Poučiť sa z krokov iných

Putin má jednu veľmi dôležitú vlastnosť pre politika -- učiť sa, pričom nielen na svojich chybách, ale aj podľa cudzích príkladov. Všetci si pamätáme, ako už deň po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 George Bush vo svojom vystúpení vyhlásil, že teroristi budú potrestaní a pritom nie je dôležité, v akej krajine sa budú nachádzať. Tým dal najavo, že vojna s terorizmom neuznáva hranice a suverenitu štátov. Neskôr celý svet videl, že Bush nehovoril len tak do vetra. Pre smrť vyše dvoch tisíc ľudí prišlo o moc hnutie Taliban, bin Ládin a mullah Omar prišli o legalitu

Vyzerá to tak, že Vladimir Putin si zobral za príklad práve americký model vzťahu k teroristom a nie izraelský, ako sa tvrdilo v poslednom čase. Moskovské udalosti ukázali, že akcie teroristov dostali naozaj široký rozmach -- nie nadarmo sa dôsledky ich činnosti čoraz častejšie porovnávajú s efektivitou použitia zbraní hromadného ničenia. Je jasné, že Putin nemieni zhadzovať na Čečensko atómovú bombu. No slová o ideologických a finančných podporovateľoch teroristov adresoval presne. Po tom, ako čečenský poľný veliteľ Ruslan Gelajev napadol Itum-Kalinské údolie z gruzínskej strany hranice v lete 2002, sa jasne potvrdilo, že na území Gruzínska sa skrývajú čečenskí separatisti a žoldnieri z iných krajín, ktorí sú stálou hrozbou pre ruské hranice. A preto s nimi bolo treba, podľa tvrdenia ruskej strany, zatočiť, ako Američania zatočili s príslušníkmi al-Káidy a Talibanu v Afganistane.

Pred moskovskými udalosťami ešte pokusy Moskvy vplývať nejakým spôsobom na Tbilisi, ktoré najprv zaryto nechcelo priznať fakt prítomnosti banditov v Pankisskom údolí a potom ich rovnako zaryto nechcelo odtiaľ vyhnať, viedli k "diplomatickej vojne". Vo svetle novej situácie je však možná aj "reálna vojna". Keď Putin zvolal všetkých šéfov silových zložiek Ruska, aby ešte jasnejšie konkretizoval svoje úmysly týkajúce sa likvidácie teroristickej hrozby, dal im jasný pokyn pripraviť novú Koncepciu národnej bezpečnosti krajiny -- opäť podľa príkladu USA. V podstate to znamená jednak revíziu súčasných vzťahov s blízkymi a ďalekými susedmi, a jednak zmeny vo vojenskej doktríne Ruskej federácie.

V poslednom čase sa čoraz viac hovorí o možnom splynutí silových zložiek do jednotnej superštruktúry. Tá by sa mala zaoberať bezpečnosťou krajiny. Opäť vidno podobu s Ministerstvom vnútornej bezpečnosti USA.

Podkladov na takéto tvrdenie je veľa. Predovšetkým, silové štruktúry zažívajú určitú krízu. Existuje dosť rezortov a štruktúr, ktoré sú zodpovedné za bezpečnosť, ale často nie sú schopné sa presne zorganizovať, rozdeliť si zodpovednosť a efektívne predchádzať hrozbám. Tento fakt reanimuje kedysi pochovanú myšlienku o spojení silových rezortov. Podľa aktuálnych zdrojov a procesov do takéhoto spojenia veľa nechýba.

Nové "superministerstvo"

Je známe, že sa pripravuje reforma ministerstva vnútra, ktoré bude tvoriť Federálna polícia, Federálna vyšetrovacia agentúra a Národná garda, ktorá bude priamo podriadená prezidentovi Ruskej federácie. Hovorí sa, že samotná polícia sa bude deliť na časť, ktorá sa bude zaoberať bojom s organizovaným zločinom, a časť, ktorá sa bude zaoberať ochranou spoločenského poriadku. Takisto sa hovorí, že Národnú gardu budú tvoriť nielen vnútorné vojská, ale že sa do nej "vleje" aj FSO (Federálna služba ochrany). Podľa radikálnejšej verzie do zostavy Národnej gardy budú zapojené aj osobitné jednotky výsadkových vojsk, námornej pechoty a mobilných jednotiek pozemných síl, ktorých financovanie malo až doteraz v kompetencii Ministerstvo obrany Ruskej federácie.

V prospech verzie o spojení silových štruktúr hovorí aj myšlienka právnika Michaila Barščevského, predstaviteľa vlády v Ústavnom, Najvyššom a Najvyššom arbitrážnom súde Ruskej federácie, o podriadení generálnej prokuratúry ministerstvu spravodlivosti. Zatiaľ sa úradníci od týchto vyhlásení dištancujú, je však jasné, že táto klebeta nevznikla náhodou. Veľmi zaujímavá je aj informácia o vyčlenení vysokých súm na boj s terorizmom. Podľa jedných údajov boli na tento ciele vydelené tri miliardy rubľov, podľa iných zdrojov, ruských médií, sa v roku 2003 plánuje financovanie vo výške dvadsaťtri miliárd rubľov.

