Čo pán minister poviete na takúto logiku?

Prečo som Vám položil túto otázku? Pretože ani autori našej ústavy a ani Vy nie celkom dobré chápete zmysel slov v Ústave SR "bezplatná zdravotná starostlivosť". Tým vzniká priestor na neseriózne sa správanie vlády a NR SR k občanovi.

Cez 90% občanov, teda "radový občan" nič nedostáva od štátu zdarma, ale za všetko si platí. Len malá časť občanov, ktorý sa v živote nemohli zapojiť do pracovného procesu pre svoj invalidný stav sú dotovaní teda dostavajú od štátu niečo zdarma. Aby sme to pochopili musíme sa na spoločnosť pozrieť oveľa pozornejšie a skúmať aj "ekonomické siločiary, ktoré sú nám voľným okom neviditeľné".

Ako teda vyzerajú "ekonomické siločiary" ktoré vytvárajú z ľudských jedincov spoločnosť v oblasti zdravotnej starostlivosti? Zdravotnú starostlivosť si občan pre seba zabezpečuje nie na priamom princípe ale na princípe poistnom. Choroba je stav nechcený a nepredvídateľný, podobne ako havária či živelná pohroma. Pripravovať sa ekonomický na takýto stav samostatne znamenalo by viazať obrovský kapitál, ktorý možno vôbec občan nebude potrebovať, alebo naopak bude ho viazať v nedostatočnom množstve a preto mu v rozhodujúcej chvíli bude k ničomu. Napríklad vznikne potreba operácie srdca a nebude mať dostatok kapitálu tak zomrie a našetrení kapitál mu bude nanič.

Poistný systém nie je síce spravodlivý pretože niekto ho vôbec nevyužije a iný spotrebuje mnohonásobne viac než doň vložil, ale je ekonomický vždy rentabilnejší pre všetkých, ako individuálne sporenie na možnú chorobu či haváriu. Z uvedeného dôvodu si občania platia poistné a očakávajú, že keď nechtiac sa dostanú do biedy tak správca poistného sa o nich plnohodnotne postará. (Pozrite na ekonomickú nezmyselnosť Vášho nového návrhu: Každý dôchodca a sociálne odkázaný dostane o 50.- Sk viac a bude si platiť pobyt a stravu v nemocnici, ošetrenie u lekára a pod. 80% dôchodcov môže toto zvýšenie prejesť či prepiť a tým ktorí naozaj budú potrebovať na lekárske ošetrenie nebude stačiť. To v našom štáte totálne vykapalo normálne sedliacke myslenie?).

V tejto podstate poistného princípu starostlivosti občana o svoje zdravie niet žiadneho rozdielu medzi poistným za socializmu a kapitalizmu, (samozrejme ak nemám na mysli primitívny kapitalizmus trebárs z 30 rokov minulého storočia v ktorom sa tento "sedliacky" rozumný poistný systém rodil ) rozdiel je len vo forme platenia, spravovania a užitia poistného. Za socializmu občan si poistné platil vo forme dani štátu a štát, ako správca poistného si budoval zariadenia, aby čo najoptimálnejšie sa postaral o zdravotný stav občana vrátane prevencie, ktorá je lacnejšia, ako zanedbaná starostlivosť. Tento jednoduchý a prehľadný systém s priamou zodpovednosťou štátu za spravovanie poistného a jeho užitie bol po roku 1988 postupne rozbitý napriek tomu, že jeho podstata sa nezmenila. Občan tak ako predtým si platil poistné, platí aj dnes. Rozdiel je však v tom, že neexistuje na prvý pohľad jednotný správca poistného a tým sa vizuálne vytratila aj priama zodpovednosť za jeho spravovanie a užitie.

