Napokon to nie je nič mimoriadne, veď napríklad aj súdruh Biľak bol hrdým držiteľom titulu CSc..

Povzbudiť svojich kolegov prišli aj súdruhovia z družobného Kroměříža a Zlínska. Mohli sa, a aj sa pochválili, svojím nedávnym úspešným parlamentným volebným výsledkom. Z ich vystúpení zaznela zreteľná nostalgia za bývalým spoločným štátom. Slovenskí komunisti ich pomoc zrejme privítali s radosťou. Na rozdiel od situácie v ČR si totiž KSS zatiaľ na Slovensku za uplynulých 12 rokov po poslednom prevrate ani nevrzla a vždy ostala pred parlamentnými bránami a je v rysujúcom sa dvojzáprahu KSČM a KSS viditeľne slabším partnerom.

Ktosi raz žartom, avšak nie celkom neoprávnene a bezdôvodne, narážajúc na výsledky volieb v Československu v roku 1946, poznamenal, že Slovensko je jedinou krajinou na svete, do ktorej prišiel komunizmus zo Západu. Žeby náznak opakovania histórie?

Na mítingu sa rozdával propagačný materiál KSS, ktorý niesol označenie Volebné noviny KSS. Kto si chce urobiť predstavu, akým spôsobom pracuje propaganda KSS, môže si prečítať naozaj originálne porovnanie situácie pred rokom 1989 a po ňom prostredníctvom cien všemožných komodít, od cien bytov, cestovných lístkov, nájomného, ubytovania v internátoch atď., ktoré však postráda prepočet na rozdielne príjmové pomery v porovnávaných obdobiach (kliknutím na foto či na odkaz zvetšit).

Celá komparácia končí naozaj zábavným tvrdením, že za socializmu boli normálni politici i naše kravy, avšak za demokracie zošaleli nielen politici, ale už aj kravy. Toto tvrdenie pri uvážení všetkých tých Gottwaldov, Širokých, Novotných, Bacílkov, Kopeckých, Husákov, Jakešov, Biľakov a podobných, nehovoriac o ich zahraničných vzoroch a masových vrahoch Leninovi, Stalinovi, Maocetungovi, je možné považovať za osobitne (v zmysle osobitej školy) pozoruhodný intelektuálny výkon.

K dispozícii bol aj volebný program KSS (kliknutím na foto či na odkaz zvetšit). Možno ho charakterizovať ako festival sľubov bez akejkoľvek hierarchie a, prirodzene, bez akéhokoľvek čo i len náznaku poukazu na nevyhnutné zdroje finančného krytia potrebné pre realizovanie deklarovaných sľubov. V bezbrehom sľubovaní sa nakoniec slovenskí komunisti zásadne neodlišujú od viacerých iných politických, najmä opozičných, subjektov na Slovensku, a asi nielen na Slovensku. V čerstvej pamäti sú Dzurindove sľuby dvojnásobného zvyšenia platov, z ktorých nakoniec bol prepad reálnych miezd. Pozoruhodný a zásadný je však ten bod volebného programu KSS, v ktorom sa vyhlasuje, že: "Strategické podniky, prírodné zdroje a peňažné ústavy budú majetkom štátu a jeho občanov", alebo v ktorom sa ohlasuje cieľ: "Obnova poľnohospodárskej veľkovýroby a štátnych dotácií základných potravín".

Po skončení oficiálnej politickej časti mítingu moderátor vyhlásil: súdruhovia sú vaši, môžete im klásť otázky. Nato sa títo vydali z tribúny do radov sporadických divákov. I keď v mojom prípade sa nedá brať ono súdruhovia sú vaši príliš doslovne, predsa som sa rozhodol vyhľadať súdruha podpredsedu KSS Ondriáša a položiť mu pár otázok. Zaujímal som sa o to, ako si KSS konkrétne predstavuje splnenie svojho deklarovaného zámeru z volebného programu, že: "Strategické podniky, prírodné zdroje a peňažné ústavy (ktoré sú mimochodom momentálne väčšinou už sprivatizované) budú majetkom štátu a jeho občanov". Položil som podpredsedovi KSS otázku, či ich chcú zoštátniť, alebo vykúpiť, a navrhol som, aby sme túto problematiku rozobrali na konkrétnom prípade Slovenského plynárenského podniku. Dostal som odpoveď, že by vykúpili späť do rúk štátu majoritný podiel manažérskych práv na podnik, ktoré podľa nedávno uzavretej kúpno-predajnej zmluvy spolu so 49 %-ným podielom akcií získali zahraniční investori. Moja ďalšia otázka smerovala k tomu, skadiaľ by pri súčasnom stave štátneho rozpočtu vzali finančné prostriedky na takúto transakciu. Podpredseda KSS sa na mňa nechápavo pozrel a ubezpečil ma, že peniaze predsa sú, veď viaceré podniky boli predané pod ich hodnotu, napríklad, ak mal podnik hodnotu 20 miliárd Sk a predaný bol za 10 miliárd Sk, rozdiel 10 miliárd bude použitý na uskutočnenie uvedenej transakcie (našu kratšiu diskusiu o tom, či má na mysli účtovnú hodnotu, alebo trhovú hodnotu, nebudem kvôli jednoduchosti ďalej rozvíjať). Kde a od koho konkrétne a akými prostriedkami by uvedenú sumu získali, to bola otázka, na ktorú sa mi nepodarilo dostať odpoveď. Potom som sa spýtal, ako by splnili komunisti svoj volebný sľub vo veľmi pravdepodobnom prípade, ak by zahraniční vlastníci neboli ochotní v žiadnom prípade predať svoje manažérske práva štátu. Použili by mocenské donútenie? Podpredseda KSS reagoval spôsobom, ktorý mi vyrazil dych. Čo si myslíte, že takí Číňania by si s takou vecou neporadili? Keďže to nebola meritórna odpoveď na moju otázku, spýtal som sa, mám Vašej odpovedi rozumieť tak, že KSS splní svoj volebný sľub o tom, že "Strategické podniky, prírodné zdroje a peňažné ústavy budú majetkom štátu a jeho občanov" pomocou mocenského tlaku Číny... Ani odpovede, ani ďalšieho pokračovania diskusie som sa už nedočkal - na pomoc Ondriášovi priskočil ďalší súdruh a pod nejakou zámienkou ho odviedol preč, čím ho vyslobodil z delikátnej situácie.

