Daniel chce vidieť VyVolených. Ešte nemal príležitosť, tak prečo nie? Aspoň sa konečne pozriem aj ja. TV nevlastníme, tak cez internet púšťam posledný diel z archívu na webe. Po chvíle mi povie "to je nuda" a odchádza sa hrať. Ja tiež. Chvíľa s VyVolenými niekam odplaší radosť, ktorá ma životom obvykle tvrdohlavo sprevádza a dostaví sa neurčitý pocit čohosi smutného...však to poznáte.

Ako protiútok k nechceným negatívnym emóciám odpaľujem Black Hawk Down. Réžia: Ridley Scott. Kulisy: 1996, Somálsky Mogadiš, hladomor, občianska vojna, dobrí a hrdí americkí vojaci zabíjajú všetko živé v dosahu. Očakávam koncentrovaným cudzím nešťastím a brutalitou overený a rýchly návrat mojej radosti (ach pán Freud).

Nepozorovane si prisadne Daniel.

"Mami, čo to je?"

"Občianska vojna v Afrike. Choď sa hrať s legom," odpovedám. Výzva k hre s legom nezaberá. Daniel ostáva a pozerá ďalej. Nechávam ho, veď bez ujmy už párkrát videl Lord of the Rings, Matrix, Van Helsing a Blade.

Po pár minútach tenký chvejúci sa hlások šepká "Mami, to je naozajsky?"

"Ano, podľa skutočnej udalosti" automaticky poviem pravdu a hladne čakám na svoju dávku radosti. Namiesto radosti syn schúlený do klbka vzlyká a trasie sa, v duši mi vybuchne RPG, bleskovo vypínam PC s filmom. Pokúšam sa ho upokojiť. Všetko završujem trápnym sľubom "Danuško, láska moja, miláčik, prisahám Ti, že do takej krajiny nikdy nepôjdeme na dovolenku! Neboj sa, ja ťa vždy ochránim od všetkého zlého, len už neplač...." Celú noc rozmýšľam, či zlo je alebo nie je súčasťou božieho plánu.

Túto náhodnú prípadovú štúdiu správania sa 8-ročnej bytosti zovšeobecňujem a zjednodušujem: "Akože" realita sa nás netýka. Obranou pred informačnou záplavou, anonymitu a postmodernu je vytesnenie života samého do kategórie "akože". Tam sme zaradili fucking work, každodenné večerné pivá, formálne manželstvá, milencov, hypotekárne splátky a podobné lahôdky. "Akože" sú filmy, správy a smrť kolegovej dcéry. Kde je ten detsky "naozajsky" život? Mogadiš je ďaleko. Reality Shows sú tu. Blízko. Perverzná národná skupinová terapia pred prebudením sa z "akože". Poplakať si, nahnevať sa. Bez ťarchy zodpovednosti za svoje činy. Áno, existuje to. Začnime s tým vo vile. Tam je to "real". Sartre a de Sade by sa potešili. Snáď.