28. 5. 2002
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
28. 5. 2002

Má zmysel privatizovať (teraz a zaraz) rozvodné elektrické závody?

Nedávno rozhodla Vláda SR o privatizácii troch slovenských rozvodných energetických podnikov (ZSE, a. s., SSE, a. s., VSE, a. s.) a o ich predaji zahraničným záujemcom. Tomuto kroku predchádzala fragmentácia pôvodne jednotnej elektrizačnej sústavy SR na niekoľko častí, v ktorej prenosy elektrickej energie od napäťovej úrovne 110 kV až po rozvod 220 V konečným užívateľom bola zverená do pôsobnosti troch energetických podnikov, a to Západoslovenských, Stredoslovenských a Východoslovenských. Tento krok Vlády SR bude mať závažné hospodárske a spoločenské dôsledky.

Preto som navštívil svojho známeho s niekoľkodesaťročnou praxou v oblasti energetiky, aby som s ním problematiku privatizácie rozvodných závodov konzultoval.

Závery sú nasledovné:

  1. Doteraz neboli navrhovateľmi privatizácie preukázané a zverejnené žiadne prínosy, ktoré by mohli nastať vstupom zahraničného kapitálu a ktoré by nejako zlepšili situáciu spotrebiteľov elektrickej energie (žiarovky užívateľov nebudú svietiť lepšie). Elektrifikácia Slovenska je dávno skončená, a preto nie sú masívne finančné investície do tejto oblasti potrebné.
  2. Na základe skúsenosti s privatizáciou energetiky v bývalej NDR v tejto oblasti možno predpokladať, že vstupom zahraničných vlastníkov dôjde k:
    1. zníženiu stavu pracovníkov asi na jednu tretinu, a tým k masívnemu prepúšťaniu, čo pri súčasnej oficiálnej asi 20 %-nej nezamestnanosti v SR je samovražedné;
    2. k zvýšeniu ceny elektrickej energie pre koncových užívateľov.
  3. Finančné prostriedky získané privatizáciou sa nepoužijú na navýšenie kapitálovej vybavenosti energetických podnikov, ale do úplne iných oblastí, prípadne sa tzv. prejedia.
  4. Podobný privatizačný proces prebieha v Poľsku, Maďarsku a Česku. Z časového hľadiska vedie Poľsko, nasledované Maďarskom a Českou republikou. Tempo privatizácie v SR má oproti ČR asi ročný sklz.
  5. Tempo, s akým sa privatizácia uskutočnila, naznačuje, že nebol vytvorený časový priestor na prechodné obdobie, v ktorom by sa vytvorila potrebná legislatíva, a ak nejaká existuje, hrozí, že jej nedostatky vo svoj prospech využijú práve privatizéri.
  6. Taktiež vzniká otázka, či zverejnená predajná cena podnikov je primeraná, alebo nie? K tejto otázke je potrebné pristupovať z hľadiska dlhodobej perspektívy, pretože sa novým vlastníkom vytvorí prakticky bezkonkurenčné prostredie a prostredie bez reálnej možnosti substitúcie nimi poskytovanej služby. Napríklad v oblasti telekomunikácií sú možným substitútom - prinajmenej čiastočným - pozemných, alebo podzemných elektrických vedení rádioreléové siete, prípadne siete na báze optických kabelov. V prípade prenosu elektrickej energie žiadny substitút nejestvuje.

Cieľom zmeny vlastníckych pomerov v bývalých komunistických krajinách s centrálne (byrokraticky) riadenou ekonomikou je okrem iného zlepšenie hospodárskej výkonnosti, ktorú by mal pocítiť občan v zlepšení kvality výrobkov a služieb a v znižovaní cien. Oblasť prenosov elektrickej energie sa však vyznačuje špecifickými črtami - v žiadnom prípade sa privatizáciou a partikularizáciou nevytvorí konkurenčný stav, ktorý by bol samoregulovaný pôsobením "neviditeľnej ruky" trhu, a vždy bude potrebné ekonomické vzťahy podrobiť dôslednej regulácii a kontrole. Tieto regulačné funkcie nie sú však tzv. voľnou ekonomickou kategóriou, ale budú si vyžadovať značné náklady aj z verejných zdrojov. Okrem toho, ako o tom svedčia skúsenosti z Kalifornie, o ktorých sa písalo aj v BL, mal koncept rozdelenia vlastníctva zdrojov elektrickej energie a prenosových sústav motivovaný snahou o vytvorenie konkurenčného prostredia opačný účinok, ako sa predpokladalo: namiesto zlacnenia elektrickej energie došlo k zvýšeniu jej ceny, a dokonca k vážnym poruchám v zásobovaní elektrickou energiou.

Vzniká legitímna otázka: nebolo by ekonomicky a spoločensky prospešnejšie ponechať v ekonomike širší priestor kategórii tzv. verejnoprospešných podnikov, ktoré by boli orientované na zabezpečovanie určitých dôležitých funkcií, ako napr. distribúcia pitnej vody, niektorých druhov energie a podobne, a nie primárne na dosahovanie maximálneho zisku? Nie je prvoradou motiváciou súčasných vládnych elít v niektorých prípadoch privatizácia za účelom získania finančného profitu formou provízií?

                 
Obsah vydání       28. 5. 2002
27. 5. 2002 Než začne Evropa kritizovat USA, měla by se podívat sama na sebe
28. 5. 2002 Kurdský žadatel o azyl si v Sangatte sešil rty
28. 5. 2002 FBI obviněna ze "sabotáže" ohledně útoků z 11. září
28. 5. 2002 Korupce v české justici a další tabuová témata v českém tisku Karel  Mašita
28. 5. 2002 Exkluzivní vyhazov na prestižní adrese Jan  Paul
28. 5. 2002 Jak mi Český Telecom neumožnil připojení k internetu Richard  Kába
28. 5. 2002 Má zmysel privatizovať (teraz a zaraz) rozvodné elektrické závody? Daniel  Krajcer
28. 5. 2002 "Oni to dělali, tak to já můžu taky..." - jak paní Dědečková rozumí právu a etice Fabiano  Golgo
27. 5. 2002 Dementi: můj syn v Americe nepracoval, byl zatčen už na letišti Jana  Dědečková
27. 5. 2002 Policejní razie v internetové kavárně a klubu Plíživá kontra - útok na svobodu tisku? Miroslav  Chovanec
27. 5. 2002 Sdělovací prostředky nejsou překážkou komunikace Jan  Čulík
27. 5. 2002 "Dávejte si pozor na to cikánský dítě, ať se tu chová slušně" Jan  Čulík
27. 5. 2002 Tábor a taneční - rekvizity pro reklamu na pivo Daniela  Pilařová
28. 5. 2002 Reklama není pro moralisty, ale pro spotřebitele Štěpán  Kotrba
14. 5. 2002 Britské listy hledají nové spolupracovníky
12. 6. 2002 Čtení na pokračování - Politika s ručením omezeným Jan  Keller
5. 7. 2002 Páteční čtení na pokračování: Střet civilizací ? - Dominance Západu, nebo dialog světových kultur Oskar  Krejčí, Ivo T. Budil, Bob  Fliedr, Tomáš  Halík, Martin  Hekrdla, Stanislav  Komárek, Miloš  Mendel, Vladimír  Nálevka, Zdeněk  Zbořil
21. 1. 2002 Příspěvky na investigativní práci Britských listů