Výška sociálneho štipendia (najviac 5052 Sk) bude závisieť od príjmov spoločne posudzovaných osôb, zároveň však aj od toho, ako ministerstvo školstva nastaví tzv. príjmový koeficient. Na sociálne štipendiá sa vynaloží zhruba 700 miliónov korún, z toho 500 miliónov bude presmerovaných zo súčasnej dotácie na internáty. Na pôžičku z transformovaného Študentského pôžičkového fondu bude mať nárok každý študent, ale len do výšky školného.

Sociálny aspekt problému

Z výsledkov výskumu odboru vysokých škôl Ústavu informácií a prognóz školstva uverejnených v dokumente s názvom Sociálne postavenie študentov denného štúdia vysokých škôl na Slovensku z októbra 2003 vyplynulo, že "jedna desatina (t. j. približne 10 tisíc) študentov predpokladá, že po zavedení školného asi bude musieť prerušiť štúdium, 5 percent študentov (čo je približne päťtisíc) uviedlo, že asi bude musieť zanechať štúdium". Tento fakt jednoznačne hovorí, že asi 15 000 študentov bude mať pre poplatky za štúdium na VŠ takmer znemožnený prístup k vysokoškolskému vzdelaniu. Na základe opatrení v oblasti ekonomiky, dopravy, zdravotníctva a sociálnych vecí (napr. zvýšenie nepriamych daní, nové poplatky v zdravotníctve, zvýšenie cestovného atď.), ktoré sa dotýkajú väčšiny obyvateľstva, existuje objektívny dôvod domnievať sa, že počet študentov, ktorí si v dôsledku zavedenia školného štúdium nebudú môcť dovoliť, ešte vzrastie. V citovanej správe sa ďalej uvádza: "Už v súčasnosti, keď školy nevyberajú školné, existuje istá nerovnosť v prístupe k štúdiu, ktorá súvisí s nedostatočným systémom finančnej podpory pre študentov s nepriaznivou sociálno-ekonomickou situáciou."

Otázna je aj primeranosť výšky poplatkov. Horná hranica školného (pre rok 2004/2005 ide o sumu 21 900) totiž presahuje priemernú mesačnú mzdu v národnom hospodárstve o viac ako polovicu. Aj na základe spomenutej skutočnosti sa v spoločnosti čoraz častejšie ozývajú hlasy, ktoré varujú pred neúmerným zaťažením domácností študentov.

Náklady na štúdium

Zo spomínaného výskumu ďalej vyplynulo, že priemerné mesačné náklady jedného študenta, ktorý žije na internáte, dnes vrátane študijnej literatúry predstavujú sumu 5120 Sk. Pri rovnakom medziročnom náraste týchto výdavkov ako v minulom roku, teda o 550 Sk mesačne, bude priemerný študent potrebovať každý mesiac asi 5670 Sk. Ak k tejto sume pripočítame aj priemernú výšku školného, teda asi 1300 Sk, a zvýšené výdavky na ubytovanie (predpokladá sa nárast asi o 800 Sk) v súvislosti so zámerom MŠ ukončiť dotovanie internátov z verejných financií, zistíme, že priemerný slovenský študent bude po zavedení školného potrebovať mesačne 7770 Sk. Táto položka pritom nezahŕňa odvody, ktoré by mali študenti platiť do Sociálnej poisťovne. V tomto prípade pôjde približne o 2000 Sk.

Je potrebné upozorniť aj na skutočnosť, že už dnes je nútených zarábať popri štúdiu až 57 percent študentov. Väčšina z nich, bohužiaľ, pracuje mimo odboru svojho štúdia.

Ekonomické riziká návrhu

Jedným z vážnych rizík návrhu je, že navrhovaná výška poplatkov bude zvýhodňovať školy s menšími nákladmi. Túto skutočnosť môžeme dokumentovať na konkrétnom príklade. Fakulta A má priemerné náklady na jedného denného študenta 30 000 Sk a na externého asi 10 000 Sk. Keďže ide o pomerne populárny odbor, môže si škola dovoliť vyberať poplatky vo výške 21 900 Sk. V praxi to znamená, že náklady na 400 denných a 200 externých študentov budú 14 mil. Sk a príjmy zo školného asi 13,14 mil. Sk, čo predstavuje 93,8 percenta reálnych nákladov. Oproti tomu fakulta B je technického zamerania, a má teda vyššie náklady na študenta, povedzme 80 000 Sk, ale zároveň je nútená vyberať poplatky v minimálnej výške, čiže 3650 Sk. Škola má 600 denných študentov a nijakých externistov, pretože to neumožňuje charakter štúdia.

Náklady fakulty tak dosahujú výšku 48 mil. Sk, kým výnosy z poplatkov 2,19 mil. Sk, čo je sotva 4,6 percenta výdavkov. Nie je ťažké uhádnuť, ktorá fakulta bude vo výhode. A hoci je zámerom ministerstva rozdeliť študijné odbory do troch kategórií, v návrhu je jasne ustanovené, že výška školného nemá vplyv na dotáciu zo štátneho rozpočtu. Otázna je aj výška finančných prostriedkov, ktoré pribudnú do systému. "Zisk" z poplatkov študentov sa odhaduje vo výške 1,2 mld. Sk. Minimálne 300 miliónov však budú musieť školy použiť na vyplácanie štipendií. Asi 700 mil. Sk bude treba na sociálne štipendiá a v prípade, že o pôžičku v priemernej výške 1300 Sk požiada 50 000 študentov, Študentský pôžičkový fond bude musieť nájsť ďalších 650 mil. Sk.

