27. 6. 2014 / Igor Daniš
Nedávno som si listoval v románoch napísaných v angličtine a holandčine Autori pochádzali z Blízkeho a Str. východu. Ich jazyk bol tak jednoduchý, že sa nedali čítať. Proste literárny brak. Najprv som sa domnieval, že tí autori sú prázdni a "moderní", ale potom ma napadlo, že kvôli tlaku mocipánov knižného a literárneho sveta, napísali svoje knihy namiesto v materskom jazyku radšej hneď v angličtine (holandčine). Ak by písali v materskom jazyku, možno by ich jazyk bol autentický, nie formálny, prerastený, mnohovrstevnatý, pretože ich skúsenosť mohla byť/je mnohovrstevnatá, a v cudzom jazyku sa stráca, nenachádzajú autentické výrazové prostriedky, či v lexike alebo v syntaxi.
Intelektuáli, aj mladom veku, sa snažia cudzí jazyk využiť na to, aby v ňom mohli čítať - knihy, periodiká, odborné články, a možno ešte napísať odbornú stať v cudzom jazyku. V poslednom rade je u nich naučiť sa jednoducho a rýchlo hovoriť bez chýb. Samozrejme, ak sa zanedbáva zvládnutie reči, potom už zostávajú nedostatky navždy, ak nepobudne v cudzej krajine človek dlhšie. Patrím tiež medzi nich. Ak chce, človek, ale preniknúť do iného jazykového prostredia a uplatniť sa v ňom, je to chyba.
Za pozornosť stojí, ako sa v našich krajinách vyučuje cudzí jazyk: bazírovanie na gramatike, formálna komunikácia, hodina založená na vyplňovaní cvičení apod., namiesto toho, aby sa žiaci snažili povedať niečo vlastnými slovami o veci, previedli svoje myslenie do cudzieho jazyka v jeho rámcoch (prečo to mám hovoriť spôsobom ako Angličan) apod.. Dôsledkom zlých učiteľov je aj prechod na "samouku", čo spôsobuje ďalšie nedostatky a neodstrániteľné zlozvyky.
Uvádzate ako dobre anglickým jazykom hovoria národy germánskeho pôvodu, rovnakého ako je ten anglický. Samozrejme, slovanské národy majú problémy s germánskou syntaxou a všetky slová sú si nepodobné - nie ako v germánsky príbuzných jazykoch. Naopak my sa ľahšie naučíme slovanské jazyky. Predstavte si, že by bola poľština svetovým jazykom. Česi a Slováci by boli jeho majstrami, na rozdiel od ... Podobne je to s angličtinou u Talianov či Španielov. A naopak ich zvládnutie francúzštiny. V minulosti ste spomínali výbornú znalosť angličtiny mladými Juhokórejčanmi. O praktikách, demokracii a slobode na ich školách (ale aj v spoločnosti) kolujú rôzne zvesti.
Už len to, že Slovák začne hovoriť česky, uvedomuje si, že stráca svoju identitu a bráni sa tomu. Výsledkom je špatná čeština. Príčinou nie je samozrejme neznalosť českých slov alebo aj gramatiky (i keď bychom vždy zvádza Slováka na bysme a by jsme), ale odlišná syntax a prízvuk na iných slabikách: a to už ovplyvňuje myslenie a identitu.
A ešte poznámka k "rodilému mluvčí". Raz mi jeden žiak na VŠ povedal, že je pôvodom Maďar, a že dokonca skončil maďarské gymnázium. Neveril som mu, pretože hovoril ako Slovák: teda nerobil chyby ani v akcente, ani sa nedopúšťal malých chýb, ktoré Maďari nakoniec vždy urobia, ako napr. vo vynehcaní zvratných zámen.
Inak, ženy hovoria cudzími jazykmi omnoho prirodzenejšie než muži...
Vytisknout30.6. 2014 / Milan Kubr
"Hranice mé řeči jsou hranicemi mého světa" (Ludwig Wittgenstein) Jan Čulík i Pavel Gajdošík zdůrazňují naprosto správně, že rozhodnutí naučit se dobře cizí jazyk je projevem ochoty a vůle "otevřít se něčemu novému". Upozorňují na strac...