Predstavme si, že by sa rozhodla ČR vyvinúť raketu s dalekým doletom, ktorá by mohla ohroziť USA, píše Alexander Papánek.

To by znamenalo: mať vedeckých pracovníkov pre tento projekt. Ani ČR nemá dostatek vedcov a technologickú základňu, aby mohla, dajme tomu do 5 rokov, takýto projekt realizovať. Írán je v podstate rozvojová krajina, všeobecná vzdělanost neumožňuje v krátkej době realizovať taký projekt. Ani ČR by, s vyššou vzdelanosťou si na takýto projekt v krátkom čase (tj. jednotiek rokov), si nemohla trúfať. Otázka financií je jasná, ČR by na takýto projekt nemala financie, pokial by sa všeobecne neakceptovalo zníženie životnej úrovne.

Pokial sa týka financií, verím, že Írán by mohol na tento projekt mať peniaze, avšak -- írán má ďaleko väčšie problémy, ktoré vyplývajú z jeho úrovni rozvinutia a je nutné ich riešiť -- nemyslím, že by ich na to vynakládal, s výnimkou, pokial by sa cítil životne ohrozený.

Od technického a politického zadania k výrobe rakety v SSSR to trvalo zhruba 5 rokov., ďalej minimálne 2 roky trvaly testy raket, až potom boli rakety uvedené do operačného štádia. V IÍráne to nebude iné.

Preto inštalácia radaru proti raketám z Íránu,v súčasnej době, nemá smysel. Je teda zrejmé, že požiadavok USA na radar v ČR má iné pozadie, jako je obrana USA.

Osobne som v Íráne bol v r. 1969 jeden mesiac, otec tam pracoval cez 2 roky jako expert FAO. Preto viem, o čom píšem.