Podpredseda KSS RNDr. Karol Ondriáš, DrSc. je zaujímavá osobnosť a možno si zaslúži pár slov. Ako bolo už spomenuté, strávil niekoľko rokov na študijných pobytoch v USA. Azda by ho bolo možné v istom zmysle považovať za akýsi slovenský pandant súdruha Ransdorfa, ktorý je občas schopný utrúsiť historicky motivovanú vtipnú poznámku, na ktorej sa dá pobaviť. Spomínam si napríklad, ako "dobromyseľne" pomáhal českému prezidentovi pri škandále, ktorý vyvolala jeho manželka v českom parlamente, keď zapískala ako Jánošík.

Ransdorf vtedy potuteľne vyhlásil, že to nie je nič strašné: "Keby ste len vedeli, čo sa navyvádzali metresy francúzskych kráľov...". Karol Ondriáš je asi menej vtipný ako jeho český kolega, dokonca by sa dalo povedať, že pôsobí šedivým dojmom. Má však aj svoje prednosti.

Súdruh podpredseda KSS je totiž držiteľom autorského osvedčenia na termín motrok, v ktorom asi našiel veľké zaľúbenie, takže ho používa doslova pri každej príležitosti, napríklad aj vo svojom príspevku do propagačného materiálu, ktorí súdruhovia rozdávali na zhromaždení. Tento termín nemá nič spoločné s motorkami, ani motokárami, ako by niekto hádam mohol očakávať, ale motrok rovná sa jednoducho moderný otrok.

Politici KSS na mítingu v Nitre (pravdepodobne aj v iných mestách či dedinách) sa od rána do večera - možno aj v noci - titulovali dôsledne ako súdruh a súdružka. To kontrastovalo s postojom istého bývalého kandidáta ÚV KSČ a člena predsedníctva Mestského výboru KSS v Bratislave, ktorý sa v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia, v rozpore s lustračným zákonom, ktorý podľa vyjadrenia istého ponovembrového predsedu vlády SR na Slovensku síce platil, ale sa nevykonával, stal riaditeľom istej inštitúcie, kde som vtedy bol pracoval. Keď som ho raz na jednom verejnom zhromaždení tituloval súdruh, veľmi dôrazne sa proti tomu ohradil, a keď som sa ho následne spýtal, ako v jeho prípade prebiehala transformácia zo súdruha na pána, či to bola ruptúra, a on sa jedneho dňa prebudil ako pán, alebo to bol graduálny proces, a najprv bol 99-percentný súdruh a jednopercentný pán atď., oná osoba sa dostala, bohužiaľ, do stavu nepríčetnej zúrivosti. Dá sa spoľahlivo diagnostikovať, že u súčasných predstaviteľov KSS k žiadnej transformácii v nijakom zmysle nedošlo, a to ani v kataklizmatickej, ani v graduálnej forme.

Na mítingu nemohla chýbať ani obligátna Internacionála, pri ktorej tónoch stáli súdruhovia a súdružky vo vzornom vojenskom pozore.

Predseda KSS s. Ševc (jeho manželkou nie je nik iný ako dcéra bývalého tajomníka ÚV KSČ Vasila Biľaka Nadežda) si vo svojom vystúpení posťažoval na Petra Weissa a Pavla Kanisa za to, že im po roku 1989 odlákali do svojej novozaloženej Strany demokratickej ľavice väčšinu členskej základne. Za to ich na "oplátku" označil za "výtečníkov". S týmto hodnotením Weissa a Kanisa som sa mohol so súdruhmi absolútne stotožniť, i keď z iných dôvodov ako oni.

Súdruhovia sa postarali i o kultúrne vložky. Vystúpil napríklad ženský spevácky zbor za sprievodu harmoniky. Speváčky vystupovali s vervou a chuťou, boky sa im rytmicky vlnili. Mal som obsedantný pocit, že toto vystúpenie som (dokonca veľakrát) vo svojom živote zažil. Ach, naozaj, súdružky zväzáčky, len niektoré v jemne zvädnutom prevedení, došlo mi nakoniec pri spiatočnej ceste do Bratislavy.

Domnievam sa, že v súčasnosti, keď po nedávnom hlasovaní bývalej predsedníčky US vládna koalícia v ČR "visí na šnúrke od Grebeníčkových gatí", sa pre českých politikov ostražité sledovanie a analýza zámerov, postojov a taktických i strategických prostriedkov komunistov - i na základe prejavov jej sesterskej a duchovne spríbuznenej KSS - stáva významnou.