30. 9. 2005
Polícia na SlovenskuKorupcia, úplatkárstvo, tiché tolerovanie neofašistických aktivítReakce na články Štěpána Kotrby a Fabiana Golga Domnievam sa, že zaraďovanie spomínaných "sociálne neprispôsobivých občanov" medzi antiglobalistov či antikapitalistov je minimálne scestné, pretože aj keby bol niekto akýmkoľvek odporcom systému, tým, že je neustále naložený v liehu, svoj boj znevažuje a skôr napomáha systému tým, že dovoľuje označiť antiglobalistov ako feťákov, či alkoholikov, píše Daniel Stančík. Napriek tomu odsúdiť týchto ľudí by bolo príliš jednoduché. Osudy mnohých sú určite nezávideniahodné a bohužiaľ sú neoddeliteľnou súčasťou súčasného ekonomicko-sociálneho zriadenia. S tým súvisí i prístup polície, ktorá je buď ľahostajná alebo nemiestne brutálna. |
Nedokážem posúdiť situáciu v policajnom zbore v ČR, takže budem vychádzať zo skúseností s políciou na Slovensku. Korupcia, úplatkárstvo, tiché tolerovanie neofašistických aktivít, neochota slúžiť občanovi. To je smutný obraz, ktorý ma naučil, spoliehať sa v prvom rade sám na seba a na svojich priateľov, rodinu, či známych. Jednoducho snažím sa nemať s políciou nič spoločné. Táto zásada je posilnená presvedčením, že úloha policajného zboru v štáte sa obmedzila na represiu. Napriek tomu nenosím v za opaskom deviatku a v kanade dýku. Každá zbraň je nástrojom, ktorý má svoj účel. Ak ho človek nosí pri sebe, skôr či neskôr ho prepadne pokušenie tento nástroj vo vhodnej situácii použiť. A to i v takom prípade, v akom by ho predtým nepoužil. Nie som pacifista a sú prípady kedy je zbraň nevyhnutná. Jej použitie nesie následky, s ktorými sa držiteľ musí vysporiadať sám. Aj keď film Voľný pád patrí medzi moje najobľúbenejšie, stále je fikciou, ktorú by som v realite zažíval nerád, najmä ako nič netušiaci okoloidúci. |