Kto všetko sa dnes stará o poistné platené občanom a o jeho užitie v prospech občana? Občan keď je zamestnaný tak si platí poistne priamo niektorej zdravotnej poisťovni. Zároveň cez dane si kumuluje v štátnej kase peniaze, aby štát zaňho platil poistné vtedy keď bude už na dôchodku. V období keď sa ešte len pripravuje na život a teda nie je v stave platiť si poistne, tak mu štát poskytuje pôžičku z ktorej zaňho zaplatí poistne a túto si neskôr cez dane stiahne. Ako z povedaného plynie občan si cca 50% poistného platí priamo do zdravotnej poisťovne a cca 50% cez dane štátu a štát následne zabezpečuje preňho zdravotnú starostlivosť cez platenie poistného v niektorej poisťovni. Toto je len chaos ktorý vznikol v spravovaní poistného. Oveľa väčší chaos nastal v jeho užití. Rozbitie národného zdravotníctva znamenalo rozpad jednotného systému zdravotnej starostlivosti o občana na tisícky štátnych a súkromných spotrebiteľov poistného - lekárov, lekárni, producentov a dovozcov liekov, rôznych dílerov a pod. , z ktorých sa každý snaží utrhnúť z poistného zaplateného občanom čo najväčší krajec a použiť na svoje a nie pacientove potreby. Za celý ekonomický chaos ktorý z toho vznikol stačí spomenúť fakt, že zatiaľ čo štátne zdravotné zariadenia sa topia v dlhoch a nie sú schopné obnoví elementárnych zdravotných prístrojov či nákup z pohľadu na pacienta nevyhnutných potrieb tak na strane druhej súkromná zdravotnícka sféra sa topí v pacientových peniazoch ktoré používa na nákup drahých aut či zahraničné "študijné" pobyty. Z povedaného je jasné, že peniaze ktoré občan odovzdal do poistného systému "nemajú gazdu" a tak potom vyzerá aj celá zdravotná starostlivosť u nás. Je to však naozaj tak, že pred občanom neexistuje zodpovedná inštitúcia ktorá by niesla plnú zodpovednosť za hospodárenie s peniazmi vloženými do poistného systému? Ak sa pozrieme na problém cez "ekonomické siločiary" tak tomu tak nie je!!!

Teraz je namieste aby sme si objasnili použitý termín "ekonomické siločiary" pretože praktická ekonómia takýto termín nepozná. Súčasná ekonómia sleduje len javy ekonomický viditeľné a neanalyzuje ekonomické javy, ktoré nevidí na účtoch. Spoločnosť však drží pohromade ekonomický skelet ktorý je zložený z povrchových ekonomických tokov (viditeľných v toku reálnych peňazí) a hĺbkových ekonomických tokov kde reálny pohyb peňazí nevidíme. Obrazne povedané, voda ktorá padne z oblohy čiastočne tečie ako povrchová voda, čiastočne ako voda podzemná a čiastočne sa vyparí. Dobrý hydrológ sa zaoberá vo svojich výpočtoch a z nich plynúcich zásahov do týchto tokov, celkovým objemom vody a nielen prietokom vody v riekach (možno pre Vás by bol lepší príklad v krvnom obehu cez povrchové a vnútorne tepny a žily). Nuž a tak sa na ekonomické toky od občana k spoločnosti a od spoločnosti k občanovi musí pozerať aj ekonóm. Celková bilancia týchto tokov musí byť vyrovnaná (až na zdôvodnené výpary, vypariť sa však nemôže zodpovednosť za ich spravovanie a nakladanie s nimi).

Po tomto teoretickom extempore poďme sa pozrieť praktický na problém zdravotnej starostlivosti o človeka a hľadať zodpovedného za ňu. Ako sme hore uviedli cca 50% poistného občan odvádza štátu a teda za hospodárenie s nimi pred občanom nesie priamo štát. Cca 50% poistného občan platí priamo zdravotnej poisťovni a tak by sa zdalo, že zodpovednosť za hospodárenie s nimi pred občanom má poisťovňa. Toto však nie je pravdou!!! Poisťovňa je len nastrčená figúrka, ktorá ma zahmliť pred občanom skutočný stav veci a vizuálne zbaviť štát zodpovednosti za hospodárenie s jeho peniazmi. Poisťovňa nie je svojprávny ekonomický subjekt!!! O tom koľko ma občan či štát v jeho mene platiť do poistného fondu nerozhoduje poisťovňa, ale štát vo svojom zákone (toto je jedna z reálnych a kľúčových ekonomických siločiar o ktorých sa nehovorí ale cez ktorú prebral na seba zodpovednosť za hospodárenie s poistným a jeho organizáciou na seba štát) , štát ďalej rozhoduje o klasifikácii liekov a cenách zdravotnej starostlivosti, teda o rozhodujúcich cenových otázkach, rozhoduje o licenciách a organizácii zdravotnej starostlivosti ako celku, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú ceny liekov, zdravotníckych služieb, nákladov a pod. (ide o skupinu ďalších ekonomických siločiar ovládaných štátom pomocou ktorých hospodári s prostriedkami občana - poistenca).