Zatiaľ sa nedá hovoriť o nejakej konkrétnej štruktúre tohto nového "superrezortu", ktorého úlohou by malo byť zabezpečenie spoločenskej bezpečnosti na globálnej úrovni. O určitých črtách však môžeme hovoriť už teraz, na základe analógie s práve vytvoreným podobným rezortom v Spojených štátoch amerických. Nové ministerstvo v USA sa delí na štyri časti -- ochrana hraníc, krízové situácie, obrana pred chemickými, jadrovými a biologickými zbraňami a odbor informačných analýz. Do "pohraničného" odboru budú zaradené aj jednotky pobrežnej ochrany, vízové služby, aj colnica a taktiež neveľká štruktúra, zaoberajúca sa bezpečnosťou vládnych budov. Krízovým situáciám bude čeliť FEMA (americká analógia Ministerstva krízovej reakcie Ruska) spolu s niekoľkými malými oddeleniami, ktoré budú vyňaté zo zostavy ministerstva zdravotníctva a ministerstva spravodlivosti. Mimo "superrezortu" ostávajú také "veľryby" ako FBI, CIA a Agentúra národnej bezpečnosti.

Je tu však ešte niečo, čo je dôležitejšie ako poznanie štruktúry. To, čo čaká obyčajných Američanov (a podľa všetkého aj Rusov) počas fungovania novej superštruktúry. Vraví sa, že v rámci boja proti terorizmu Pentagón vyvíja počítačový systém, ktorý umožní bezprecedentné zbieranie údajov osobného charakteru o samostatných osobách. Táto futuristická elektronická sieť zabezpečí pre predstaviteľov výzvedných služieb a právnych orgánov okamžitý prístup k informáciám -- od elektronických správ a údajov o telefonických hovoroch po operácie s kreditnými kartami, bankové transakcie bez súhlasu na prehliadku. Takže za "zvýšenú" bezpečnosť budú musieť ľudia zaplatiť -- a zaplatiť draho -- slobodou.

Koniec nejasný

Súčasne v praxi koluje veľmi veľa rôznych dohadov o tom, kto povedie novú štruktúru. Hovorí sa, že súčasný minister vnútra Boris Gryzlov nie je na súpiske kandidátov. Veľmi silnú pozíciu má náčelník generálneho štábu A. Kvašnin, ale ešte silnejšiu súčasný minister obrany S. Ivanov (jeho by mal vymeniť na ministerstve predseda Výboru pre obranu Štátnej dumy generál Andrej Nikolajev). Čo sa týka kandidatúry šéfa Federálnej služby bezpečnosti N. Patruševa, o ktorom sa tiež veľa diskutovalo, podľa všetkého vymení na poste šéfa Kancelárie prezidenta Alexandra Vološina.

Spomínané vyjadrenie ruského prezidenta Vladimira Putina bolo predovšetkým určené prezidentom dvoch štátov Spoločenstva nezávislých štátov, a to Gejdarovi Alijevovi (Azerbajdžanská republika) a, samozrejme, Eduardovi Ševarnadzemu (Gruzínska republika). Alijev vydal príkaz uzavrieť zastupiteľstvo Čečenskej republiky -- Ičkerije v Baku (28. októbra 2002), i keď nič mu nebránilo, aby tak urobil už skôr. Otázka sa riešila aj 25. októbra, no vtedy nebolo prijaté žiadne rozhodnutie.

V prípade Ševarnadzeho je to však oveľa ťažšie, keďže Gruzínsko nedisponuje takou vojenskou silou, aby mohlo donútiť čečenských separatistov a žoldnierov opustiť územie štátu. A keďže neprejavuje ani ochotu spolupracovať s ruskými silovými zložkami alebo úradmi, je možné, že Ruská federácia v budúcnosti uskutoční špeciálnu operáciu v Pankisskom alebo inom pohraničnom údolí bez súhlasu gruzínskych úradov. Tento fakt vyplýva z budúcich zmien ako v Koncepcii národnej bezpečnosti, tak aj vo vojenskej doktríne Ruskej federácie, o ktorých až do konca októbra platilo, že sú čisto obranného charakteru.

Dnes sa už však dá s istotou povedať, že do nových dokumentov bezpečnostného charakteru bude zahrnuté aj právo preventívnych úderov proti potenciálnym teroristickým ohrozeniam Ruskej federácie na akomkoľvek teritóriu.

Publikujeme s laskavým svolením slovenského kulturněpolitického týdeníku Slovo