Otrasy zeme a záplavy spôsobili nedozerné škody. Odstraňovanie následkov prekračuje možnosti jednotlivých krajín a možno i Organizácie Spojených národov. Ako na svetového koordinátora sa na ňu obracajú vlády a mimovládne organizácie zaoberajúce sa plánovaním, logistikou a prepravou liekov, potravín, prikrývok a všetkého ostatného potrebného na záchranu životov. Priamo zasiahnutých je dvanásť krajín rozprestierajúcich sa na tisíce kilometrov širokom teritóriu siahajúcom od východoafrického Somálska po Indonéziu v juhovýchodnej Ázii.

Je to obrovská územná plocha a séria deštruktívnych tektonických pohybov pod ňou sa ešte neskončila. Je prirodzené, že každý región a každá postihnutá krajina si v prvých dňoch po svätoštefanskom ničivom zásahu pomáhali, ako najlepšie vedeli. Aj prvé spontánne humanitárne dodávky zo všetkých kútov sveta boli vítané. K primárnym škodám spôsobeným ničivými živlami treba prirátať sekundárne straty v dôsledku zranení, hladu a epidémií, pretože v tropických a subtropických klimatických podmienkach sa nákaze najrôznejšieho druhu nedá vyhnúť.

Na začiatočnej pohotovosti medzinárodných záchranných operácií má leví podiel mediálna pozornosť venovaná postihnutým turistom z bohatých západných krajín. Medzi tie sa rámcovo už zaraďuje aj Slovensko, ktoré vyslalo svoj vládny špeciál, aby dopravil domov prírodnými pohromami postihnutých slovenských turistov. České médiá zaostrovali pozornosť na niekoľko dovolenkujúcich celebrít a hlavne na speváka Karla Gotta. Vo viacerých západoeurópskych mestách sa usporiadatelia silvestrovských pouličných osláv dostávali do morálnej dilemy, či majú zrušiť alebo aspoň utlmiť verejné zábavy na znak solidarity a sústrasti.

Starosti tohto druhu neobišli ani Američanov. Ich vláda sa však na nečakaný vývoj v južnej Ázii díva aj geopoliticky. Ako pomáhať, aby to bolo adresné, ale zároveň výhodné pre Spojené štáty a širšie americké záujmy? Nebol to zo strany Bieleho domu zlý nápad pokúsiť sa využiť niektoré svoje bezkonkurenčné kapacity pri pomáhaní miliónom ľudí zruinovaných prírodnými katastrofami. Zasiahnuté krajiny na brehoch Indického oceánu majú medzi sebou jednu rodiacu sa veľmoc -- vyše miliardovú Indiu, ale tá ešte nemá k dispozícii dostatočné technické prostriedky na zvládanie mapovania, vyhodnocovania a logistického plánovania najsúrnejších pomocných akcií. Ak Pentagón dáva na tieto účely k dispozícii svoju sieť vojenských vesmírnych družíc, napráva si tým pošramotenú povesť v predmetnom regióne viac, ako by to bol schopný urobiť akýmkoľvek iným spôsobom. Indonézia je najľudnatejšou moslimskou krajinou sveta a moslimský je aj Bangladéš a Malajzia. Podávanie pomocnej ruky je pre USA bohom zaslanou príležitosťou prejaviť sa voči moslimom nielen ako agresor v Afganistane a Iraku, ale aj ako mierumilovná a humánna veľmoc. Za prejav mierovej diplomacie možno označiť poskytovanie vojenských lodí, lietadiel, obojživelných vozidiel, armádnych buldozérov a bagrov.

Je táto nápomocnosť nezištná? Ako sa to vezme. Po havarijných a záchranných operáciách prichádza neporovnateľne dlhšia fáza rekonštrukcie. Za zásielky pitnej vody, liekov a potravín recipientské krajiny priamo platiť nemusia. Je to súčasť medzinárodne kodifikovaného systému humanitárnej pomoci. Inou kapitolou je pomoc pri znovuvýstavbe zničených obcí, miest a oblastí. Investície tohto druhu má napríklad v popise práce Svetová banka. Jej akcionármi sú členské štáty OSN, ale to jej nebráni správať sa v mnohých situáciách podobne ako komerčné peňažné domy.

Obnova výstavby zdevastovaných domov, ulíc, obcí a miest si vyžiada investície v hodnote desiatok miliárd dolárov. Miestne vlády toľko voľných prostriedkov nemajú a prijmú zahraničné pôžičky. O ich výške a úrokových sadzbách sa bude musieť rokovať s veriteľmi. Čím viac voľnosti dostanú veritelia na spolurozhodovanie a na kontrolu čerpania vyčlenených súm, tým nižšie úroky a flexibilnejšie podmienky splácania stanovia klientom. Proces rekonštrukcie potom však bude prebiehať pod taktovkou bánk. Zohľadní sa aj ochota vlád pristupovať k trhovým reformám, odštátňovaniu a liberalizačným hospodárskym reformám. Finančné inštitúcie netaja záujem o prednostné poskytovanie účelových pôžičiek pred bezúčelovými. Dlžnícke štáty sú potom dlhé roky zaťažené splátkovým bremenom za veriteľmi schválené projekty, v ktorých môžu byť uprednostňovaní zahraniční dodávatelia či ich domáce pobočky. V USA sa už objavujú výzvy na veľkorysú pomoc, na aký Marshallov plán pre postihnutú Áziu. Zvonku financovaný rozvojový program by bol balík priorít a cieľov, ktoré by nemuseli zodpovedať doterajším plánom národných vlád ani regionálnych zoskupení. Bolo by lepšie odmietnuť ho, alebo ho akceptovať a prispôsobiť sa?

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO