Série hromadných krádeží, ktoré mohli prerásť do celoštátnych sociálnych nepokojov nielen najslabších sociálnych vrstiev, vystrašili vládu a politikov tak, že po prvý raz od roku 1989 povolali do ulíc na udržanie verejného poriadku armádu. Napriek počiatočným vyhláseniam premiéra Mikuláša Dzurindu a ministra vnútra Vladimíra Palka, že sa nič nedeje a polícia má situáciu pod kontrolou, sa musel narýchlo zísť kabinet, ktorý odsúhlasil rýchly presun vojska a techniky a stoviek policajtov.

Bieda naša každodenná

Po prvých prípadoch hromadných krádeží sa vládni činitelia usilovali verejnosť ubezpečiť, že ide o takmer každodennú situáciu v ekonomicky najslabších častiach Slovenska. Médiá však prinášali celkom iné informácie. Začalo sa otvorene hovoriť, že početná skupina Rómov a ďalších občanov jednoducho nie je pripravená na radikálne zmeny, ktoré priniesol nový systém vyplácania sociálnych dávok a príspevkov. Vláda tvrdí, že treba odlíšiť pracujúcich od nepracujúcich občanov, a pristúpila k opatreniu, ktoré v oblastiach, kde je vyše 30-percentná nezamestnanosť, znamená najmä pre početné rodiny pohromu. Po desiatkach rokov akéhosi kupovania mlčania rómskej komunity bezmotivačným prideľovaním sociálnych dávok, neriešením problému úžery a vzdelania, prišiel veľmi tvrdý šok, ktorý podľa predbežných informácií využili práve úžerníci na zmanipulovanie svojich nespokojných spoluobčanov.

Nechcem prihrievať polievočku vláde, že za všetku biedu môžu práve úžerníci spomedzi Rómov. Ani schvaľovať nočné nájazdy a plienenie obchodov, kde okrem chleba mizol z regálov najmä alkohol, tabak, káva a drahá kozmetika. Faktom však zostáva, že obydlia vo vzbúrenom Trebišove, kde polícia po prvýkrát od nežnej revolúcie na upokojenie situácie použila vodné delo, sa ničím nelíšia od ostatných, ako sú napríklad v Letanovciach. Aj tu a na mnohých iných miestach žije početná rómska komunita s mnohými deťmi iba v drevených chatrčiach, často bez elektriny, vodovodu. Napriek televíznym a bombastickým novinovým správam o pomaly vojnovom stave na východe tu vládol pokoj.

Podľa rómskeho manažéra Komunitného centra Viktora Horvátha je situácia v obci pokojná a Rómovia, hoci sú nespokojní so svojím sociálnym postavením, rabovať nebudú. "My sme vyškolení na prácu s nimi, komunikujeme, a tak oproti minulosti došlo k zmene ich správania," zdôraznil Horváth. Podľa jeho slov majú letanovskí Rómovia charakter a vedia sa správať. "V oblastiach, kde došlo k nepokojom, zlyhala komunikácia," tvrdí Horváth. O úžere ani o návšteve Róma obvešaného zlatom, ktorý vystúpil z najnovšieho modelu VW Golf, sa nechcel rozprávať nikto. Aktivista ho jednoducho po krátkom intenzívnom rozhovore jednoznačne odmietol. Dotyčného občana som stretol následne vo viacerých osadách. Aká to náhoda. Nikde však nepochodil. Okrem neho do očí bil ďalší terénny džíp s rómskou osádkou jazdiaci po Trhovišti a priľahlom okolí. Pripomínalo mi to začarovaný kruh. Obrovská bieda kričiaca z chatrčí a pár indivíduí ovešaných zlatom, žiaľ, ničím sa nelíšiacich od niektorých rómskych politických lídrov, ktorí sa tiež nevozia v starej škodovke. Viacerí starostovia obcí, kde došlo k nepokojom, neoficiálne potvrdili, že obrovský podiel na súčasnom stave má nevzdelanosť a reálny analfabetizmus. Rómovia na tom najnižšom sociálnom rebríčku sa, žiaľ, o svojich právach a povinnostiach dozvedajú iba od svojich často bohatých vodcov, ktorí mohli zbohatnúť práve na ich nevzdelanosti. Starosta je pre nich biely gadžo a najväčšiu moc zmanipulovať ich majú práve úžerníci. Ide o rádovo desiatky miliónov korún mesačne, ktoré získava na často stopercentných úrokoch niekoľko vyvolených rodín.

Výzvy ministrov a policajných funkcionárov sú dobrými bodmi u zabezpečenej verejnosti, zahraničných pozorovateľov, ale nie pre obyvateľa osady, ktorý je takmer v bezvýchodiskovej situácii. Málokto z nás si dokáže predstaviť, čo to znamená narodiť sa ako Róm v osade. Mať jedenásť súrodencov. Splachovací záchod uvidieť až počas školskej dochádzky, ak sa vôbec niekedy dostane do školy. Vyskytujú sa prípady, že deti počas svojho života vôbec nechodia do školy. Oproti rómskym rodičom, ktorým minulý režim jednoducho neumožnil nenavštevovať školu, sa dnes školská dochádzka nestáva pravidlom. Bieda novej generácii, ktorá sa bude mať šancu odsťahovať za prácou a začleniť sa do spoločnosti, berie dopredu šancu.

