Zasahovanie Vatikánu do vnútroštátneho práva

Ide konkrétne o činnosť v ozbrojených silách, zdravotnícku činnosť, najmä vo vzťahu k interrupciám, umelým alebo asistovaným oplodneniam, sterilizácii či antikoncepcii, výchovno-vzdelávaciu činnosť, poskytovanie právnych služieb, pracovnoprávne vzťahy a "konanie súvisiace s genocídou, popravami zajatcov bez súdu, mučením, vojenskou krutosťou a perzekúciou bezbranného civilného obyvateľstva". Posledná menovaná oblasť je azda najväčším právnickým nezmyslom, ktorú erudovaný minister spravodlivosti mohol vôbec dopustiť. Z textu návrhu zmluvy by sa na základe toho mohlo usudzovať, že slovenský právny poriadok povoľuje genocídu, popravy zajatcov bez súdu či mučenie, a preto je úbohé Slovensko, či už chce či nechce, nútené prijať zmluvu o výhrade svedomia.

Ešte väčším nebezpečenstvom je, že podľa návrhu zmluvy tu bude cudzí štát -- poverená inštitúcia Svätej Stolice --, ktorý bude mať právomoci interpretovať a uplatňovať slovenské zákony, čo je v úplnom rozpore s demokratickými zásadami. Môže dokonca dôjsť k situácii, keď súdy sa budú pri svojom rozhodovaní opierať o interpretáciu Svätej Stolice, a tak nepriamo uplatňovať kanonické právo, t. j. učenie katolíckej cirkvi. Zmluva tiež umožňuje, aby zmiešaná komisia vytvorená zo zástupcov Slovenskej republiky a Svätej stolice pripomienkovala slovenské zákony. Takéto zámery nemožno nazvať ináč ako vytvorenie novej vatikánskej kolónie na Slovensku.

Ohrozené reprodukčné zdravie

Prípadné schválenie a následná realizácia zmluvy o výhradách svedomia v praxi by mala nedozerné dosahy aj na oblasť reprodukčného zdravia a reprodukčných a sexuálnych práv občanov. Zmluva totiž umožňuje uplatniť si výhradu svedomia pri vyučovaní sexuálnej výchovy na školách, ktorá je podľa všetkého v rozpore s katolíckou morálkou, ako aj pri predpisovaní antikoncepcie či vykonávaní interrupcií, a to tak individuálnymi lekármi, ako aj v celých zdravotníckych zariadeniach.

Otvára sa tak závažná otázka, či sexuálna výchova bude vôbec v školách zabezpečovaná a či žiakom nebudú odopreté základné informácie o plánovanom rodičovstve, ochrane pred sexuálne prenosnými chorobami či bezpečnom sexe a či občania -- a najmä ženy -- budú mať vôbec prístup k základným službám reprodukčného zdravia, ak si v ich okolí väčšina lekárov a zdravotníckych pracovníkov uplatní výhradu svedomia.

Aká výhrada svedomia?

Ďalším problémom je, či návrh zmluvy o výhradách svedomia je vôbec v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach (EDĽP), ktorým je viazaná aj Slovenská republika. Ten v článku 9 ochraňuje oblasť osobného presvedčenia a náboženského vierovyznania, t. j. oblasť, ktorá sa miestami označuje ako forum internum, teda vnútorná sloboda. Tento článok zaručuje, že nikoho nemožno nútiť zmeniť vlastné presvedčenie a zmýšľanie. EDĽP však už neochraňuje právo na konanie (in foro externo) podľa subjektívnych názorov, náboženstva či presvedčenia človeka. Koniec koncov, aj podľa slovenskej ústavy možno podmienky výkonu práv týkajúcich sa slobody myslenia, svedomia či náboženského vyznania obmedziť zákonom, ak ide o "opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných".

Je teraz už len na poslancoch, aby posúdili, či navrhovaná zmluva o výhradách svedomia nie je v rozpore s týmto ustanovením ústavy. Je na nich, či budú rešpektovať základný demokratický princíp rovnosti pred zákonom, dodržiavania zákona a nediskriminácie tých s iným ako katolíckym vierovyznaním. Už len od poslancov závisí, či odmietnu návrh zmluvy o výhradách svedomia, alebo, naopak, prispejú k ďalšej klerikalizácii Slovenska a posilňovaniu moci katolíckej cirkvi vo všetkých oblastiach spoločenského života.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO