Egypt: Najmä sociálny konflikt

14. 10. 2013 / Juraj Mesík

Snahy Západu vrátane slovenskej diplomacie exportovať svoje demokraticko-budovateľské skúsenosti tam, kde pre ne nie sú predpoklady, zostanú v stáročných dejinách Egypta zanedbateľnou epizódou. To skutočne dôležité, čo zostane po roku 2013, je ďalšie kolo rozvratu, do ktorého sa posúva celý Stredný východ a severná Afrika.

Tento región je dôležitý preto, lebo z piatich tamojších krajín (Saudská Arábia, Irán, Irak, Emiráty a Kuvajt) dnes pochádza polovica všetkej ropy na svetových trhoch. Teraz sa dostávajú destabilizáciou najľudnatejšieho arabského štátu, 84-miliónového Egypta, do zovretia krajín, ktoré buď stoja na hrane zrútenia (Alžírsko na západe a Pakistan na východe od nich), alebo sa už ocitli v kolapse.

Saudskú Arábiu na severe obklopuje fakticky rozložený Irak, na východe spoza Perzského zálivu nepriateľský Irán a na juhu násilím zmietaný Jemen. Za Červeným morom leží nedávno rozpadnutý Sudán a Egypt, rozpoltený medzi podporovateľmi vojenskej junty a islamistov. Ako dlho sa saudskí feudáli udržia pri moci a ich stredoveká ropná monarchia zostane stabilná? To nik nevie.

Hoci mnohí vidia korene násilia v Egypte v spore Moslimských bratov a sekulárnej polovice obyvateľstva spojenej s armádou, naozajstné príčiny krízy sú v prehlbujúcej sa biede. Za 60 rokov stúpol počet obyvateľov z 20 miliónov na 84 miliónov. Aby prežili, musí Egypt dovážať viac ako polovicu potravín. Aj tak je tretina detí do piatich rokov podvyživených.

V minulosti krajina platila za potraviny najmä zo ziskov z predaja ropy, dnes už ťažba nestačí ani na jej vlastnú spotrebu. Pritom svetové ceny potravín za posledné roky stúpli o 40 percent. V Egypte nezúri otvorený hladomor už iba preto, že tamojšej armáde posielajú saudskí a emirátski šejkovia miliardy dolárov.

Narastajúca bieda tlačí jednoduchých Egypťanov tam, kde nachádzajú útechu a pocit dôstojnosti -- k náboženstvu. Táto masa prevažne chudobných, nevzdelaných a vidieckych ľudí dostala v slobodných voľbách k moci Moslimské bratstvo. Po roku jeho vládu odstavila armáda, odvolávajúc sa na masové protesty bohatšej mestskej populácie. Ak niekedy chudoba mohla veriť, že voľbami zmení svoje neutešené životné podmienky, uplynulé leto túto ilúziu stratila. Onedlho ju stratia aj mestskí Egypťania, ktorí vojenský puč s jasotom vítali.

Bol by zázrak, keby na masakre a pošliapanie demokracie armádou časť obyvateľov neodpovedala prechodom k terorizmu. Už tamojšia armáda a médiá označujú prevrat ako "protiteroristickú" akciu, len im uniká, že teroristi nechodia na masové demonštrácie, aby sa tam nechali postrieľať.

Arabov zručných v narábaní s výbušninami sú dnes masy, líbyjské arzenály boli veľké, hranice neustrážiteľné, a tak je zrejme iba otázkou času, kedy sa Káhira začne podobať na Bagdad. A pár vybuchnutých hotelov v letoviskách posunie krajinu napriek moci armády a saudským miliardám do ešte väčšej biedy.

Destabilizáciou sa Egypt nadobro ocitá v bludnom kruhu, v ktorom drahé potraviny plodia hlad, ten prehlbuje destabilizáciu, tá narušuje dodávky ropy na svetové trhy a vyššie ceny ropy vedú k zdraženiu potravín. Tým sa Egypt zaraďuje do nebezpečnej špirály kolabujúcich štátov. Dôsledky drahšej ropy a drahších potravín však časom pocítime aj u nás.

(Psáno pro deník Pravda)

Vytisknout