Udalosti uplynulých dní však okrem prehnaných reportáží, vôbec nevystihujúcich skutočný stav v tzv. krízových oblastiach, otvorili opätovne problematiku najslabších sociálnych vrstiev. Aké bude napríklad Trhovište o desať rokov? Dnes tu žije osemsto Rómov z toho päťsto detí a tisíc ostatných obyvateľov. V obci je tristopäťdesiat nezamestnaných. Rómovia so svojím vzdelaním majú šancu dostať v rámci práce pre obec iba ak metlu a zametať o rána do večera. Akú šancu prežiť plnohodnotný život má mladý rómsky chlapec či dievča žijúce v strede Európy v chatrči?

Dievča sa môže stať už v 14 rokoch matkou alebo ju predajú priekupníkom s bielym mäsom a skončí ako prostitútka na ulici.

Chlapec dostane "dobrú" školu od starších, neraz súdne trestaných a skončí za mrežami.

Toto je pre mnohých Rómov zo zaostalých oblastí v súčasnosti životná realita. Mnohí tvrdia, že nezodpovední sú ich rodičia, pretože splodili do takýchto podmienok toľko detí. Sterilizácia, obmedzovanie pôrodnosti sú však riešením typickým pre Hitlera a jeho stúpencov a nie pre občiansku spoločnosť, postavenú na demokratických princípoch. Starú generáciu asi neprevychová nikto. Šancu by mali dostať aspoň deti. Ich násilné odoberanie od rodín neprichádza do úvahy.

Na východe nič nové

Aj v prípade Rómov sa potvrdilo, že každá kauza na Slovensku trvá tri dni. Po presune vojska, policajných posíl a pravidelnej demonštrácie sily v podobe prejazdu techniky cez obce a mestá sa situácia upokojila. Investigatívni domáci i zahraniční žurnalisti obehali pár osád, vypočuli si pár srdcervúcich vyjadrení, urobili množstvo fotiek bosých detí, a keď pochopili, že je pokoj, dokonca požiadali skupinku inak pokojne demonštrujúcich, aby im zapózovali. V Levoči dokonca takto pokojný protest skoro prerástol v nepokoj a prípadné rabovanie.

Žiaľ, i úžerníci sa prispôsobili novej dobe. Údajne niektorí už majú a ďalší zakladajú občianske združenia, pričom získavajú podporu od štátu, mimovládnych fondov a papierovo zamestnávajú desiatky Rómov. Dotácie nahradzujú klasické úroky. Akože zamestnaní majú následne nárok na aktivačné príspevky a úžerníci ich držia na uzde. Ani toto nie je normálnym riešením v normálnej spoločnosti.

Polícia na istý čas pozatvárala zopár buričov a nejakých údajných úžerníkov. Právoplatne odsúdených rómskych úžerníkov je v skutočnosti na Slovensku ako šafranu. V uplynulom roku bol verejnosti známy iba jeden právoplatný rozsudok nad 53-ročným invalidným dôchodcom Jozefom Horváthom zo Žiaru nad Hronom. Za vymáhanie nekresťanských úrokov dostal smiešny rok väzenia. Vydieraný Róm sa jednoducho na rozdiel od iných prípadov nezľakol a zotrval na trestnom oznámení i počas súdu. Akú má dnes ochranu a čo je s ním, nikto nevie. Odsúdený už môže byť podmienečne prepustený. To je realita dnešných dní. Ideme zvyšovať tresty za hromadné krádeže, ponúkneme Rómom a ďalším nezamestnaným metly a lopaty a všetko bude po starom. Zopár politických rómskych lídrov sa zviditeľní. Ukážu, že hoci majú Rómovia pri volení jednej politickej strany reálnu šancu byť v parlamente a hájiť svoje záujmy, sú stále nejednotní. Dokázali to trestným oznámením na splnomocnenkyňu vlády pre rómske komunity Kláru Orgovánovú. Viacerí by sa radi ocitli práve na jej mieste.

Nepokoje na svoje zviditeľnenie využil i horúci kandidát na hlavu štátu, úradujúci prezident Rudolf Schuster. Tradične pokritizoval vládu a vybral sa do pokojných oblastí. Do tzv. krízových situácií, ktoré televízne šoty vykreslili pomaly ako druhé vojnové Sarajevo, sa akosi nedostal. Riešenie a zmierenie národu nepriniesol ani Schuster.

Krádeže boli a za súčasnej situácie budú. Pre politikov to stále vyzerá tak, ako keby sa na východe vlastne nič nestalo.