Neminie týždeň, aby z úst niektorého európskeho alebo amerického politika, diplomata, alebo či úradníka, nezaznelo varovanie občanom SR, aby volili "správne", aby sa Slovenská republika mohla dostať do euroatlantických štruktúr. Pod tým správne je viac či menej dipolomatickým slovníkom myslené, že Mečiara určite nevoliť. Značne neseriózne a farizejsky znejú následné uistenia, že tým ale autori nechcú v žiadnom prípade robiť nátlak na našich voličov. Bolo len otázkou času, kedy dajú občania nahlas najavo neľúbosť nad takouto, podľa opozičných zdrojov priamo objednanú, minimálne necitlivosť. Prieskum verejnej mienky realizovaný na viac než dostatočnej reprezentatívnej vzorke cez tri tisíce respondentov (bežne sú dosahované veľmi presné výsledky aj s tretinou tohto počtu) ukázal, že až okolo 52 percent Slovákov vníma tieto "priateľské rady" negatívne, ako nátlak a zasahovanie do slobodnej politickej súťaže. Uvedené číslo vysoko presahuje percento takpovediac skalných prívržencov trojnásobného expremiéra a naznačuje, že výsledný efekt tejto snahy "tlačiť na pílu" môže priniesť skôr ešte väčšiu volebnú katastrofu dzurindistom a spol. všetkých farieb. Žiaľ eurokrati sú zrejme nepoučiteľní, o čom svedčí včerajšia aktivita komisára pre rozširovanie EÚ, Güntera Verheugena. Ten presne v opísanom duchu varoval, že vstup do EÚ sa nám "može zablokovať, ak budú pochybnosti o demokratickom vývoji na Slovensku". V podobnom, explicitne antimečiarovskom tóne (s priamym negatívnym spomenutím mena expremiéra), tiež včera hovoril kanadský ministerský predseda.

Svojou konkrétnosťou ale ešte väčšiu nepríjemnosť vládnúcej garnitúre spôsobil spolupredseda Spoločného parlamentného výboru EÚ a SR, Hans Peter Martin. "Politicky nekorektne" povedal na plné ústa, že rozšírenie únie pred rokom 2005 by bolo neseriózne, pretože naň nie sú pripravené kandidátske krajiny ani samotná únia. Aj keď niektorí Martinovi kolegovia sa snažili vec zažehliť a slovenskí činitelia zľahčovať ako púhy "osobný názor", je zrejmé, čo sa skrýva v pozadí kontroverzného výroku : Obava bohatých krajín kontinentu, že budú musieť do procesu integrácie investovať viac, ako si predstavovali. Ako to vždy býva, jeden takýto negatívny výrok je účinnejšou propagandou, ako množstvo nekonkrétnych chlácholení a uisťovaní. Najmä teraz, niekoľko týždňov pred voľbami, to je pre Dzurindovu garnitúru zaiste veľmi bolestivým úderom.

Vraví sa, že dejiny sa opakujú v špirále a kto ich zabudne, je odsúdený prežiť ich znovu. Domáci "mečiarobijci" aj ich prvoplánovo mysliaci zahraniční priaznivci už zrejme zabudli, kam môže viesť snaha o masívne vymývanie mozgov. Náš národ zažil veľmi podobnú situáciu v roku 1992, kedy v súlade so starou anekdotou, sa človek už pomaly bál otvárať aj konzervu, aby v nej nebola fotka Mariána Čalfu, či iného profederálneho politika. Masívny útok mal jedine ten efekt, že títo činitelia sa ani nedostali do parlamentu, čo veľmi prispelo ku rozpadu spoločného štátu. Možno mať reálnu obavu, že cestu do pekla si terajší politici podobne dláždia dobrými úmyslami.