Zo všetkých strán na nás prehovárajú, aby ľudia nezabudli na "najkrajšie sviatky roka" a nakupovali a nakupovali. A tak sa Vianoce pomaly premenili na konkurenčný boj, v ktorom nad jemnocitnou tradíciou víťazia ukričané ponuky obchodných domov a mobilných operátorov. Do toho všetkého sa pokúšame vtesnať predstavu o šťastí a pohode v rodinnom kruhu i letmo odpozorované tradičné rituály, a keď nám to nevychádza podľa predstáv, nastupuje stres. Stres, ktorý v bláznivom koncoročnom finiši povýšime na entú.

Záver roka sa však nespája len s bezhlavým finišom, ale aj s rekapituláciou toho, čo sa udialo. Čo sa nám podarilo -- nepodarilo, kam sme sa posunuli -- neposunuli. Začiatok 21. storočia zbavil ilúzií aj tých, ktorí si mysleli, že pokrok smerom k dosiahnutiu svetového mieru je neodvratný, že mu nič nemôže stáť v ceste. Ako sa ukázalo, môže. Presviedčajú nás o tom každodenné nepokoje a katastrofy. I vďaka nim si nie vždy dokážeme udržať nadhľad a byť schopní širšej perspektívy. V predvianočnom čase ľudské emócie nadobúdajú ešte väčšiu intenzitu a rozporuplnosť. Tie však možné nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú svet, nezlikvidujú. Nehovoriac už o toľko skloňovanom terorizme. Skôr naopak. Ani osud konečne nájdeného Saddáma Husajna nie je jasný. Bude totiž súdený v Bagdade. Udelenie trestu smrti však zatiaľ "komplikuje" skutočnosť, že zmienený absolútny trest Američania po dobytí krajiny zrušili a zmena bola hneď začlenená do tamojšej legislatívy. A sú to opäť Američania, ktorí v súvislosti s diktátorom návrat trestu smrti do irackej legislatívy nevylučujú.

A čo my -- ľudia na Slovensku? Čo sme dosiahli -- nedosiahli? Že sme ako prvá z kandidujúcich krajín uzavreli všetky prístupové kapitoly do EÚ? Že napriek formálnej strate parlamentnej koaličnej väčšiny vládne reformy aj tak prechádzajú? Že pripravovaná rovná daň nebude až také terno, ako sa propaguje? Že máme viacero politických strán "jedného muža"? Že tu bol, hádam na svojej poslednej zahraničnej ceste, pápež? Že toľko pripravovaný návrat oddlženej novej STV nás predsa len bude ešte stáť nejaké tie milióny? Že osemnásťročnú novostavbu SND zatiaľ nepredáme? Že sa paradoxne napriek proklamovaným pozitívnym vplyvom reforiem skôr vzďaľujeme, ako približujeme štandardnému normálu? Že naša politická scéna je ešte stále tradične testosterónová a a pretrváva u nej strach zo žien vo vysokej politike? (Odpoveď poznal už Platón, keď napísal, že nikde sa nehýbe pohlavnými zákonmi, aby sa zároveň nehýbalo najväčšími zákonmi politickými.) Bilancovanie, ktoré nie je vždy príjemné a často nesplní svoj pôvodný zámer a ktoré navyše v čase vianočnom zaváňa aj istou dávkou sentimentu.

Až donedávna som slová o strate pôvodného zmyslu Vianoc považovala za frázu večne pochybujúcich intelektuálov. Keď som dopísala poslednú položku do zoznamu vecí týkajúcich sa tohtoročných sviatkov, začala som aj ja pochybovať o tom, či to niekoľkohodinové štedrovečerné predstavenie stojí za to.