7. 1. 2005
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
7. 1. 2005

Mediálny výskum Slovenského rozhlasu: Voliči chcú referendum o Ústave EÚ

Radovan Geist

V septembri sa na Slovensku začala kampaň za vypísanie referenda o prijatí európskej ústavnej zmluvy. Zatiaľ je okolo nej ticho. Preto môžu byť prekvapením výsledky výskumu Ústavu politických vied SAV, realizovaného spolu s Odborom mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu. V júni 2004 bolo za ratifikáciu euroústavy v NR SR vyše 40 percent opýtaných a za referendum približne 30 percent, v októbri, po spustení kampane, to už bolo naopak -- 42,1 percenta podporovalo ratifikáciu referendom a len 33,4 percenta parlamentom. Súčasne mierne klesol počet ľudí, ktorým "je to jedno" alebo ktorí sa nevedeli vyjadriť.

Podpisov dostatok nebude

Konečné rozhodnutie o tom, či sa na Slovensku toto referendum uskutoční, dajú strany v parlamente a ich momentálne záujmy (ktoré sa môžu týkať čohokoľvek). Pretože nie je pravdepodobné, že sa petičnému výboru podarí získať dostatočný počet podpisov, rozhodujúce bude, či sa kresťanským demokratom podarí získať podporu niektorých opozičných strán (ktoré by tak mohli "skomplikovať vláde život"), aby mohla referendum vyhlásiť Národná rada SR.

Lenže je vôbec referendum adekvátnym nástrojom na rozhodovanie o takej komplexnej otázke? Hneď na začiatok treba úprimne povedať, že postoj za referendum či proti nemu nie je ovplyvnený len racionálnym hodnotením demokratickej efektívnosti inštitútu referenda o komplexných otázkach, ale aj inými (a nie vždy priamo súvisiacimi) názormi. Už krátko po schválení prvého návrhu euroústavy Európskym konventom začiatkom leta 2003 sa väčšina vlád EÚ (slovenskú nevynímajúc) dostala svojím postojom do patovej situácie. Hoci mali rozdielne preferencie v jednotlivých častiach textu ústavnej zmluvy , vo všeobecnosti ju považovali za dobrý projekt, respektíve za najlepší možný kompromis.

Kritici nemusia byť proti

Súčasne sa presadzovala typicky zjednodušujúca tendencia označovať kritikov TEJTO ústavnej zmluvy za euroskeptikov. Sčasti to bola pravda -- jej najhlasnejšími odporcami boli krajne pravicové či ľavicové skupiny a strany, ktoré kritizovali dnešnú podobu európskej integrácie ako celku (buď že je "príliš neoliberálna", alebo "socialistická") a z toho istého dôvodu nesúhlasili s euroústavou, ktorá je typickým produktom "bruselského konsenzu". Na strane druhej však advokáti jej prijatia stratili možnosť kritizovať aspoň jednotlivé časti dokumentu (bez toho, aby odmietali celok). Vytvára sa dojem, že táto euroústava je prijímaná "navždy", čo kontrastuje s jej zjavnými nedostatkami.

Okrem toho sa svojím strachom z "euroskeptickej verejnosti" dostala väčšina európskych lídrov (jasným príkladom je Tony Blair, no platí to aj o našich politikoch) do pozície, keď je akákoľvek požiadavka na prijatie euroústavy v referende automaticky interpretovaná ako jej odmietanie. Aj keď skutočným motívom môže byť úsilie o posilnenie demokratickej legitimity dokumentu a sprostredkovane i európskej integrácie ako takej.

Riziká referenda

Za nedostatočným nadšením väčšiny európskych politikov pre referendum netreba vidieť len "neochotu deliť sa o moc" a vyššie spomenuté dôvody, ale aj zhodnotenie rizík, ktoré v sebe inštitút referenda skrýva. Prvým argumentom je, že v referende je občan nútený povedať len áno alebo nie, hoci ústavná ymluva je zložitý fenomén. To však nie je špecifickým znakom referenda, ale podstatou politického rozhodovania -- pred nutnosť úplne odmietnuť či úplne prijať euroústavu budú pri ratifikácii v parlamente postavení aj poslanci. Z tohto uhla pohľadu je jediným argumentom pre uprednostnenie ratifikácie v parlamente tvrdenie, že rozhodovať o nej sú kompetentnejší poslanci než občania.

Druhým deklarovaným rizikom je, že ľudia sú prirodzene ovplyvnení aj na prvý pohľad nesúvisiacimi otázkami. V prípade referenda o euroústave to môže byť postoj k aktuálnej vláde či k vstupu Turecka do EÚ. Všeobecným rizikom pritom je, že sa referendum o európskej ústavnej zmluve stane plebiscitom o vládnej politike (o to viac, že vlády majú tendenciu posilňovať svoju legitimitu identifikovaním sa s niektorými domnele úspešnými európskymi procesmi).

