Nie je Róm ako Róm

Ak hovoríme, že Rómovia sú veličinou nepoznanou, máme na mysli predovšetkým zjednodušené videnie tzv. rómskej otázky zo strany majority. Rómska komunita nie je jednofarebná a etnická príslušnosť nie je súčasne aj meradlom sociálneho statusu (a tým aj voličského postoja) i ked ostatné roky v dôsledku iných tlakov toto smerovanie naznačujú. Na úvod našej úvahy preto ponúkame nevolebnú matematiku: Na Slovensku dnes žije reálne asi 400 000 Rómov, z nich voličov je vzhľadom k vekovej štruktúre rómskej komunity polovica, čo je zhruba 4,8 %. (1) Len tretina Rómov podľa ostatných údajov kancelárie splnomocnenkyne pre rómske komunity, t. j. cca 130 000 ľudí, žije v osadách a mestských getách a nevyhnutne potrebuje riešiť základné existenčné potreby. To je skupina, podľa ktorej sú na verejnosti hodnotení všetci Rómovia. Zvyšok - čo je cca 270 000 ľudí - je viac alebo menej intregrovaných v spoločnosti, ak sme schopní pripustiť, že integrácia nerovná sa asimilácia. Oni sami vnímajú svoje rómstvo skôr ako handicap, kedže spoločnosť ich nedokáže akceptovať ako plnohodnotných občanov len z dôvodu ich častokrát ani verejne nedeklarovanej etnickej príslušnosti. Sem patrí malá skupina bohatých Rómov, čiastočne sa formujúca stredná vrstva i veľká skupina Rómov, ktorým k úplnej integrácii chýba málo - väčšinou kvalitnejšie vzdelanie. Aby sme neboli jednostranní, uvedieme ešte dalšiu štatistiku zverejnenú v rámci výskumov IVO. Podľa M. Vašečku je rómskych voličov cca 8 %, (2) čo je v prepočte 331 320 hlasov. Z nich sa podľa IVO volieb v roku 1998 aktívne zúčastnilo až 68 %. To znamená, že v roku 1998 volilo 225 298 Rómov.

V tejto súvislosti je však nevyhnutné položiť si otázku: čo je pre rómskeho voliča dôležitejšie v procese rozhodovania sa vo voľbách: jeho etnická príslušnosť alebo jeho občianske potreby?

Róm znamená občan

"Rómsky volič dá vo voľbách prednosť takej strane, ktorá prejaví reálnu schopnosť naplniť jeho občianske potreby," domnieva sa Tibor Loran, výkonný podpredseda Rady mimovládnych rómskych komunít. Podľa jeho slov nerómske strany majú väčšiu šancu získať podporu Rómov ako strany rómske. "Rómski lídri žijú vo svojom idealistickom vnímaní komunity a presvedčení, že Rómovia budú voliť Rómov. Tieto strany však nie sú štandardnými politickými stranami, sú bez čitateľného volebného programu. Rómom ani v tých najchudobnejších osadách to ale už nestačí. Šancu majú tí, ktorí reálne preukážu, že sa budú snažiť o občiansku participáciu Rómov," konštatuje Loran a pokračuje: "Hoci to dnes mnohí politici nechcú pripustiť, Rómovia podporujú európsku integráciu, pretože sú si vedomí, že je to cesta k ich rýchlejšej občianskej integrácii. Z toho titulu sa domnievam a verím, že predovšetkým tá časť komunity, ktorá je už integrovaná, bude voliť nerómske politické strany s jasným proeurópskym smerovaním."

Ešte koncom roka 2001 však v prieskume IVO, ktorého zadávateľom bol Rozvojový program OSN (UNDP), najväčšiu dôveru medzi Rómami, ktorí vôbec nejakej politickej strane dôverovali, zaznamenalo HZDS (69 %), výrazne zaostalo SMK (8 %) a SDKÚ (6 %). Príčin uvádza Vašečka hned niekoľko. Najdôležitejším momentom podľa neho zostáva v rómskej komunite akceptovaný technokratický prístup HZDS k rómskej problematike zameraný prevažne na zlepšovanie infrašruktúry rómskych sídiel (3) a my dodávame - zo strany nerómskych politických strán podceňovaný moment - umiestnenie dostatočne charizmatického rómskeho vodcu na zvoliteľné miesto na svojej kandidátke, čo urobilo v roku 1998 iba HZDS (Ján Kompuš, Jozef Ravasz).

Zo súčasných nerómskych politických strán s ambíciou dostať sa do parlamentu oslovujú rómskch voličov HZDS (umiestnením predstaviteľa RIS na kandidátku. Otázkou zostáva, či je Patkoló dostatočne charizmatický pre získanie voličských hlasov) a novovzniknutá Aliancia nového občana vytvorením Rady Rómov pri ANO. Podľa jej predsedu Františka Guľáša "lídri rómskych politických strán za 12 rokov od novembra 89 neurobili pre Rómov absolútne nič. Iba čo navzájom útočili jeden na druhého. Podarilo sa im aj to, že zbytočným zdôrazňovaním toho špecifického, rómskeho v programoch svojich strán ešte viac separovali Rómov od majoritnej spoločnosti." Ako zdôraznil pre TASR, (4) výsledok doterajšej činnosti rómskych politických strán, je žalostný. "Zastávame názor, že my, Rómovia, nie sme niečo špecifické, zvláštne, my sme v prvom rade občania tejto republiky a to, že máme tmavšiu pleť, je len detail," poznamenal Guľáš v citovanom rozhovore.