Vysoké školy už dnes tvrdia, že iba na prevádzkové náklady by potrebovali asi o 600 mil. Sk viac. Súčasná situácia by si zrejme vyžadovala o niečo koncepčnejšie riešenie, obzvlášť ak vezmeme do úvahy, že Slovensko dáva na vysoké školy iba 0,73 percenta HDP, čím výrazne zaostáva za súčasnými členskými, ale aj pristupujúcimi krajinami Európskej únie.

Nový "sociálny" systém

Mnohým študentom a ich rodinám už dnes vyvoláva vrásky na tvári zrušenie dotácií pre vysokoškolské internáty a použitie takto získaných finančných prostriedkov na vyplácanie sociálnych štipendií. Takýto krok s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobí, že študenti zaplatia za ubytovanie rádovo viac bez toho, aby sa zvýšila jeho kvalita. Pritom už dnes chýbajú nemalé prostriedky na rekonštrukciu internátov, z ktorých mnohé sú v havarijnom stave a ich kapacity sú vzhľadom na zvyšujúci sa počet študentov nedostačujúce. Z tejto skutočnosti logicky vystáva otázka, či by nebolo potrebné finančné dotácie na prevádzku internátov dokonca výrazne navýšiť a vyčleniť aj prostriedky na výstavbu nových. Rovnako aj systém študentských pôžičiek, ktorý by mal suplovať sociálne štipendiá, so sebou prináša niekoľko rizík.

Navrhovaný zámer bude mať zrejme za následok, že študenti budú vstupovať do života neprimerane zadlžení. S najväčšou pravdepodobnosťou sa zvýši úroková miera študentských úverov, ktoré sa budú úročiť už v priebehu štúdia. Momentálna situácia na Slovensku, bohužiaľ, nedáva mladým ľuďom nijaké garancie, že si po skončení štúdia nájdu prácu a byt. Vysoké zadlženie (vo výške 100 až 180 tisíc Sk) môže ešte zhoršiť ich vyhliadky do budúcna. Okrem toho, pôžička sa bude môcť čerpať iba do výšky školného a nebude tak pokrývať ďalšie náklady nevyhnutne spojené so štúdiom.

Aj samotný systém vyberania poplatkov a vyplácania štipendií je pomerne komplikovaný a zbyrokratizovaný. V súvislosti s tým sa ako vážny problém môže prejaviť administratívna nepripravenosť škôl na zavedenie poplatkov. Zisťovanie sociálnej situácie, vyberanie poplatkov, vyplácanie štipendií a pôžičiek bude znamenať vysoké nároky na pracovníkov a náklady s tým spojené, ktoré podľa niektorých odhadov môžu dosahovať niekoľko desiatok miliónov korún.

Dôsledky reformy

Chystané opatrenia s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobia pokles študentov vysokých škôl, pretože mnohí z nich pôjdu radšej do zahraničia, kde budú po skončení štúdia produkovať HDP danej krajiny a SR bude strácať. Výhodné podmienky majú naši študenti napríklad v Českej republike. Nie je tu jazyková bariéra, vzdialenosť od bydliska študenta je relatívne malá a absolventi škôl majú lepšie vyhliadky nájsť si primerane platenú prácu. Predovšetkým však nebudú musieť platiť školné, čím bude štúdium neporovnateľne lacnejšie ako na Slovensku. Študenti VŠ budú oproti pracujúcim absolventom stredných škôl znevýhodnení dvojnásobne, pretože jednak nemôžu pracovať na plný pracovný úväzok a popritom si budú musieť okrem nákladov spojených so štúdiom (internáty, študijná literatúra, cestovné...) platiť aj školné. Tieto faktory budú pôsobiť výrazne demotivačne.

Návrh z dielne ministerstva školstva a ministerstva financií nedáva možnosť rektorovi VŠ znížiť, resp. odpustiť študentovi poplatok. Reálne hrozí, že menej atraktívne odbory by mohlo zavedenie školného zlikvidovať, čo by mohlo spôsobiť disproporcie na trhu práce, ktoré by ešte väčšmi prehĺbili nezamestnanosť.

V návrhu takisto nie je vyčlenená skupina sociálne slabých študentov, ktorí by boli od poplatkov oslobodení. Poplatky nie je možné odpustiť ani študentom s výborným prospechom, čo znižuje motiváciu študentov podávať lepšie výkony. Takéto riešenie je aj v krajinách, kde majú poplatky dlhú tradíciu, značne neštandardné. Treba mať pritom na pamäti, že sociálna situácia na Slovensku je mnohonásobne horšia ako v krajinách EÚ.

Ani po zavedení poplatkov nie je garantované zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania. Ďalšou hrozbou je, že školy budú umelo zvyšovať počty externých študentov s cieľom získať financie bez toho, aby zabezpečili potrebnú úroveň vzdelania. Školy s vysokým počtom externistov budú zvýhodnené aj vďaka tomu, že náklady školy na vzdelávanie týchto študentov sú nižšie, pričom zaplatené školné je rovnaké ako v prípade denných študentov.

Je verejným tajomstvom, že externí študenti už dnes platia rôznym neštátnym organizáciám. Mnohí z nich majú s takýmito subjektmi uzatvorené zmluvy. V takomto prípade nie je možné zaručiť, že študenti nebudú platiť dvakrát. Ako vidieť, zavedenie poplatkov za štúdium na vysokých školách vyvoláva mnohé otázniky. Je pravdepodobné, že istá skupina bude mať po reforme prístup k vzdelaniu poriadne sťažený. Vzdelanie sa tak veľmi ľahko môže stať luxusným tovarom, ktorý si budú môcť dovoliť len tí najbohatší. Svedčia o tom aj titulky v slovenských periodikách, ktoré si kladú otázku, o koľko "zdražie" vysokoškolský diplom.

Autor je študent

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO