3. 5. 2004
Ešte to len začínaRadovan Geist
|
V sobotu nezačli padať z neba pečené holuby. No napriek tomu ju budem považovať za moment pozitívneho posunu v mojom živote. Nemá zmysel viesť sentimentálne reči o tom, ako je vstup do únie naplnením našich snov, ako sme sa tieto sny pred pár rokmi ešte ani neodvážili mať... Omnoho dôležitejšie je to, čo nás čaká. Odpoveď je po 1. máji až zarážajúco jednoduchá - čaká nás len to, čo si "spoluvytvoríme". V jednej z dávnejších diskusií Klubu Nového Slova povedal historik Milan Zemko, že vstup Slovenska do únie možno vidieť v negatívnom svetle minimálne z jedného hľadiska - znova prídeme o možnosť rozhodovať o svojom osude, a tým aj o zodpovednosť. Posilní sa tendencia Slovákov viniť zo všetkých svojich historických chýb niekoho "iného, silnejšieho" - Maďarov, Čechov, Nemcov, Rusov... Nuž, dovolím si nesúhlasiť. Ak sa taký postoj objaví, bude alibizmom, pokrytectvom. Vstupom do EÚ totiž získame ďalšiu možnosť, ako ovplyvňovať svoj osud. Časť rozhodnutí síce budú namiesto našich orgánov robiť európske (mimochodom, nebudú to žiadni "oni" - budú v nich sedieť aj naši zástupcovia), zároveň však budeme môcť spolurozhodovať o veciach, ktoré by sme mimo únie nevedeli nijako ovplyvniť. Všetko samozrejme závisí od toho, ako sa k nášmu členstvu v únii postavíme. Európska integrácia však vytvára možnosť, aby politika opäť získala primát nad zdanlivo "nekontrolovateľnými silami" ovplyvňujúcimi život spoločnosti. Pod aktívnym prístupom však nerozumiem čiperných diplomatov a usmievajúcich sa politikov, ktorí pred kamerami vysvetľujú, ako úporne za zavretými dverami rokovacích miestností bránili "záujmy svojho národa". Úprimne neverím v "národný záujem" - etnická či štátna príslušnosť je len jedna z mnohých sociálnych skupín, do ktorých každý človek patrí, a táto skupina je tak heterogénna, že dovolávanie sa jej "záujmov" je málokedy niečo viac, ako maskovanie skutočných pohnútok. Aktívny prístup znamená snahu o čo najväčšiu kontrolu politických procesov občanmi, o ich široké zapájanie do rozhodovacieho procesu. Slovensko je z určitého pohľadu v únii už dávno. Geografická poloha ho predurčuje k ekonomickej spolupráci s krajinami integrujúcej sa Európy. Ich hospodársky vývoj má zásadný vplyv na ekonomické procesy na Slovensku. Rovnako je to v oblasti politickej - rozhodnutia prijaté v EÚ na nás majú nutne dopad. Vstupom do únie tak získavame možnosť podieľať sa na nich. Napriek mnohým demokratickým deficitom EÚ, ktoré bude treba riešiť, je vstup do nej šancou prebrať kontrolu (a zodpovednosť) nad časťou vlastného osudu, ktorú už z pozície národného štátu nemožno kontrolovať. Inými slovami, je rozšírením hraníc slobody. Určite sa to nestane automaticky - zo solidárnej, kohéznej a efektívnej únie získajú všetci členovia, vrátane nás. Na snahu "zviezť sa", vyžadovať solidaritu od iných a sami ju neuplatňovať, môžeme len doplatiť. V sobotu nám nezačli padať pečené holuby. Ak sa ich však nenajeme ani o pár rokov, bude naše členstvo v EÚ o dôvod naviac, aby sme hľadali chybu sami v sebe. Přetištěno se souhlasem týdeníku SLOVO |