 2. 2005 O úpadku jazyka Milan  Nápravník
16. 2. 2005 ČSSD potřebuje renesanci nejen na nejvyšších místech Jaroslav  Doležal, Václav  Dašek
15. 2. 2005 Reportéři musejí prozradit své zdroje, anebo půjdou do vězení
11. 2. 2005 Chcete studovat v Británii pro získání titulu PhD v oblasti středoevropských studií?
13. 2. 2005 Hospodaření OSBL za leden 2005
22. 11. 2003 Adresy redakce