"Ide o kampaň proti mne pred prezidentskými voľbami", vidí dopredu až do roku 2004, Rudolf Schuster príčinu rozruchu, ktorý v médiách vznikol okolo neho uplynulý týždeň. Veľa negatívnych emócií vzbudil voči sebe prezident doma tým, že prebleskli správy o ním súdne vyžadovanom odškodnom 450 tisíc korún za utrpenie, ktoré mal pred dvomi rokmi pri svojom ťažkom zdravotnom stave. Málokto pravdaže popiera vtedajší chybný, až chaotický postup dvoch bratislavských nemocníc, z ktorých ho na pokraji smrti previezli do Innsbrucku. Už len samotný fakt, že prvý deň sa pokúšali prezidentovi muži kauzu trápne zahmlievať (košická advokátska kancelária údajne mala konať pri žalobe o odškodné bez vedomia svojho klienta) nasvedčuje, že aj samotný hlavný aktér zrejme vie, akú nízku popularitu mu tento rozruch prinesie. Radový občan totiž vidí , koľko razy sa stretol s nedostatkami v zdravotníctve neraz trestuhodného rázu, pričom domôcť sa nejakého odškodného, tobôž v takej výške, je v praxi pre bežného človeka v podstate nemožné.

Mohli by sme mávnuť nad prípadom rukou, ako ostatne nad už nejedným excesom podnájomníka z bratislavského Grassalkovichovho paláca. Horšiu reklamu svojmu štátu urobil na pražskom stretnutí NATO, kde otvorene obhajoval kontroverzného ukrajinského pohlavára Leonida Kučmu. Ako je známe, ten sa na rokovanie doslova vnútil a západní politici mu poslali doslovný odkaz, že tam "nie je vítaným hosťom". Kto pozná obvyklé zmierňujúce, uhladené diplomatické vyjadrovanie, tomu musí byť jasné, že takéto slová znamenajú totálne odsúdenie a izolovanie príslušného činiteľa. U Kučmu je na to z pohľadu demokratických krajín dôvodov dosť. Už staršia aféra okolo zavraždenia nepohodlného domáceho novinára, v neposlednom rade nedávne dôvodného podozenie z predaja vojenských radarových systémov Iraku. Sympatie R. Schustera ku Kučmovi nie sú novinkou. Už pri minulej Kučmovej návšteve SR bolo značne nechutné, ako ho doslova vlastným telom bránil pred reportérmi, ktorí mali fyzicky znemožnené klásť hosťovi akékoľvek otázky. Včera to naša hlava štátu s konečnou platnosťou "priklincovala", keď aj s manželkou odcestoval na oficiálnu návštevu do Kyjeva.

Činitelia Dzurindovej koalície často upozorňujú a kritizujú opozíciu, aby nekazila obraz Slovenska v tomto citlivom období, kedy sme pred prijatím do euroatlantických vojenských i hospodárskych štruktúr. Pokiaľ ide o "nezávislú" politiku prezidenta, sú však viac - menej bezmocní. V kuloároch to vyjadril jeden z vysokých koaličných funkcionárov slovami "my už nevieme, čo s ním máme robiť". Ku tomu už asi netreba nič dodať.