V tomto prípade by sa mohlo tvrdiť, že občania nie sú kompetentní rozhodovať referendom o takých zásadných (a nutne komplexných) otázkach, keďže ich spájajú so všeličím iným. Lenže ani v parlamente nie je situácia iná. Poslanci majú dokonca väčšiu tendenciu (a ani nie sú pod takým tlakom), aby hlasovali v zhode so straníckymi postojmi (a teda nie "vedomím a svedomím"), ktoré nutne zahŕňajú také faktory, ako postoj strany voči vláde, či spotavenie vládnej stranz v koalícii, momentálny vývoj volebných preferencií alebo kalkulovanie so zložením parlamentu a vlády po nasledujúcich voľbách (ktoré je o to relevantnejším faktorom, o čo sú parlamentné voľby bližšie).

Parlament nebude objektívnejší

V konečnom dôsledku tak možno tvrdiť, že ratifikácia európskej ústavnej zmluvy parlamentom nie je o nič "objektívnejšia" či "racionálnejšia", než jej prijímanie v referende. Inštitút referenda, ktorý nemožno redukovať len na ten jeden deň, v ktorom občania prídu vhodiť do urien hlasovacie lístky, však má jednu výhodu -- vytvára väčší tlak (a poskytuje väčší priestor) na verejnú diskusiu, ktorá je nutnou podmienkou toho, aby rozhodovanie nebolo demokratické len po formálnej stránke.

Kto by mal schváliť text ústavnej zmluvy EÚ, ktorá bude platiť aj v Slovenskej republike? (v %)

 
jún 2004
október 2004
poslanci Národnej rady SR
41,7
33,4
občania v referende
30,1
42,1
je mi to jedno
22,7
20,2
nevie
5,5
4,3

Zdroj: ÚPV SAP

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       7. 1. 2005
8. 1. 2005 Jak přispěly podniky v ČR obětem jihoasijské katastrofy? Bohumil  Kartous
7. 1. 2005 Referendum o Evropské ústavě: chybí étos i důvěra Josef  Brož
7. 1. 2005 USA: Armádní lékaři se "podíleli na týrání vězňů"
7. 1. 2005 Indonéská armáda zahájila "protiteroristické" operace v regionu Banda Aceh
7. 1. 2005 Beránek versus Štěpánek -- ochočená revoluce? Pavel  Pečínka
6. 1. 2005 Jak přispějí české banky obětem asijské katastrofy? Bohumil  Kartous
7. 1. 2005 Student: čeští politikové nám brání získat vzdělání
7. 1. 2005 Situace je těžká, nikoliv však katastrofální
7. 1. 2005 Michael  Marčák
7. 1. 2005 Dáda Patrasová je tvrdá profesionálka Vojtěch  Fatka
7. 1. 2005 Dáda využívá jen toho, že malé holčičky budou chtít vypadat stejně umakartově Štěpán  Kotrba
7. 1. 2005 Klaus je člověk, který ví, co říká
7. 1. 2005 Klaus má geniálně moudré, reálné vidění světa
7. 1. 2005 Vrána k vráně Ondřej  Slačálek
7. 1. 2005 Nový americký generální prokurátor "nebude tolerovat mučení"
7. 1. 2005 Asociace mezi idejemi Davida Huma Stanislav  Heczko
7. 1. 2005 Marshallov plán pre postihnutú Áziu? Adrian Peter Pressburg
7. 1. 2005 Mediálny výskum Slovenského rozhlasu: Voliči chcú referendum o Ústave EÚ Radovan  Geist
7. 1. 2005 Nová americká vojna
7. 1. 2005 Slovo v novom roku Ivan  Štefunko
6. 1. 2005 Jak to, že tsunami nezasáhlo americkou základnu na ostrově Diego García v Indickém oceánu?
7. 1. 2005 Vychází Válka o Novu
7. 1. 2005 Připomínka holocaustu
6. 1. 2005 Jak jsem na Tchaj-wanu nesměl promluvit s Václavem Havlem Petr  Fiala
6. 1. 2005 Zpravodajství iráckého odboje za dny 17. - 31. prosince 2004
6. 1. 2005 Šéf irácké špionáže mluví o 200 000 bojovnících odporu
6. 1. 2005 Tendence k zjednodušování a někdy i k bulvarizaci Matěj  Stropnický
6. 1. 2005 Neúplné informace pana Stropnického
6. 1. 2005 Zdeněk Jemelík varuje
6. 1. 2005 Perníková chaloupka: od vyhnání z ráje k apokalypse Jan  Stern
6. 1. 2005 O pocitu svobody Bohumil  Kartous
6. 1. 2005 Síla nočních můr v Nostickém paláci
6. 1. 2005 Jak Adam Curtis bourá mýty prostřednictvím šokujících vizuálních souvislostí Marta  Svobodová
5. 1. 2005 Ukrajinská politická šachovnice Oskar  Krejčí
7. 1. 2005 Závislí na válce
7. 1. 2005 Omluva Ondřeji Slačálkovi
6. 12. 2004 Hospodaření OSBL za listopad 2004
22. 11. 2003 Adresy redakce
28. 12. 2004 Valná hromada Občanského sdružení Britské listy