Čo z povedaného plynie? Štát nesie plnú zodpovednosť pred občanom za použitie jeho peňazí vložených do zdravotného poistenia. To, že rozbil jednotný systém zdravotnej starostlivosti o občana, ho nezbavilo tejto zodpovednosti. Jedine čo tým dosiahol je, že si sťažil kontrolu a riadenie. Teraz ak chce zodpovedne plniť si úlohu hospodára s peniazmi o ktoré cez zákon oberá občana bude si musieť dobudovať kontrolne mechanizmy od seba až po posledného dílera liekov, lebo len tak bude môcť prehlásiť, že sa zodpovedne stará o prostriedky, ktoré do jeho rúk vložil občan, respektíve o ktoré občana obral v mene "zákonnej zdravotnej starostlivosti".

Ešte nám ostalo po zistení, že občan nemá bezplatnú zdravotnú starostlivosť položiť si otázku čo znamená v ústave "bezplatná"? Ak zoberieme na vedomie, že ide o poisťovníctvo tak zmysel tohoto slova môže byť jediný "bez spoluúčasti poistenca"!

Záver:

Čim vyspelejšia spoločnosť, tým viac peňazí preteká cez zákonom chránené "ekonomické siločiary" vo forme dani a poistného. V starostlivosti o zdravie, dôchodcov, krajinu a mnohé ďalšie sme dosiahli ideálny stav keď 100% starostlivosť sa zabezpečuje cez zákonom chránene ekonomické toky a preto vracať sa tam kde celý tento systém vznikal aj so svojimi pôrodnými bolesťami je ekonomický nezmysel!!! (USA sa snažia dospieť k univerzálnej zdravotnej starostlivosti, teda tam kde mi sme boli včera a mi sa vraciame do obdobia primitívneho kapitalizmu.) Namiesto toho aby sme hľadali cestu ako, posilniť kontrolu zo strany občana nad jeho peniazmi pretekajúcimi cez tieto neviditeľné ekonomické toky tak zavadzaním trhového mechanizmu do týchto tokov naopak túto kontrolu mu sťažujeme a naviac ho finančne trestáme za úradnícku neschopnosť lepšie hospodáriť s peniazmi ktoré občan vložil do ochrany svojho zdravia . Štátny úradníci cez masmedia nám masírujú mozgy, že sa to deje v našom záujme.

Totálny politický podvod!!! O čo ide:

1. Štát nám čoraz viac lenivie a korumpuje sa. Štátni úradníci a politici sa na jednej strane takto vyhýbajú zodpovednosti a možnosti kontroly zo strany občanov a na druhej vytvárajú "kalné vody v ktorých možno dobré loviť".

2. Štát ustupuje veľkokapitálu pre ktorý je výhodne ak radový občan a jeho ťažko zarobené peniaze nie sú chránené štátom a dostavajú sa na trh nechránené. Pre veľkokapitál sa tak stavajú ľahkou korisťou. "Osobná zodpovednosť", "slobodné rozhodnutie o použití peňazí" a pod. je len politická kamufláž ktorú do úst politikov (domácich či európskych) vložil "okrúhly stôl", MMF, Svetová banka a pod., aby bolo na otvorenom trhu čo najviac nechránených peňazí.

Na prvý pohľad ponuka, aby sa občan staral o čo najväčší balík zarobených peňazí (platil čo najmenej dani a poistného) je lákavá. O to ťažšie vytriezvenie však prichádza v podobe následkov. Veľkokapitál vždy veľmi rýchlo reaguje na kúpnu silu občana a ak štát prestane od neho vyberať dane či poistne a ponechá mu slobodnú vôľu pri ich použití, dokáže od neho peniaze získať skôr, ako by ich vložil do poistného systému pre budúcnosť. (Dobrovoľné poistné predsa nie je životná nevyhnutnosť a tak nepatrí ani do minimálnej mzdy či sociálnych dávok). Ak dnes vláda a politici búrajú zaužívaný sociálny a zdravotný poistný systém tak nie preto, aby občanovi pomohli, ale naopak aby ho zbavili ochranný pred pažravým veľkokapitálom.

Porozmýšľajme o tom.

S pozdravom "Myslenie bolí, ale neškodí, naopak podporuje zdravého ducha". (Otázka je či to má vplyv aj na spoločenského ducha?)

Andrej Sablič

V Michalovciach 7.7.2003

Co.: Ústavný sud SR