Romipen ako kritérium voľby

Zistenia RPA na Spiši, ktorý je z hľadiska početnosti sociálne slabej vrstvy Rómov v rámci Slovenska dominantý, potvrdzujú, že predovšetkým v problémových komunitách zostáva romipen (rómska hrdosť) kritériom voľby. V okrese Spišská Nová Ves je napríklad každý šiesty až siedmy obyvateľ Róm. Približne polovicu tunajšieho rómskeho obyvateľstva tvoria deti. Nie je preto ťažké spočítať rómskych voličov. "Či sme z Jarovníc, Markušoviec alebo Bystrian, máme veľmi podobné problémy. Voľby 2002 sa blížia a nám chýbajú informácie. Ani sa nepamätám, kedy tu niekto z našich lídrov bol. V okrese Spišská Nová Ves je vyše 2000 registrovaných členov rómskych politických strán. Každý z členov má navyše veľa sympatizantov. Napríklad v Markušovciach je 1000-členná voličská základňa z radov Rómov, ktorí chcú dať hlasy rómskej strane. Nikto k nám však už dlho neprišiel. Keď prídu pár dní pred voľbami, ľudia ich vyženú. V našich očiach budú zradcami rómskeho národa," uviedol jeden z rómskych lídrov v okrese - Rudolf Horváth z Markušoviec. "Oslovujú nás nerómske politické strany, aby sme pre nich pracovali. Som ale Róm a predovšetkým chcem pomôcť Rómom uspieť v týchto parlamentných voľbách. Naši lídri mi pripadajú ako špekulanti. Dlhé roky nevedú Rómov k zjednoteniu, ale myslia na svoj prospech," zdôrazňuje zatiaľ ale smerom k rómskej politickej scéne neúspešne. Rómov, ktorí sa nechajú kúpiť za pivo a guláš, je dnes podľa neho však podstatne menej ako v minulosti. A tí, ktorí k nim patria, často odovzdajú vo voľbách neplatný hlas. "Vo volebných programoch sa neorientujú niektorí Rómovia v osadách. Volia preto tých, ktorí ich zaujali v televízii. Ale i tak mnohokrát ich hlas končí v koši, pretože títo ľudia nedokážu správne vyplniť ani hlasovací lístok," tvrdí občiansky aktivista Jozef Pecha zo Spišskej Novej Vsi. Podľa jeho slov je stratégia rómskych politických strán zlá. "Ich predstavitelia prichádzajú tesne pred voľbami, takže kandidátov voliči nepoznajú. Tých, ktorých už poznajú, väčšinou odmietajú," tvrdí J. Pecha. Dôležitejšie ako výsledky parlamentných volieb je pre tunajších Rómov preto víťazstvo v politickom boji na komunálnej úrovni. "Potrebujeme pripraviť kvalitných kandidátov na poslancov v obecných zastupiteľstvách a samozrejme kandidátov na starostov," približuje situáciu R. Horváth. Podľa štatistických údajov o počte Rómov žijúcich v obciach môžu zvoliť len v okrese Spišská Nová Ves troch rómskych starostov a v 16-tich obciach môžu byť Rómovia poslancami.

Záver

Vychádzajúc zo skutočnosti, že Rómovia sa dostali od roku 1990 do federálneho parlamentu a do SNR iba na kandidátkach nerómskych politických strán (VPN, SDĽ - Gejza Adam, Vincent Danihel, Karol Seman a Anna Koptová), zdá sa, že pri voľbách do parlamentu by malo byť pre ich zástupcov aj tentokrát spojenectvo s nerómami efektívnejšie. Spoločenská atmosfére však nie je naklonená umiestneniu rómskych kandidátov na voliteľných miestach. Preto je potrebné vytvárať také podmienky účasti Rómov na exekutíve, ktorá im umožní reálne konať v prospech celej komunity - teda nielen sociálne najslabších vrstiev. Ak si teda položíme otázku z úvodu: Ako bude voliť rómsky volič, zostáva nám len jediná odpoved: Ako občan SR - v závislosti od jeho potrieb a vzťahu k majorite. A to je možno aj kľúč k riešeniu tzv. rómskej otazky.

Poznámky:

(1) Vo voľbách do VUC bolo evidovaných 4 141 572 voličov, www.statistics.sk

(2) Pozri: http://www.ivo.sk/show.asp?Id=278. Pri akceptovaní počtu Rómov 400 000 bol počet rómskych voličov v roku 1998 cca 136 000

(3) Pozri: http://www.ivo.sk/show.asp?Id=278 a tiež http://www.rpa.sk/clanok.aspx?o=zc&n=71&l=sk: Fico sa s rómskou kartou iba zahráva, predbehnúť musíme technokratov z HZDS

(4) TASR, 10. 7. 2002