Architekti jednostrannej globalizácie presne taký obraz potrebujú. Zelené štatistiky ich totiž už dlhé roky znervózňujú: usvedčujú ich z fatalizmu, bezohľadnosti, sebectva a koristníctva na úkor životného prostredia našej planéty, na úkor kvality života väčšiny obyvateľov sveta. A zrazu sa na scéne objaví Björn Lomborg, mladý muž s tvárou hollywoodskeho herca, vedec s minulosťou zeleného radikála a v jedinej knihe optimisticky vyvráti všetky "omyly" svetovej lóže ochrancov prírody:

Lomborg dokazuje, že zdroje planéty sa nevyčerpávajú. Lomborg je presvedčený, že rast populácie sa o niekoľko desaťročí zastaví. Lomborg vie, že biologické druhy nevymierajú ani zďaleka tak rýchlo, ako kuvikajú zelení, a tých pár druhov, ktoré už definitívne vymreli, zaraďuje do škatuľky "obete evolúcie". A napokon: Lomborg tvrdí, že znečistenie ovzdušia Zeme splodinami ľudskej technosféry je zanedbateľné a nespôsobí ani v budúcnosti katastrofy, ktoré zelení predpovedajú.

Björn Lomborg sa na úlohu optimistického mesiáša starostlivo pripravil. Oholil si bradu, oblieka sa podľa najnovšej módy jupíkov, stal sa levom salónov. Za svoj vizuálny looping a hodnotové salto mortale si však nevyslúžil iba ocenenia, ale aj zdrvujúcu kritiku. Nielen zo strany zelených, ktorí mu nevedia prísť na meno: renomovaný časopis Nature prirovnáva Lomborgove tvrdenia ku klamstvám tých, čo spochybňujú holocoust.

S istým oneskorením zareagovali aj iné renomované vedecké časopisy. Americký New Scientist požiadal o recenzie knihy Skeptický ekológ štyroch popredných odborníkov na jednotlivé oblasti životného prostredia. Vedci Lomborgovu knihu prečítali, porovnali jeho tvrdenia s faktmi citovaných (bolo ich takmer tritisíc) i nepovšimnutých zdrojov a väčšinu jeho interpretácií označili za štatistické eskamotérstvo a nezodpovedné zjednodušovanie skutočnosti.

Profesor biológie Stephen Schneider z Ústavu pre medzinárodné štúdie Stanfordskej univerzity zhodnotil Lomborgovu diagnózu globálneho otepľovania takto: "Lomborgova manipulácia s faktami ma pobúrila. Obávam sa, že laici a odborníci si naše kritické recenzie jeho knihy nevšimnú a dajú sa týmto "vyvracačom mýtov" oklamať. Štatistik Lomborg pripúšťa, že nie je odborníkom na problematiku životného prostredia. Pravdivejšiu vetu som v celej jeho knihe nenašiel."

John P. Holdren, profesor ekológie na Harvardskej univerzite zhodnotil Lomborgove filipiky na tému zdrojov energie takto: "Väčšina ekológov netvrdí, že nebudeme mať dosť energie. Upozorňujú však na to, že máme čoraz nekvalitnejšie životné prostredie a naša schopnosť zvládnuť riziká vyplývajúce zo zásobovania energiou sa znižuje. Lomborgova logika i štatistické metódy vedú neraz k absurdným záverom. Lomborg nerozumie problémom; jeho tvrdenia sú povrchné, roztrieštené. Robí hanbu skeptikom i štatistikom."

Kritikou nešetrí ani John Bongaarts, viceprezident oddelenia strategického výzkumu Populačnej rady v New Yorku. O Lomborgovej optimistickej prognóze rastu populácie okrem iného napísal: "Lomborgov názor, že "počet ľudí nie je problémom" je jednoducho omylom. Lomborg tvrdí, že hlavnou príčinou hladu a podvýživy je chudoba. Nedodáva však, že hlavnou príčinou chudoby je rast populácie. Vyše polovicu populácie Zeme tvoria mladí ľudia, ktorí ešte nepracujú. Aj tí však jedia, potrebujú obydlie, oblečenie a vzdelanie. Nie sú však produktívni, a preto významne zaťažujú ekonomiku... Okrem toho, nadmerný počet uchádzačov o obmedzené množstvo pracovných príležitostí tlačí dolu mzdy, čím narastá chudoba a nerovnosť. Pritom: zahraničná pomoc rozvojovým krajinám z roka na rok klesá. Lomborgove interpretácie sú cynické. Nemobilizujú; vedú k sebauspokojeniu."

Thomas Lovejoy, vedúci poradca pre biodiverzitu Svetovej banky, napísal: "Lomborg metodicky prekrúca fakty... Rýchlosť vymierania biogických druhov narastá exponenciálne. Potvrdzujú to všetky dôveryhodné štúdie. Mnohé z jeho tvrdení sú vyslovené nezmysly. Napríklad: Jedinou hodnoto lesa sú vyrúbané stromy... To je rovnaká hlúposť, ako keby napísal, že kremíkove čipy by sme mali oceňovať podľa hodnoty kremíka. Alebo že paneláky majú rovnakú hodnotu ako historické stavby. Najhoršie je, že Lomborg svojim čitateľom sugeruje, že jediné, čo ekológia dokáže, je kuvikanie, zastrašovanie a preháňanie."

Všetci recenzenti sa zhodli v názore, že pravdou je pravý opak: väčšina ukazovateľov kvality životného prostredia sa v posledných rokoch vylepšila iba vďaka narastajúcemu a premyslenému tlaku renomovaných environmentalistov, zelených strán, organizáciou tretieho sektora a miliónov občianskych ochrancov prírody na všetkých kontinentoch.

Lomborgovu knihu Skeptický ekológ zatiaľ do slovenčiny či češtiny nepreložili. Aj v našich končinách sa však už objavili články, ktoré autora priam oslavujú: ako poctivého vedca, ktorý demaskoval neseriózne kuvikanie zelených, ako odvážneho občana, ktorý dokázal, že environmentalisti sú naozaj ako melón - zvonku zelení, zvnútra červení. Inými slovami, že ekológia je ideológiou ľavice v rafinovanom prevleku. Ľavice, ktorá je proti slobodnému trhu a demokracii.

Toto nálepkovanie je neseriózne. Rovnako neseriózne ako Lomborgov selektívny optimizmus. Nazdávam sa, že je to optimizmus na objednávku; nemravný optimizmus, ktorého cieľom je oslabiť občiansku ostražitosť, dodať falošné argumenty manipulátorom verejnej mienky v médiách.

Lomborgovým optimizmom sa bezpochyby radi nakazia všetci, ktorých stratégia udržateľného rozvoja rozčuľuje, pretože v diskusiách s jej prívržencami väčšinou ťahajú za kratší koniec. V Lomborgovej knihe nájdu niekoľko tisíc sugestívnych argumentov, ale oháňať sa nimi veľmi nebudú. Drvivú väčšinu z nich už vyvrátili ľudia, ktorí o ekológii vedia oveľa viac ako zelený playboy z Kodane.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO