1. 12. 2003
Dumka o revolúciáchJe koniec novembra, mesiaca ktorý nám doniesol také pojmy ako Veľká a Zamatová. Boli to krásne historické udalosti o ktorých spievali pevci či básnici. Historici mali plné ruky práce i vrecka peňazí, keď uspokojovali politikov pomocou svojich hlbokých historických analýz. Ľudia sa tešili, že je na svete ďalší sviatok keď nemusia ísť do práce, i keď na strane druhej sa im nechcelo ísť na studenú ulici "obdivovať" veľkosť revolucionárov na tribúnach (nevďačnici jedni). Len sedliak, ktorého príroda vyhnala z poľa, sedí pri peci a duma: Čo je to tá revolúcia".
|
Duma sedliačisko jeden i mysľou zablúdi do Chile. Keď prišiel k moci Pinochet, tak sa nehovorilo ani o revolúcii ani o kontrarevolúcii, ale o politickom puči. Ak zmena z demokracie na diktatúru nie je kontrarevolúciou ani revolúciou ale pučom tak potom ani zmena z diktatúry na demokraciu nemôže mať charakter, ktorý by si zaslúžil takéto pomenovanie (hudie si svoje sedliak). Naviac žiadna zmena z diktatúry na demokraciu a naopak neznamenala v jeho živote nič mimoriadne, len viac práce či biedy. Nuž i tak sa vrátil k svojej kolíske. Ej bolo to slávy, keď sa sedliak narodil, teda keď prestal byť poddaným a nemusel ísť robiť na pánske. Nuž tak to bola v jeho očiach naozajstná revolúcia. Dodnes však nevie pochopiť, prečo Máriu Teréziu a Františka Jozefa nevyhlásili za revolucionárov. Oslobodený sedliak by im hneď pripol na hruď to najvyššie revolucionárske vyznamenanie i keď vlastne k žiadnej politickej zmene nedošlo. Cisár ostal cisárom a sedliak sa stal slobodným. I duma sedliak ďalej. Keď revolúcia nebola politickou zmenou, tak potom bol revolúciou február 1948? Veď vtedy išlo tiež len o prechod od demokracii k diktatúre. Komunisti sa síce chvastali, že zaviedli spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov, a preto majú nárok na hrdé pomenovanie "revolucionár". Hhm! Ale to predsa nie je pravdou, znárodňovať predsa začal Eduard Beneš. On predsa prví znárodňoval majetky, ktoré odovzdával národu a štát len poveroval ich správou. V tom bol predsa podstatný rozdiel medzi kapitalizmom a socializmom. Za kapitalizmu štát môže majetky skupovať a predávať, ale za socializmu majetky boli v bezpodielovom vlastníctve občanov, a preto štát ich mohol len spravovať, ale nie rozpredávať. Týmto revolucionárskym výčinom Beneša, koniec spravili až komunisti 15.6.1988 keď národný majetok poštátnili a pripravili ho na rozpredaj. Veď vlastne komunisti nie sú revolucionári, ale kontrarevolucionári, ktorí kričia "chyťte zlodeja" a sami sú zlodejmi lebo zorganizovali v roku 1988 kontrarevolúciu a okradli národ o majetok ktorý mu do vienka dal Beneš. Nuž, podľa tejto logiky na Havla a spol. ostáva už len politický puč a keďže to neznie veľmi pôvabne tak asi preto Havel odmietal pomenovať to čo sa to vlastne v tom novembri uskutočnilo. Nuž tak to už naozaj nemá hlavu ani pätu idem radšej spať a nech história hľadá odpoveď na tento galimatiáš. I tak zaspal chudáčisko sedliak zmordovaný svojím mudrovaním. Mi sa môžeme len tešiť, že hlas sedliaka sa nikdy nedostane na politické nebo, veď ten by prerobil celú históriu (alebo, žeby mal naozaj pravdu?). Kto vie? |