Pre obyvateľov Československa bývala BBC legendárnou stanicou už počas 2. svetovej vojny, keď sa jej rozhlasové vlny ladili tajne a pod hrozbou trestov. Aj počas nasledujúcich desaťročí výstavby socializmu predstavovala prepotrebný alternatívny informačný zdroj. Po nežnej revolúcii sa rozhlasové a televízne vysielanie BBC stalo súčasťou širokej mediálnej ponuky v Československu. Rozhlasoví poslucháči dostali k dispozícii programy v slovenčine, češtine a angličtine. Medzinárodné vysielanie v angličtine začali zaraďovať operátori káblových televízií takmer všade na Slovensku a Česku. Je pochopiteľné, že v tunajších zemepisných šírkach sa BBC považuje takmer za domácu televíznu a rozhlasovú stanicu. Navyše, jej rozhlasové vysielanie v angličtine si nevedia vynachváliť turisti a cudzinci neznalí ľubozvučnej slovenčiny a češtiny.

Hovoríme o medzinárodnom vysielaní BBC. Spoločnosť British Broadcasting Corporation je však predovšetkým domácim verejnoprávnym oznamovacím prostriedkom pre britskú verejnosť a financovaným z jej koncesionárskych poplatkov. Medzinárodné rozhlasové a televízne vysielanie má povolené získavať financie aj zo súkromných zdrojov a komerčných aktivít. Pre najvyššie vedenie BBC sa od istej rozhodovacej a riadiacej úrovne rozdiely medzi domácim a zahraničným vysielaním stierajú, pretože sa často využívajú spoločné prostriedky, formy práce, sieť korešpondentov a technické zdroje.

Problémy sa vynárajú vtedy, keď sa požiadavky na domáce a medzinárodné vysielanie začínajú príliš rôzniť. Domáce publikum môže chcieť viac zábavy, zatiaľ čo svet chce od BBC dostávať seriózne správy a komentáre. Inými kritickými momentmi sa môžu stať konflikty s britskou vládnou mocou, ktorá oficiálne nemá kompetencie BBC priamo ovplyvňovať.

Čistý štít kabinetu Tonyho Blaira poškvrnila skutočnosť, že manipuloval so závermi tajných služieb o údajných irackých zbraniach hromadného ničenia. Niektoré chyby priznal, iné poprel a celá záležitosť rozvírila verejnú mienku. Reportáž BBC o manipulácii sa stala predmetom vyšetrovania a jej výsledky zhrnula známa Huttonova správa, ktorá zaťažila BBC vinou za prehnané a nepodložené tvrdenia. Vláda si to interpretovala ako morálne víťazstvo a prehru BBC. To sa potom nemohlo obísť bez následkov.

Mediálny kolos BBC sa začal reorganizovať -- a to hneď zhora -- zmenou vo vedení a kontrole BBC. Zmeny v BBC vidia predstavitelia vlády a ministerka kultúry Tessa Jowellová v inom svetle ako novinárske odbory. Pre objektívnejšie porozumenie skutočného stavu treba vystúpiť nad ich vnútrobritský konflikt a pozrieť sa na postavenie BBC z nadhľadu.

V súčasnej dobe sú verejnoprávne médiá vo všetkých vyspelých demokratických štátoch vystavené niekoľkým druhom náporov. Tým najužitočnejším je konkurenčný tlak na neustále zlepšovanie sa. Dá sa to ilustrovať súťažením BBC s komerčnou americkou spravodajskou televíznou stanicou CNN. Obe pokrývajú udalosti na celom svete, disponujú sieťou vlastných spravodajcov, podávajú analýzy a usporadúvajú debaty o prebiehajúcich javoch a trendoch.

Čo sa citlivo vníma, je politický tlak na BBC. Huttonova správa sa dá prirovnať k tektonickému otrasu, ktorý v BBC zalomcoval londýnskym "epicentrom" a rozvlnil širší okruh vysielacej siete. Britskú stanicu počúvajú stovky miliónov poslucháčov vo všetkých kútoch planéty. CNN s ňou drží krok len v rozsahu, ale prehráva v hodnovernosti. CNN môže regionalizovať svoje redakcie, šiť náplň relácií pre miestnu kultúru, prispôsobovať programovú ponuku cieľovým diváckym skupinám, ale stále nedokáže zo seba striasť komerčnú americkosť vyžarujúcu z každej minúty vysielania. Ani nechce, pretože jedným z jej poslaní je oboznamovať svet s tým najlepším z americkej kultúry, spôsobu života a hodnotového sveta. BBC sa drží klasických pravidiel britskej žurnalistiky, z ktorých stačí spomenúť nepoplatnosť, vyváženosť, overiteľnosť a odstup.

Mrazivá sprcha Huttonovej správy prinútila BBC správať sa opatrnejšie a krotšie ako predtým. Nielen dvakrát, ale tri razy i viac ráz merať a až potom rezať. Dve vlny prepúšťania, ktoré znížia počet zamestnancov približne o pätinu, si vynútia zmeny v prístupe k práci. Menej ľudí zvládne menej práce, ak ju budú chcieť robiť kvalitne. Pôjde o nepriamu úmeru, pretože zostávajúce tímy sa vypnú k vyššiemu výkonu, k tzv. vyššej produktivite. Tento pojem je však viac vhodný pre prostredie výroby materiálnych statkov ako pre mediálne pracoviská hľadajúce súvislostí v čoraz komplikovanejšom svete a neklaňajúce sa pred "píplmetrami". Po dvoch kolách decimovania bude BBC asi poskytovať svetu menej služieb ako dosiaľ.

Žeby išlo práve o to?

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO