Z hľadiska Európy poznáme volebné pravidlá, ktoré stoja na väčšinovom, pomernom, ale aj zmiešanom volebnom systéme. Nikto nespochybňuje právo každého občana voliť a byť volený ani vo Veľkej Británii, kde je čisto väčšinový volebný systém, ani v Holandsku, kde je pomerný systém bez akejkoľvek percentuálnej prekážky pre vstup do parlamentu, či v zmiešanom nemeckom volebnom systéme. Vo väčšinovom volebnom systéme ide v prvom rade o slobodnú súťaž osobností, kým v pomernom volebnom systéme ide skôr o súťaž politických strán.

Zmiešaný volebný systém sa snaží ponúknuť voličom pri ich rozhodovaní nielen formálnu tvár politickej strany, ale aj silu jej osobností. Vládou SR vypracovaná a v parlamente v týchto dňoch prerokovaná novela volebného zákona ponecháva tvrdú stranícku anonymitu a dáva priestor len pre formálnu účasť osobností vo volebnej súťaži najmä tým, že ponecháva Slovensko ako jeden volebný obvod. Novela tiež zavádza tvrdú finančnú bariéru pre všeobecnú účasť politickej strany či hnutia vo volebnej súťaži.

Bolo že to kriku, keď Mečiar v roku 1998 zmenil volebný zákon a vytvoril zo Slovenska jeden volebný obvod. Väčšina politikov sa vtedy horlivo dušovala, že tento demokraciu ohrozujúci prvok pri prvej príležitosti zruší. Boli to práve dzurindovci a kádeháci, ktorí už v predchádzajúcom volebnom období odmietli vytvorenie minimálne štyroch alebo ôsmich volebných obvodov. Dnes je to už celá vládna koalícia, ktorá sa svorne zhodla na tom, že priblíženie politiky a politika k občanovi sa nekoná. Viac volebných obvodov totiž zákonite dáva väčšiu váhu hlasu občana ako straníckemu rozhodnutiu či direktíve. Navrhované zníženie desaťpercentného kvóra na trojpercentné pre využitie preferenčného hlasu je pri ponechaní jedného volebného obvodu len kozmetickou úpravou. Ak sa pozrieme do štatistiky z ostatných parlamentných volieb zistíme, že 95 percent kandidátov na poslancov súčasných parlamentných strán by sa ani pri trojpercentnej hranici neprekrúžkovalo na zvoliteľné miesto.

Ostatná novela volebného zákona má teda v prvom rade posilniť poslušnosť členov strany k straníckej vrchnosti a jej rozhodnutiam, v druhom rade cez finančný cenzus zabrániť nemajetným -- neprivatizujúcim stranám uchádzať sa o dôveru občanov, a po tretie, aby sa vládna koalícia aspoň hrala na demokraciu a váženie si hlasu voliča, tak formálne znižuje hranicu preferenčných hlasov. Jednoucho, zákon je pripravený presne tak, ako to politická vrchnosť potrebuje. Stranícke centrály si predsa právo rozhodovať o tom, kto bude či nebude poslancom, nenechajú zobrať zo svojich rúk kvôli nejakému občanovi.

Autor je politický analytik

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO