22. 11. 2004
Môcť a mať možnosťRadovan Geist
|
Ľudia sa radi obzerajú späť pri "okrúhlych výročiach". Z nejakého dôvodu je "jeden rok", "desaťročie", "pätnásť rokov" vhodnejším časom na spätné hodnotenie než dvestoštyridsaťsedem dní, sedem rokov a tri mesiace... "Obsesia z okrúhlych čísel" nie je vôbec náhodná. Ľudská myseľ má rada okrúhle, uhladené, jednoduché a čierno-biele kategórie. Myslí sa v nich ľahšie než v tých nesúrodých, čiernych-i-bielych, nejasných. Ľahšie a rýchlejšie. S touto človeku vlastnou optikou sa snažíme zatriediť aj udalosti 17. novembra 1989. Vtedy sme nemohli cestovať, teraz môžeme. Alebo naopak. Vtedy sme si mohli byť istí svojou budúcnosťou (zamestnaním...), teraz nemôžeme. Vtedy sme mohli... Minulosť sa do reality nepremieta ako objektívne daný súbor faktov, ale ako subjektívna interpretácia skutočností, ktoré sa stali, mohli stať, mali stať či stať nemali. Každý si vytvára subjektívny obraz minulosti, aby vysvetlil, ospravedlnil svoju prítomnosť. Víťazi v nej chcú vidieť vysvetlenie vlastného úspechu a ospravedlnenie toho, že teraz užívajú jeho plody. Pre porazených je anestetikom zakrývajúcim trpkosť prehry. Pokiaľ takáto subjektívna interpretácia prebieha na individuálnej úrovni, všetko je v poriadku. Je len jednou z mnohých stratégií prežitia. Problém však nastane, keď sa z jednej z týchto interpretácií stáva jediná spoločensky prístupná. Nebude prekvapením, ak je to práve interpretácia víťazov. Každý režim má nutkanie vytvárať si oficiálnu históriu dejín, ktorou podporuje vlastnú legitimitu, čím sa dostáva nebezpečne blízko ku konfliktu s ľudskou slobodou. Jednota vzývaná v mene "triedy", "národa" či "demokracie" je vždy naivná a nebezpečná (a v poslednom prípade aj vnútorne rozporná). Zatiaľ čo má každý jednotlivec (viac či menej realite sa približujúcu) interpretáciu skutočnosti, a má na ňu dôvody a právo, spoločnosť si také nároky robiť nemá. Inak sa dostáva do konfliktu so svojou vlastnou časťou, nedokáže jej "iné videnie" pochopiť a odmieta sa ním zaoberať (ako s niečím spiatočníckym, škodlivým...). Preto neverím tvrdeniam, že 17. november bol historickým prelomom, "po ktorom" bolo všetko iné ako "pred ním". Z prieskumov verejnej mienky, ktoré sa 17. novembra pravidelne objavujú ("Žilo sa vám lepšie predtým, alebo teraz?") sa dá s istotou vyčítať len jeden úplne neexaktný fakt -- pre väčšinu ľudí sa niektoré veci zlepšili, iné zmenili k horšiemu. Že žiaden režim nie je automatickou zárukou šťastnejšieho života. Inak skoro nič. Mnohí ľudia sú radi, keď môžu slobodne voliť, ale boli by radšej, keby si mohli aj skutočne vybrať. Sú radi, keď nevládne strana, ale boli by radšej, keby nevládli strany, skupiny a skupinky. Sú radi, že môžu cestovať kdekoľvek do zahraničia, ale boli by radšej, keby si to mohli dovoliť. Existuje rozdiel medzi "mať" a "mať možnosť". To nie je okrúhle, jednoznačné konštatovanie, no taká nie je žiadna neindividuálna skutočnosť. Zveřejněno se souhlasem týdeníku SLOVO |