Podobne to bolo aj s dlhopismi Fondu národného majetku (FNM), ktoré boli problematické už od svojho vydania. Boli určené ako odškodnenie občanom, ale paradoxne sa nimi odškodnilo, či skôr nabalilo len zopár vyvolených. Vydanie dlhopisov súviselo so zmenou už rozbehnutej kupónovej privatizácie. Vtedajšia vládna garnitúra v duchu "optimalizácie" privatizačných podmienok, či skôr privatizačných možností pre jej verných, ponúkla ľuďom odškodnenie formou dlhopisov, aby mohla naďalej rozdávať majetok štátu za zlomok ceny a vytvárať tak prepotrebnú vrstvu domácich milionárov.

Pri dlhopisoch FNM nám štát ústami svojich vysokých úradníkov ustavične opakoval, že po uplynutí piatich rokov (teda 31. 12. 2000) nám vyplatí istinu spolu s výnosom za dlhopisy FNM. S blížiacim sa termínom výplaty sa však mierne menil aj ich slovník a začalo sa rozmýšľať nad možnosťami, ako sa tejto výplate vyhnúť alebo ju aspoň odložiť. Ešte začiatkom roka 2000 podľa informácií z tlače tvrdil hovorca MSPNM SR pán Merva, že dlhopisy budú vyplatené v stanovenom termíne 31. 12. 2000, o pár dní nato však už vláda hovorila o výplate dlhopisov v priebehu roku 2001.

Viacero občanov sa začiatkom roku 2001 obrátilo na súd so žalobou voči FNM SR, od ktorého požadovali zaplatenie úroku z omeškania, keďže sa oneskoril s výplatou dlhopisov. Zákon totiž jasne hovorí, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplatí, je v omeškaní. To je aj prípad FNM SR, ktorý mal vyplatiť dlhopis 31. decembra 2000, a teda od 1. januára 2001 sa dostal do omeškania s výplatou. Fond argumentuje, že zákon pozná dva termíny: splatnosť dlhopisu 31. 12. 2000 a výplatu dlhopisu do konca roku 2001. Okresný súd Bratislava II však uznal, že FNM SR sa dostal dňom 1. 1. 2001 do omeškania s vyplatením dlhopisu, pretože ustanovenia § 24, ods. 11 tzv. zákona o veľkej privatizácii o najneskoršom splatení hodnoty dlhopisu vrátane jeho výnosu najneskôr do konca roka 2001, ktorým fond argumentuje, nemá vplyv na omeškanie. Je len poriadkovou, nie hmotnoprávnou lehotou.

FNM si uvedomoval, že v prípade žalôb silných investičných spoločností, ktoré vlastnili niekoľko desiatok tisíc dlhopisov, by to mohlo znamenať i exekúciu zaujímavého majetku z portfólia fondu. Pravdepodobne preto uzatvoril s každým z väčších vlastníkov dlhopisov dohodu o predĺžení splatnosti dlhopisov za výhodných podmienok, pravdaže výhodných z pohľadu finančných skupín, nie fondu. Z občanov ako drobných vlastníkov dlhopisov zrejme strach nemá. Samostatne predsa nemajú nijakú vyjednávaciu silu, keďže ich pohľadávka predstavuje len niekoľko sto korún. Jedinou hrozbou pre fond ako dlžníka je pri drobných vlastníkoch skutočnosť, že by sa proti nemu dokázali spojiť, prípadne niekto dokáže odkúpiť veľký počet pohľadávok občanov voči FNM, a tým sa stane pre fond silným protivníkom. Úradníci FNM sa preto preventívne usilujú presviedčať občanov, že nemajú nárok na odškodnenie za neskorú výplatu dlhopisov, ktoré by si však fond v prípade, že by si úlohy vymenili, pravdepodobne nárokoval. Má na to predsa právo podľa zákona. FNM ako dlžník dokonca preniesol na občanov aj svoje náklady na výplatu dlžnej sumy. Nedostali dlžných 13740 Sk (po zdanení päťročného výnosu), ale o 178,90 korún menej. Všetky tieto náklady mal hradiť nielen podľa elementárnej logiky a slušnosti, ale aj podľa Občianskeho zákonníka dlžník, teda FNM. Konanie fondu je však v rozpore s Ústavou SR, podľa ktorej by si majitelia rovnakého majetkového záväzku mali byť rovní. FNM to porušuje už tým, že jednému vypláca rovnakú sumu za dlhopis splatný 31. 12. 2000 až o štyri mesiace, druhému posiela infláciou znehodnotených 13740 Sk až o jedenásť mesiacov. Ale aj tým, že jedným majiteľom ponúkol za predĺženie termínu výplaty úroky a občanom, fyzickým osobám, nie. Určite by si aj mnohí občania, ktorí v žiadnej banke nedostanú ani polovičné úroky, pomohli a tiež by si radšej ponechali nevyplatený dlhopis za 9,5-12 percent úroku. Podľa ústavy sú si všetci občania rovní, okrem tých rovnejších.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO