Sny vo virtuálnej realite
28. 6. 2010 / Michal Feik
Voľby sa už skončili, dnes je trinásteho, dal sa v nedeľu po voľbách počuť podpredseda strany Sloboda a solidarita Juraj Miškov. Presne ako Vladimír Mečiar kedysi: je po voľbách, zvykajte si. Ak voliči niektorej zo strán rodiacej sa vládnej koalície sadli na lep sľubom o dekriminalizácii marihuany, odvodovom bonuse či odluke cirkvi od štátu, treba sa zobudiť späť do reality. Vláda bude pozostávať zo štyroch (alebo šiestich?) strán, a to si vyžaduje kompromisy. To je predsa jasné každému. Žiaľ, väčšinou až po voľbách.
Na to, že predvolebné sľuby sa málo zhodujú s nasledujúcimi krokmi novej vlády, sme si už za dve desaťročia demokracie mohli zvyknúť. Do popredia sa však dostáva nový fenomén informačnej spoločnosti: virtuálna realita.
Vďaka nej môžu voliči žiť v úplne inom politickom svete, ako je ten skutočný. Stačí na to mať vhodné médium a ovládať sériu psychologických trikov. Za takýchto okolností môže Iveta Radičová predstavovať sociálne cítiacu líderku so všetkými predpokladmi na to, aby riadila krajinu úplne novým štýlom. Čo tam po tom, že má asi také sociálne cítenie ako F. A. Hayek, že je neskúsená politička a taktička, ktorá v živote neriadila nič väčšie ako svoje prednášky na univerzite či neziskovú organizáciu?
Auru experta na ekonomiku, ktorý vie jasne pomenovať podstatu problému a s kalkulačkou v ruke navrhnúť vyrovnaný štátny rozpočet, zase okolo seba vytvoril Richard Sulík. Na internete sebavedomo a nekompromisne vystupujúci politik však v televíznych debatách vie ťažko sformulovať súvislú vetu a v povolebných vyjednávaniach ťahá za kratší koniec. Podobnou virtuálnou realitou živia politici aj predstavu o programovej blízkosti strán, ktoré budú tvoriť nový kabinet. Za takýchto okolností je aj výhrada vo svedomí vlastne liberálna agenda.
Tá najväčšia ilúzia, v ktorej my občania žijeme, však nespočíva v tom, že by nová vláda mala byť lepšia, akčnejšia, hospodárnejšia či menej skorumpovaná ako iné. To je len pro forma. V skutočnosti je to jedno. Služby vo verejnom záujme sa z veľkej časti sprivatizovali a ekonomiku neriadia zvolení zástupcovia občanov, ale nikým nevolení majitelia a manažéri firiem bez kontroly a spoločenskej zodpovednosti. A to všetko kryjú médiá, ktoré nás denne presviedčajú o tom, že zhnité ovocie je delikatesa.
Ako sa medzi riadkami vyjadril český uhľobarón a majiteľ Hospodářskych novín Zdeněk Bakala, úlohou novín už dnes nie je informovať, ale ovplyvňovať. Takže návštevníci nového virtuálneho politického divadla by mali odložiť vlastné myšlienky, pohodlne sa usadiť a ponoriť sa do ríše ekonomickej a politickej rozprávky.
Pekné sny.
Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO
Vytisknout