Pri pohľade na vývoj udalostí po novembrových prezidentských voľbách sa svet neprestáva čudovať nad ráznosťou zmien prebiehajúcich priamo pred televíznymi kamerami. Osobitne hlavné mesto Kyjev je utopené v záplave oranžovej farby -- symbolu politickej opozície reprezentovanej Viktorom Juščenkom. Masové demonštrácie jeho stúpencov zastavili život v ukrajinskej metropole a prinútili vládu i parlament zaoberať sa rýchlym riešením povolebnej krízy. Tá vznikla už po prvom kole prezidentských volieb a prehĺbila sa po druhom, keď predbežné výsledky naznačovali víťazstvo Juščenkovho protivníka Viktora Janukoviča. Juščenkov volebný štáb a pomáhajúce mimovládne organizácie a iniciatívy využili pomerne krátky čas na zorganizovanie mohutného masového nenásilného odporu v centre ukrajinskej metropoly. Námestie nezávislosti sa premenilo na oranžovú arénu zaplnenú Juščenkovými priaznivcami. Masové akcie v Kyjeve pripomínajú prejavy odporu počas nežnej revolúcie v ČSSR pred 15 rokmi. Najmä mladí Kyjevčania a Ukrajinci dostávajú jedinečnú príležitosť vychádzať do ulíc a pomáhať uskutočňovať zmeny, po ktorých túžia. Kto by nedychtil po skutočnej slobode a demokracii, keď je doma konfrontovaný s jej deformovanou reálpodobou, ktorá deprimuje, znechucuje, odrádza a vyháňa tých najschopnejších a najnetrpezlivejších na Západ? V krajine, ktorá je demokratická iba formálne, sa bez ohľadu na generačnú príslušnosť nemôžu dobre cítiť občania túžiaci po naplnení snov a predstáv o živote v slobodnej spoločnosti.

Neustále kritizovaný vplyv veľkého východného ruského suseda sa hospodársky prejavuje do veľkej miery cez prepojenia ruských klanov s bratrancami na Ukrajine. Je to divoký kapitalizmus, ktorý má ďaleko od optimálneho stavu slobodného trhového konkurenčného prostredia. Štátny sektor s biedne platenou byrokraciou je na hony vzdialený výkonnému a transparentnému systému, aký svetu ukazuje napríklad Škandinávia. Deficity v dodržiavaní pravidiel hry majú všetky štáty a prípady korupcie, daňových podvodov, sprenevier a tunelovania sa vyskytujú aj v západných krajinách. Rozdiel je však v miere rozsahu, stupňoch postihu a spoločenskom vedomí. Kým verejná mienka v západných štátoch býva nad odhalenými prípadmi rozhorčená a vyžaduje okamžitú nápravu, na Ukrajine a v Rusku (Slovensko do tejto úvahy zaťahovať nebudeme) je príliš pasívna a rezignovaná. Azda tolstojovsky fatalistická, ale to by bolo paušalizovanie, ktoré si v prvom rade vyprosuje čoraz početnejší segment mladej generácie. Cestuje po svete, porovnáva a dožaduje sa nápravy, ktorá však presahuje možnosti existujúcich štruktúr. Ukrajinský politický systém nepriznáva prezidentovi krajiny toľko právomocí ako v susednom Rusku. V osobe už 10 rokov prezidentujúceho Leonida Kučmu nemá Ukrajina hlavu štátu s podobnou razantnosťou a víziou, akú prejavuje jeho ruský náprotivok v Kremli. Vladimír Putin chce zo svojej krajiny vybudovať silnú a globálne rešpektovanú veľmoc opierajúcu sa o výkonné hospodárstvo. Týmto cieľom podriaďuje ovplyvňovanie vnútropolitického života i za cenu intervencií do demokratických mechanizmov. Hovorí sa o riadenej demokracii, podobnej tej v Číne. Ukrajina, zbavená jadrových zbraní, však nehrá veľmocenskú ligu. Ukrajinská riadená demokracia je iba lichotivým označením pre marazmus korupcie a klientelizmu pletenca klanov a ústretovej štátnej byrokracie.

Otázkou je, akú má Juščenkovo deklarované odhodlanie vyčistiť ukrajinský Augiášov chliev nádej na úspech. Ak sa zopakuje druhé kolo prezidentských volieb, Juščenko zažiari, pretože mocenská báza jeho konkurenta sa drobí. Janukovič je predsedom vlády a tej hrozí finančná a menová katastrofa. V ukrajinských mestách sa šíri panika a občania vyberajú peniaze z bánk. Paralyzovaný je hospodársky život, vyberanie daní, poplatkov atď. Vyprázdňuje sa štátna pokladňa a miznú devízové rezervy, čo tlačí na hodnotu hryvny. Vláde hrozí hospodársky krach. Ak bude musieť Janukovič podať ako premiér demisiu pred opakovaním druhého kola prezidentských volieb, odskočí od neho dosť vysoké percento voličov a vavrínový veniec získa hravo Juščenko. Krízou postihnuté hospodárstvo a finančný systém začne pomáhať sanovať Západ, čo sa neobíde bez zmien v rozložení domácich privilegovaných kruhov. Európsku úniu bude potom čakať úloha rozumne využiť svoje nové postavenie. Stane sa nielen mocenským činiteľom, ale aj spoločenstvom, ktoré by malo dať Ukrajine jasnú "cestovnú mapu" na plné členstvo v podstatne kratšom časovom horizonte ako ten, čo jej dosiaľ Brusel načrtával.

Zveřejněno s laskavým souhlasem slovenského kulturně politického týdeníku SLOVO