Európsku trať do Donecka!

30. 7. 2014 / Juraj Mesík

"Chceme, veľmi - veľmi chceme, aby ste vyhrali voľby," povedal v máji 1998 Boris Jeľcin expremiérovi Mečiarovi. "Máme také vzťahy so Slovenskom, že naše ďalšie kontakty s vami budú v záujme obidvoch štátov," vyhlásil, keď 4 mesiace pred prelomovými voľbami prijal v Kremli mimoriadne početnú delegáciu slovenských politikov, medzi ktorými bol premiér, šesť ministrov, 20 ďalších členov sprievodu, 13 podnikateľov aj 15 novinárov.

Ďalší z bývalých premiérov SR -- Ján Čarnogurský -- sa vehementne zasadzoval proti členstvu Slovenska v NATO a jeho nadštandardné vzťahy s ruskými politikmi sú tak notoricky známe, že aj po nedávnych prezidentských voľbách boli predmetom suchého humoru. "Áno, nula celých šesť percenta..."- hovorí na Cynickej oblude expremiér uslzenému Putinovi.

A samozrejme máme tu aj aktuálneho premiéra, ktorého vášeň pre ruské jadrové reaktory v Mochovciach a pestovanie energetickej závislosti Slovenska na Rusku zatieňuje len jeho túžba po širokorozchodnej železnici na Slovensku.

Mečiar sa teší z vily Elektra, Čarnogurského ťaženie proti členstvu Slovenska v NATO neuspelo a aj Ficov budovateľský sen o širokorozchodnej melie z posledného. Aspoň pokiaľ sa Rusom nepodarí od Západu izolovať a obsadiť Ukrajinu.

Napriek obvyklej opatrnosti Európy pri prijímaní vážnych rozhodnutí dnes oba tieto predpoklady vypadajú nepravdepodobne. Časť Európanov sa zobudila spod vplyvu ruského rajského plynu už na jar, keď Rusko s použitím "malých zelených mužíkov" anektovalo Krym. Ďalšia začala triezvieť keď videla dôstojníkov premenovanej, ale duchom stále tej istej KGB, kozákov, Putinových "Čečencov - Kadyrovcov" a kolóny tankov, raketometov a ďalších ťažkých zbraní rozpútať a živiť vojnu na východe Ukrajiny. Aj časť skalných kremľofilov sa prebrala po zavraždení 300 pasažierov civilného lietadla zostrelených vo výške 10 kilometrov raketou vystrelenou z územia ovládaného pro-ruskými povstalcami, z ktorých sa najneskôr v momente tohto aktu stali teroristi. Kto presne teroristi sú, kto ich vyzbrojil modernými zbraňami a na koho povel vraždili bude predmetom vyšetrovania.

Ak o tom niekedy mohli byť pochybnosti, dnes sa zdá byť jasné, že minimálne Spojené Štáty a časť Európy Ukrajinu neopustia. Prinajmenšom Poliaci a občania Baltických štátov pochopili, že pri Donecku a Luhansku sa dnes bojuje o Varšavu, Tallin, Rigu a Vilnius. A samozrejme aj o Bratislavu, Prahu a ďalšie mestá a krajiny nielen strednej Európy. Kým cesta Ukrajiny do NATO môže byť zdĺhavá, je možné, že Ukrajina skoro získa status významného spojenca USA mimo NATO (Major non-NATO Ally). Tento status má 15 krajín sveta, napríklad Japonsko, Austrália, Južná Kórea, Egypt a Izrael. Umožnil by napríklad zásadne zvýšiť objem, rýchlosť a kvalitu vojenskej pomoci USA. V prípade otvoreného útoku ruskej armády na Ukrajinu by tak rýchlo dostala dodávky protitankovej munície potrebnej na rozbitie tankových armád inváznych vojsk.

V Kremli už vedia, že ľahké obsadenie Krymu sa viac nebude opakovať. Vojnu na Ukrajine môže Moskva ďalej živiť dodávkami zbraní a žoldnierov, aj beztrestným odstreľovaním pohraničia Ukrajiny z ruského územia. Taktika spálenej zeme môže spôsobiť Ukrajine veľké ekonomické straty, ale Ukrajina nie je Gruzínsko ani Moldavsko. Ukrajina je väčšia ako Francúzsko a Rusko má oproti nej len trojnásobok obyvateľov. Ak nestratí vôľu po nezávislosti, odolá prípadnému ruskému útoku tak, ako mu v roku 1939 odolalo omnoho menšie Fínsko.

Dúfajme ale, že nakoniec k priamemu útoku na Ukrajinu nedôjde a v takom prípade ukrajinská armáda postupne zlikviduje teroristov pôsobiacich na svojom území. Pred Ukrajinou bude potom stáť úloha politických reforiem, zníženia bezbrehej korupcie, ekonomickej obnovy krajiny a mnohé ďalšie. Vrátane obnovy vojnou zničenej infraštruktúry. Tu sa ponúka príležitosť aj na splnenie železničiarskych snov súčasného premiéra SR. Len namiesto širokorozchodnej na Slovensku bude vhodnejšie potiahnuť štandardnú európsku trať od Čiernej nad Tisou do Kyjeva a Donecka. A raz možno až do Číny - veď jej železnice majú európsky, nie ruský štandard.

Vytisknout

Obsah vydání | Středa 30.7. 2014