Pozadie

Za posledných pár rokov sú transatlantické vzťahy pod tlakom niekoľkých kríz. Nezhody sa týkajú niekoľkých otázok:

• ako sa vysporiadať so súčasnou situáciou v Iraku
• ako postupovať voči "darebáckym štátom"
• konflikty v obchodnej politike kvôli americkým subvenciám oceliarskemu priemyslu
• praktické moratórium EÚ na dovoz geneticky modifikovaných potravín
• Kjótsky protokol o klimatických zmenách
• Medzinárodný trestný tribunál
• Obchodné vzťahy boli poznačené aj stroskotaním rozhovorov WTO v Cancúne.

Otázky

Na mnohých podujatiach usporiadaných pri príležitosti 50 rokov euro-amerického partnerstva vyjadrili lídri, vrátane Romano Prodiho a bývalého veľvyslanca USA pri EÚ, svoje názory na stav transatlantických vzťahov.

Na sympóziu organizovanom CEPS, s názvom "Úspechy a výzvy transatlantického partnerstva" prevládol všeobecný konsenzus, že vzťahy EÚ-USA boli obojstranne značne výhodné. Rečníci poukázali na skutočné priateľstvo - postavené na zdieľaných demokratických hodnotách - medzi EÚ a USA na úrovni politikov i občanov.

Niekoľkí rečníci však vyjadrili ľútosť nad tým, že v súčasnosti sú vzťahy medzi úniou a Spojenými štátmi na tak nízkom bode a predstavili svoje návrhy, ako tento stav zlepšiť. Nezhody siahajú od otázok ako Kjótsky protokol o klimatických zmenách, Medzinárodný trestný tribunál až po rozličné pohľady na to, ako sa vysporiadať s irackou krízou a "darebáckymi krajinami". Vzťahy utrpeli aj stroskotaním obchodných rokovaní WTO v Cancúne.

Na inom mieste otvoril predseda Komisie Romano Prodi slávnostne novú rezidenciu diplomatickej misie USA pri EÚ (súčasťou podujatia bola aj fotografická výstava o vzťahoch USA-EÚ). Prodi vyzdvihol pozitívny postoj USA k európskej jednote a jeho prípitok bol na "ďalších 50 rokov úspešnej spolupráce".

Pozície

Elmar Brok podčiarkol spôsob ktorým Spojené štáty prispeli k vytvoreniu EÚ ešte pred tým, ako boli vytvorené európske inštitúcie (pomocou pri oslobodení a zmene Európy po druhej svetovej vojne a poskytnutím federálneho modelu). Brok je predsedom parlamentného výboru Relex (Výbor pre zahraničné vzťahy, ľudské práva, spoločnú obranu a obrannú politiku).

Citujúc zo svojej vlastnej správy z roku 1976, bývalý belgický premiér Tindemans vyslovil ľútosť nad tým, že aj 20 rokov po Rímskej zmluve berú Spojené štáty Európske spoločenstvo zriedka vážne (napríklad obchodnými rokovaniami s jednotlivými členskými krajinami bez zapojenia Komisie).

Zástupca vedúceho diplomatickej misie USA Wayne zdôraznil stály nárast investícií do a z USA a vyslovil sa za na faktoch založené, mierené bezpečnostné sledovanie pasažierov v lietadlách. Generálny riaditeľ Generálneho direktoriátu pre spravodlivosť a otázky vnútra Faull vyhlásil, že spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostiach prekvitá.

Bývalý veľvyslanec USA pri EÚ Eisenstat vyhlásil, že "veci idú od základu zlým smerom" a poznamenal, že silná sympatia voči USA, ktorá nasledovala po 11. septembri, už vyprchala. V spomienke na napätie prevládajúce pred inváziou do Iraku žiadal od Washingtonu, aby odolal pokušeniu snažiť sa rozdeliť rozširujúcu sa Európu. Na základe tvrdenia, že "to nie je hra s nulovým súčtom a nemusíme navzájom súhlasiť vo všetkom" vymenoval niekoľko dôvodov pre nádej. Zahŕňali opätovné naštartovanie obchodných rokovaní, spoločnú snahu o mier, zdravie a ľudské práva. Prišiel tiež s myšlienkou "spustenia transatlantického spoločného trhu v časovom horizonte 10 rokov".

Ďalší bývalý veľvyslanec USA pri EÚ Morningstar sa zamyslel nad tým, či pochopiteľné pochybnosti Bushovej administratívy o Kjóte a Medzinárodnom trestnom tribunáli v skutočnosti nepodkopávajú národné záujmy vzhľadom na to, akú centrálnu úlohu zohrávajú Spojené štáty na medzinárodnej "šachovnici". Snažil sa tiež nájsť odpoveď na to, čo sa stane s obchodnými rokovaniami po tom, ako odíde Pascal Lamy a Zoellick.

Zdroj: Euractiv